Preskočiť na obsah

Europol

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z EUROPOL)
Európsky policajný úrad
Mapa

Členské štáty Europolu
Základné informácie
Krátky názovEuropol
Vznik1. október 1998
ÚstredieEisenhowerlaan 73
MiestoHaag, Holandsko
Súradnice52°05′34″S 4°16′53″V / 52,0928°S 4,2815°V / 52.0928; 4.2815
Ďalšie informácie
Výkonný riaditeľ agentúryCatherine De Bolle
Zamestnanci1294 [1]
Rozpočet116,4 milióna € (2017)[2]
Webstránkaeuropol.europa.eu


EUROPOL je európsky policajný úrad so sídlom v Haagu podporujúci vzájomnú spoluprácu členských štátov Európskej únie v oblasti prevencie a boja proti závažným formám medzinárodného organizovaného zločinu.

EUROPOL zaisťuje výmenu dát a analýz medzi členskými štátmi Európskej únie a poskytuje im technickú podporu. Amsterdamská zmluva deleguje EUROPOL-u rôzne ďalšie úlohy: koordináciu a implementáciu určitých vyšetrovaní uskutočňovaných orgánmi členských štátov, vývoj špecializovaných expertíz, ktoré by pomohli členským štátom v ich boji s organizovaným zločinom, rozvoj kontaktov so štátnymi zástupcami a s vyšetrovateľmi, ktorí sa špecializujú na boj proti organizovanému zločinu. Pôsobnosť spolupráce členských štátov je obmedzená na prípady, ak táto kriminálna činnosť súvisí s medzinárodnou zločineckou štruktúrou dotýkajúcou sa dvoch a viacerých členských štátov do takej miery, že význam a možné následky takýchto konaní si vyžadujú spoločný postup členských štátov. Každý členský štát je povinný zriadiť a označiť vnútroštátny orgán, ktorý bude súčasťou štruktúry EUROPOL-u a ktorý je povinný spolupracovať s príslušnými orgánmi iných štátov; dohoda zakladajúca EUROPOL bola podpísaná v júli 1995 a vstúpila do platnosti 1. októbra 1998. EUROPOL si nemožno zamieňať s INTERPOLOM, ktorý je celosvetovou organizáciou.

Vývoj

[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod a založenie

[upraviť | upraviť zdroj]
Sídlo Europolu od 1994 do 2011

Europol má svoj pôvod v TREVI, fóre pre bezpečnostnú spoluprácu vytvorenom medzi ministrami vnútra a spravodlivosti Európskeho spoločenstva v roku 1976. TREVI sa spočiatku zameriavalo na medzinárodný terorizmus, ale čoskoro sa začalo zaoberať ďalšími oblasťami cezhraničnej trestnej činnosti v rámci európskeho spoločenstva. Na európskom samite v Luxemburgu 28. - 29. júna 1991 nemecký kancelár Helmut Kohl vyzval na vytvorenie európskej policajnej agentúry podobnej Federálnemu vyšetrovaciemu úradu (FBI) - a vytvoril základy pre policajnú spoluprácu v celej Európe. Na samite sa Európska rada dohodla na zriadení „Stredoeurópskeho úradu pre vyšetrovanie trestných činov (Europol) najneskôr do 31. decembra 1993".[3][4][5][6][7] Myšlienka luxemburského samitu bola ďalej rozpracovaná na zasadnutí Európskej rady v Maastrichte 9. - 10. decembra 1991, na stretnutí s cieľom vypracovať Maastrichtskú zmluvu. Európska rada súhlasila s vytvorením „Európskeho policajného úradu (Europol), ktorého prvotnou funkciou by bolo organizovať výmenu informácií o drogách“. Rada takisto poverila ministrov TREVI, aby prijali opatrenia na zriadenie úradu.[8] Po podpísaní Maastrichtskej zmluvy bol Europol 7. februára 1992 začlenený v článku K.1 sekcii 9.[5][6]


[...] Členské štáty považujú za vec spoločného záujmu tieto oblasti: [...] policajnú spoluprácu za účelom predchádzania a boja s terorizmom, boj proti nezákonnému obchodovaniu s drogami a iným závažným formám medzinárodnej trestnej činnosti vrátane určitých aspektov colnej spolupráce v spojení s organizáciou celounijného systému výmeny informácií v rámci Európskeho policajného úradu (Europol).[9]

Europol bol de facto prvý krát predbežne zostavený v roku 1993 v podobe protidrogovej jednotky Europol (EDU) v Štrasburgu na rovnakom mieste, na ktorom sa náchadzal Schengenský informačný systém. Prvá menšia skupina začala na tomto mieste pôsobiť v januári 1994 pod vedením Jürgena Storbecka, s mandátom pomáhať národným policajným zložkám pri vyšetrovaní trestných činov. Súťaž o trvalé sídlo Europolu bola medzi Haagom, Rímom a Štrasburgom - Európska rada 29. októbra 1993 rozhodla o zriadení Europolu v Haagu. Sídlom Europolu sa stala bývalá katolícka chlapčenská škola postavená v roku 1910 na Raamweg 47. Túto budovu používali počas druhej svetovej vojny policajné a spravodajské agentúry a po vojne bola sídlom Holandskej štátnej spravodajskej služby až dokým sa tam v roku 1994 presťahoval Europol.[4][6][7][10]

Dohovor o Europole bol podpísaný 26. júla 1995 v Bruseli a do platnosti vstúpil 1. októbra 1998 po ratifikácii všetkými členskými štátmi.[11][12] Európsky policajný úrad (Europol) začal naplno fungovať 1. júla 1999.[5][6][13]

Reformácia na agentúru Európskej únie

Europol bol plne integrovaný do Európskej únie rozhodnutím Rady 2009/371/JHA zo 6. apríla 2009. Toto rozhodnutie nahradilo dohovor o Europole a 1. januára 2010 reformoval Europol na agentúru EÚ (to znamená podliehajúcu všeobecným pravidlám a postupom uplatniteľným na všetky agentúry EÚ) z dôvodu rôznych snáh napríklad o zvýšenie podpory členských štátov v boji proti závažnej a organizovanej trestnej činnosti, rozpočtovú kontrolu zo strany Európskeho parlamentu a administratívne zjednodušenie.[14][15]

Sídlo Europolu

Novú budovu ústredia agentúry s rozlohou 32 000 m2, ktorú navrhol Frank Wintermans, otvorila Holandská Kráľovná Beatrix 1. júla 2011 v medzinárodnej zóne v Haagu vedľa Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) a Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW) v Eisenhowerlaan 73.[16][17]

Dňa 11. januára 2013 riaditeľka Rob Wainwright a európska komisárka pre vnútorné záležitosti Cecilia Malmström založili Európske centrum pre počítačovú kriminalitu (EC3 alebo EC³), jednotku Europolu, ktorej úlohou je pomáhať členským štátom pri odstraňovaní a narušovaní počítačovej kriminality, ktorú páchajú organizované skupiny v snahe o dosiahnutie ilegálneho zisku (napr. online podvody), spôsobenie vážnej ujmy obetiam (napr. sexuálne zneužívanie detí online) alebo ovplyvniť významnú infraštruktúru a systémy v EÚ. Účelom tohto centra je koordinovať cezhraničné činnosti orgánov činných v trestnom konaní proti počítačovej kriminalite a byť centrom technologických znalostí, napríklad vývoja nástrojov a školenia.[18][19][20]

Komisárka Malmström uviedla, že potrebou pre zriadenie EC3 bola "ochrana otvoreného a voľného internetu".[21][22]

25. januára 2016 začalo svoju činnosť Európske centrum pre boj proti terorizmu (ECTC), toto centrum je nová strategická platforma v rámci Europolu na zdieľanie informácií medzi štátmi EÚ pri sledovaní pohybu Európanov do a zo Sýrie a na sledovanie financovania teroristov a používania internetu militantmi.[23][24]

Európsky parlament schválil nový právny rámec Europolu, nariadenie (EÚ) 2016/794, 11. mája 2016 po troch rokoch rokovaní, a tým zrušil predchádzajúce rozhodnutia z roku 2009. Nový právny rámec udelil Europolu ďalšie právomoci v oblasti boja proti terorizmu,[25] ale zahŕňa aj doplnenie programov odbornej prípravy a výmenných programov pre zamestnancov, tiež vytvorenie "solid data protection system" a posilnenie kontroly Európskeho Parlamentu nad agentúrou.[26] Nariadenie nadobudlo účinnosť 1. mája 2017.[27] Okrem toho sa zmenil a doplnil názov na Agentúru Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol).[28]  

Dánsku nebolo povolené zúčastniť sa na prepracovanom znení regulácie o Europole z roku 2016 z dôvodu jeho neúčasti v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. V referende z decembra 2015 Dánsko odmietlo zmeniť svoju opt-out na individuálny opt-in, čo by mu umožnilo zúčastniť sa novej regulácie a zostať členom Europolu. Napriek tomu v decembri 2016 uzavrelo Dánsko a Európska únia dohodu o spolupráci. Túto dohodu prijal Európsky aj Dánsky parlament 27. apríla 2017 a následne bola dohoda podpísaná 29. apríla 2017 - dva dni pred tým, než by Dánsko muselo opustiť agentúru.[29][30][31]

Spojené kráľovstvo sa tiež pôvodne nezúčastnilo na prepracovanom nariadení o Europole z roku 2016, ale následne EÚ informovalo o svojom želaní zúčastniť sa v decembri 2016. Jeho účasť bola potvrdená rozhodnutím Komisie v marci 2017.[32] V septembri 2017 bolo oznámené, že si Spojené kráľovstvo plánuje zachovať prístup k Europolu, napríklad zdieľanie spravodajských informácií a spoluprácu v boji proti zločinu a terorizmu, po tom, čo Brexit uzavrel novú dohodu.[33][34] Avšak, hlavný vyjednávač EÚ Michael Barnier v novembri 2017 uviedol, že Spojené kráľovstvo "po vstupe Brexitu do platnosti už nebude členom Európskej obrannej agentúry alebo Europolu".[35]

Europol spustil 31. mája 2017 kampaň a webovú stránku Stop Child Abuse – Trace an Object (Stop zneužívaniu detí - sledujte objekt). Cieľom tejto stránky je zobrazovať predmety na fotkách sexuálneho zneužívania detí, aby sa pokúsili nájsť páchateľov a obete - v nádeji, že verejnosť môže identifikovať rôzne podrobnosti, napríklad logo na taške alebo fľašu šampónu. Tieto informácie potom môžu ďalej poslať anonymným tipom alebo sociálnymi sieťami. Tento spôsob vyšetrovania nazvali crowdsourcing vyšetrovateľov.[36][37] Vyšetrovacia vyhľadávacia sieť Bellingcat informovala, že viaceré predmety boli identifikované po výzve Europolu zúčastniť sa vyšetrovania.[38]

Úlohy a aktivity

[upraviť | upraviť zdroj]
Obal správy Terrorism situation and trend

Európska únia poverila Europol, aby pomáhal členským štátom EÚ v boji proti medzinárodnému zločinu akým je napríklad drogová trestná činnosť, obchodovanie s ľuďmi, zločin v oblasti duševného vlastníctva, počítačová kriminalita, falšovanie eura a terorizmus. Europol je centrom pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva, odborných znalostí a spravodajských informácií o trestnej činnosti.[28][13][39][40] Europol a jeho zamestnanci nemajú výkonné právomoci, nemajú právomoc zatýkania a nemôžu vykonávať vyšetrovania bez súhlasu vnútroštátnych orgánov.[39][41][7]

Europol uviedol, že sa počas strategického obdobia 2016-2020 zameria na boj proti počítačovej kriminalite, organizovanému zločinu a terorizmu a na budovanie kapacít informačných technológií.[42] Europol tiež uviedol, že počas predchádzajúceho strategického obdobia 2010-2014 vytvoril základy agentúry v úlohe európskeho centra informácií o trestných činoch.[43] V hodnotení hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti EÚ (SOCTA) z roku 2017 sa určilo osem prioritných oblastí trestnej činnosti: počítačová kriminalita; výroba, obchodovanie a distribúcia drog; prevádzačstvo a pašovanie migrantov; organizovaná majetková trestná činnosť; obchodovanie s ľuďmi; peniaze pochádzajúce z trestnej činnosti a pranie špinavých peňazí; podvody s dokumentmi; a online obchod s nedovoleným tovarom a službami.[44]

Okrem toho sú ďalšími úlohami agentúry podrobná analýza a výmena informácií napríklad o trestnej činnosti, koordinácia vyšetrovacích a operačných činností a taktiež spoločných vyšetrovacích tímov, príprava hodnotení hrozieb, strategických a prevádzkových analýz a správ o všeobecnej situácii a rozvíjanie odborných znalostí v oblasti prevencie kriminality a forenzných metód. Europol koordinuje a podporuje ďalšie orgány EÚ, napríklad Agentúru Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL), Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) a misie krízového riadenia EÚ. Agentúra je tiež zameraná na pomoc Európskej rade a Európskej komisii pri príprave strategických a operatívnych priorít.[28][13][40]

Organizácia

[upraviť | upraviť zdroj]

Vo finančnom roku 2017 bol rozpočet agentúry približne 116,4 milióna EUR.[45] K 6. decembru 2016 mal Europol 1065 zamestnancov, z toho 32,3% žien a 67,7% mužov obsahujúc pracovné zmluvy s Europolom, styčných dôstojníkov z členských štátov a tretích štátov a organizácií, pridelených národných expertov, stážistov a zmluvných spolupracovníkov. 201 zamestnancov sú styční dôstojníci a približne 100 analytici.[46][39][13] Okrem správnej rady a styčných kancelárií je Europol pod výkonným riaditeľom organizovaný do troch rôznych oddelení:[39]

  • Operations (O) Department
    • O1 Front Office
    • O2 Európske centrum závažnej a organizovanej trestnej činnosti (ESOCC)
    • O3 Európske centrum pre počítačovú kriminalitu (EC³)
    • O4 Európske centrum pre boj proti terorizmu (ECTC)
    • O5 Horizontal Operational Services (HOS)
  • Governance (G) Department
    • G1 Úrad pre korporátne záležitosti (CAB)
    • G2 Korporátne služby
    • G3 Obstarávanie
    • G5 Security
  • Capabilities (C) Department
    • C1 ICT
    • C5 Administration

Zodpovednosti, vzťahy a kontrola

[upraviť | upraviť zdroj]

Riaditeľstvo Europolu ktoré riadi agentúru je vymenované Radou EÚ pre spravodlivosť a vnútorné veci (SVV) na štvorročné funkčné obdobie. Agentúru vedie Catherine De Bolle, výkonná riaditeľka agentúry ktorá bola vymenovaná v máji 2018. Agentúra sa zodpovedá a je kontrolovaná Radou pre spravodlivosť a vnútorné veci. Rada spolu s Európskym parlamentom schvaľuje rozpočet a nariadenia Europolu týkajúce sa jeho práce. Rada predkladá výročnú osobitnú správu Európskemu parlamentu o činnosti agentúry a Parlament tiež zbavuje Europol zodpovednosti za správu stanoveného rozpočtu. Pred rokom 2009 bola agentúra medzinárodným orgánom a preto Európsky parlament nemal nad ňou účinné kontrolné právomoci. Od roku 2009 do roku 2017 bol Európsky parlament jediným orgánom parlamentnej kontroly Europolu. Spoločná parlamentná kontrolná skupina bola zriadená na konferencii predsedov parlamentov členských štátov EÚ v Bratislave 23. - 25. apríla 2017 s cieľom umožniť Európskemu parlamentu a národným parlamentom EÚ vykonávať kontrolu nad Europolom.[47][48][49][39]

Správnu radu Europolu tvoria zástupcovia všetkých členských štátov a Európskej komisie, pričom každý z nich má jeden hlas. Rozhodnutia rady si vyžadujú nadpolovičnú väčšinu, stretnutia bývajú najmenej dvakrát ročne a týkajú sa súčasných a budúcich činností Europolu, ale tiež schvaľovania rozpočtu, programového materiálu a všeobecných výročných správ. Rada postúpi svoje rozhodnutia Rade pre spravodlivosť a vnútorné veci do čítania. Funkciami správnej rady sú ochrana údajov, vnútorný audit a účtovníctvo.[49][39][40]

Vonkajší finančný dohľad nad agentúrou vykonáva Európsky dvor audítorov (EDA); EDA napríklad v roku 2017 hodnotil Europol v súvislosti s antiradikalizačnými programami.[50] Vnútornú kontrolu vykonáva služba vnútorného auditu Európskej komisie a tiež vnútorný audit vymenovaný správnou radou Europolu. Úlohou Európskeho ombudsmana je vyšetrovať sťažnosti proti inštitúciám a orgánom EÚ vrátane Europolu a tiež pomáhať pri vytváraní transparentnejšej, efektívnejšej, zodpovednejšej a etickejšej správy. Od 1. mája 2017 je za dohľad nad opatreniami agentúry v oblasti ochrany údajov zodpovedný vedúci Európskeho dozoru pre ochranu údajov.[51]     

Riaditeľ Europolu má možnosť vytvárať dohody pre Europol s inými krajinami a medzinárodnými organizáciami. K 7. septembru 2017 Europol spolupracoval na operačnej báze s Albánskom, Austráliou, Bosnou a Hercegovinou, Kanadou, Dánskom, Kolumbiou, Gruzínskom, Islandom, Lichtenštajnskom, Moldavskom, Monakom, Čiernou Horou, Severným Macedónskom, Nórskom, Srbskom, Švajčiarskom, Ukrajinou, Spojenými štátmi americkými a Interpolom.[31][52][53][54] Agentúra má tiež strategické dohody s Brazíliou, Čínou, Ruskom, Tureckom, Úradom OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) a Svetovou colnou organizáciou (WCO).[54][55][56]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Europol na anglickej Wikipédii.

  1. ↑ https://www.europol.europa.eu/about-europol/statistics-data
  2. ↑ https://www.europol.europa.eu/sites/default/files/documents/europol_budget_2017.pdf
  3. ↑ Luxembourg European Summit - Conclusions of the Presidency - June 1991 [online]. www.europarl.europa.eu, [cit. 2019-09-24]. Dostupné online.
  4. ↑ a b Statewatching the new Europe : a handbook on the European state. [London] : Statewatch, 1993. Dostupné online. ISBN 1874481024.
  5. ↑ a b c Looking back, moving forward : one hundred meetings of the Europol management board : 1998-2016.. Luxembourg : Luxembourg: Publications Office of the European Union. Europol. 2016. Dostupné online. ISBN 9789295200739.
  6. ↑ a b c d Ten Years of Europol, 1999-2009. [s.l.] : Europol Corporate Communications, © European Police Office, 2009. Dostupné online. ISBN 978-92-95018-76-1.
  7. ↑ a b c Europe’s intelligence ‘black hole’ [online]. POLITICO, 2015-12-03, [cit. 2019-09-24]. Dostupné online.
  8. ↑ Maastricht European Summit - Conclusions of the Presidency - 1991 [online]. www.europarl.europa.eu, [cit. 2019-09-24]. Dostupné online.
  9. ↑ "Treaty on European Union, signed at Maastricht on 7 February 1992". Official Journal of the European Communities. 35, 29.7.1992. Dostupné online. ISSN 0378-6986.
  10. ↑ RIJKSVASTGOEDBEDRIJF. Den Haag, Raamweg 47 - Vastgoed - Rijksvastgoedbedrijf [online]. www.rijksvastgoedbedrijf.nl, 2016-09-27, [cit. 2019-09-24]. Dostupné online. Archivované 2017-09-22 z originálu. (po flámsky)
  11. ↑ "Treaty on European Union, signed at Maastricht on 7 February 1992". Official Journal of the European Communities, 26.7.1995. Dostupné online.
  12. ↑ Agreement - Consilium [online]. www.consilium.europa.eu, [cit. 2019-09-24]. Dostupné online.
  13. ↑ a b c d SHAW, Danny. Inside Europol. BBC News, 2017-02-15. Dostupné online [cit. 2019-09-24]. (po anglicky)
  14. ↑ "Council Decision of 6 April 2009 establishing the European Police Office (Europol) (2009/371/JHA)". Official Journal of the European Union, 15.5.2009. Dostupné online.
  15. ↑ WOLF, Sarah. From The Hague to Stockholm: the Future of EU´s Internal Security Architecture and Police Cooperation [online]. [Cit. 2019-09-25]. Dostupné online.
  16. ↑ HM Queen Beatrix of the Netherlands opens new Europol headquarters in The Hague [online]. Europol, [cit. 2019-09-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. ↑ "Europol Special" [online]. 4.7.2016, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online. Archivované 2020-02-18 z originálu.
  18. ↑ European Commission - PRESS RELEASES - Press release - European Cybercrime Centre (EC3) opens on 11 January [online]. europa.eu, [cit. 2019-09-24]. Dostupné online.
  19. ↑ European Cybercrime Centre - EC3 [online]. Europol, [cit. 2019-09-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  20. ↑ European Cybercrime Centre. news.bbc.co.uk, 2013-01-09. Dostupné online [cit. 2019-09-24]. (po anglicky)
  21. ↑ European Cybercrime Centre opens in The Hague [online]. ComputerWeekly.com, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. ↑ European Commission - PRESS RELEASES - Press release - Speech: EC³, a European response to cybercrime [online]. europa.eu, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online.
  23. ↑ EU's Europol in action against Paris attackers - chief. Reuters, 2015-11-20. Dostupné online [cit. 2019-09-25]. Archivované 2020-03-05 z originálu. (po anglicky)
  24. ↑ WELLE (WWW.DW.COM), Deutsche. Europol launches pan-European counterterrorism center | DW | 25.01.2016 [online]. DW.COM, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  25. ↑ Mathieu Deflem [online]. [Cit. 2019-09-25]. Dostupné online.
  26. ↑ BAUME, Maïa de La. Parliament approves new Europol powers to fight terrorism [online]. POLITICO, 2016-05-11, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online.
  27. ↑ Europol’s new legal framework a step forward for European policing and security - The Malta Independent [online]. www.independent.com.mt, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online.
  28. ↑ a b c REGULATION (EU) 2016/794 OF THE EUROPEAN PARLIAMENT AND OF THE COUNCIL of 11 May 2016 on the European Union Agency for Law Enforcement Cooperation (Europol) and replacing and repealing Council Decisions 2009/371/JHA, 2009/934/JHA, 2009/935/JHA, 2009/936/JHA and 2009/968/JHA [online]. Official Journal of the European Union, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online.
  29. ↑ EU, Denmark find deal on Europol after Danes voted to quit. Reuters, 2016-12-15. Dostupné online [cit. 2019-09-25]. (po anglicky)
  30. ↑ www.thelocal.dk, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online.
  31. ↑ a b European Commission - PRESS RELEASES - Press release - Commission welcomes Europol's new mandate and cooperation agreement with Denmark [online]. europa.eu, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online.
  32. ↑ [Cit. 2019-09-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  33. ↑ EDITOR, Alan Travis Home affairs. UK plans treaty to remain inside Europol after Brexit. The Guardian, 2017-09-18. Dostupné online [cit. 2019-09-25]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  34. ↑ Reality Check: Can the UK be part of Europol after Brexit?. BBC News, 2017-09-20. Dostupné online [cit. 2019-09-25]. (po anglicky)
  35. ↑ Britain will be kicked out of EU police against Europol against its will after Brexit, EU confirms [online]. The Independent, 2017-11-29, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  36. ↑ Stop Child Abuse – Trace an Object [online]. Europol, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  37. ↑ Police publish child abuse clues online. BBC News, 2017-06-01. Dostupné online [cit. 2019-09-25]. (po anglicky)
  38. ↑ Update on Crowdsourcing Europol’s “Stop Child Abuse – Trace an Object” Campaign [online]. bellingcat, 2017-06-15, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  39. ↑ a b c d e f BUREŠ, Oldřich. Intelligence Sharing and the Fight against Terrorism in the Eu: Lessons Learned from Europol. European View, 2016-06, roč. 15, čís. 1, s. 57–66. Dostupné online [cit. 2019-09-25]. ISSN 1781-6858. DOI: 10.1007/s12290-016-0393-7. (po anglicky)
  40. ↑ a b c Justice and home affairs agencies in the European Union. London : Routledge, 2015. Dostupné online. ISBN 1138779555.
  41. ↑ Frequently asked questions | Europol [online]. web.archive.org, 2017-08-30, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online. Archivované 2017-08-30 z originálu.
  42. ↑ Statement of revenue and expenditure of the European Police Office for the financial year 2017 (2017/C 84/35) Official Journal of the European Union [online]. [Cit. 2019-09-25]. Dostupné online.
  43. ↑ Europol Strategy 2016 - 2020 [online]. Europol, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  44. ↑ EUROPEAN UNION SERIOUS AND ORGANISED CRIME THREAT ASSESSMENT Crime in the age of technology [online]. SOCTA 2017 © European Police Office 2017, 2017, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online.
  45. ↑ Statement of revenue and expenditure of the European Police Office for the financial year 2017 (2017/C 84/35) Official Journal of the European Union [online]. 17.3.2017, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online.
  46. ↑ Statistics & Data [online]. Europol, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  47. ↑ KREILINGER, Valentin. A Watchdog for Europe's Policemen: The Joint Parliamentary Scrutiny Group for Europol. [s.l.] : [s.n.], 2017. Dostupné online. (po anglicky)
  48. ↑ Meeting of the Joint Parliamentary Scrutiny Group on EUROPOL | PARLEU2017 [online]. www.parleu2017.ee, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online.
  49. ↑ a b Governance & Accountability [online]. Europol, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  50. ↑ SAEED, Saim. EU Court of Auditors to assess anti-radicalization programs [online]. POLITICO, 2017-04-06, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online.
  51. ↑ SIMONCINI, Natasha. New Regulation boosts the roles of EDPS and Europol [online]. European Data Protection Supervisor - European Data Protection Supervisor, 2016-12-21, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  52. ↑ Operational Agreements [online]. Europol, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  53. ↑ Agreement on Operational and Strategic Cooperation between Australia and the European Police Office (The Hague, 20 February 2007) - [2007] ATS 34 [online]. www.austlii.edu.au, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online.
  54. ↑ a b Other Agreements [online]. Europol, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  55. ↑ Strategic Agreements [online]. Europol, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  56. ↑ Europol and Brazil agree co-operation on cyber crime [online]. ComputerWeekly.com, [cit. 2019-09-25]. Dostupné online. (po anglicky)

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Europol&oldid=7913997“