Edessa (Grécko)

	Edessa
	novogr. Έδεσσα, Vodena
	Mesto
	Pohľad na starovekú Edessu (dolu) a nové mesto (v pozadí hore)
	Pôvod názvu: z frýgskeho slova "vedy" - (voda)
Štát	Grécko
Kraj	Makedónia
Okres	Centrálna Makedónia
Rieka	Edesseos
Nadmorská výška	320 m n. m.
Súradnice	40°48′S 22°3′V / 40,800°S 22,050°V
Rozloha mesta	611,212 km² (61 121 ha)
Obyvateľstvo	18 229
Hustota	29,82 obyv./km²
Primátor	Dimitris Giannou (DS)
Časové pásmo	VEČ (UTC+2)
- letný čas	VELČ (UTC+3)
	Poloha mesta v Grécku
	Wikimedia Commons: Edessa
	Webová stránka: [1]
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 40°48′S 22°3′V / 40,800°S 22,050°V

Edessa, gr. Έδεσσα, starý názov Vodena (gr. Βοδενά), je mesto v Grécku, v Makedónii. Žije tu okolo 19 000 obyvateľov. Známa je predovšetkým svojimi vodopádmi, ktoré sú ústím rieky Edesseos (Vodas).

Dejiny

Edessu pôvodne obývalo pravdepodobne frýgske obyvateľstvo, odkiaľ pochádza aj pomenovanie Edessa, z frýgskeho vedy (voda). V klasickej antike tu žili grécki Macedónci. Moderné mesto bolo postavené na starogréckej akropole. Alexander Veľký presídlil časť obyvateľstva do novozaloženého rovnomenného mesta Edessa v Mezopotámií (dnešná Şanlıurfa, Turecko). V rímskej dobe pokračoval prospech, keďže sa mesto nachádzalo na obchodnej ceste Via Egnatia do strednej Európy. V roku 691, ako súčasť Byzantskej ríše sa spomína meno miestneho biskupa, Izidora. V nasledujúcom storočí sa tu usadili Slovania, ktorí asimilovali pôvodné grécke obyvateľstvo a mesto premenovali na Vodena (podľa bohatých zásob vody). V 11. stor. byzantský cisár Bazil II. Edessu od Bulharov dobyl a mnoho slovanských obyvateľov z mesta vysídlil. V roku 1345 mesto dobyli Srbi a v roku 1386, spoločne s celou Macedóniou Turci. V roku 1395 mesto postihlo ničivé zemetrasenie, pri ktorom vznikli dnešné veľké vodopády. V roku 1782 v Edesse vznikla prvá grécka škola. Z Edessy pochádzalo viacero gréckych osobností - profesor starogréčtiny v Paríži, Minas Minoidis, či viacerí významní revolucionári z Gréckej vojny za nezávislosť v roku 1821. Miestne obyvateľstvo rozprávalo prevažne slovanským jazykom (blízkym bulharčine), avšak nemalo nijakú špecifickú národnú identitu. Časť z nich sa cítila byť už tradične Grékmi, časť sa po vzniku bulharského exarchátu začala považovať za Bulharov. V roku 1905 malo mesto 3 600 Bulharov, 6 280 Gréckych Slovanov a žili tu aj Turci a Arumuni. Edessa, spoločne s Florinou patria k hlavným centrom slavofónnych Grékov, slovanským jazykom tu stále komunikuje hlavne staršia generácia. Po oslobodení spod osmanskej nadvlády gréckymi vojskami v roku 1912 tu začal vznikať priemysel. Mestu bolo prinavrátené pôvodné meno Edessa a Vodena zostala používaná medzi obyvateľmi ako neformálne pomenovanie. Po Grécko-tureckej výmene obyvateľov v roku 1923 sa tu usadili Maloázijskí Gréci a z mesta naopak odišli miestni Turci a Bulhari. V 30. rokoch tu vzniklo mnoho divadiel a koncertných telies.

Príroda a pamiatky

Príroda v okolí mesta Edessa je zelená, na vrchu nad mestom je založený veľký park v ktorom sa nachádzajú rôzne jazierka, vodopády a veľký vodný mlyn. Pri dobrom počasí, je z vrchu možno obdivovať ďaleký výhľad až k mestu Thessaloniki. Výhľadu dominuje aj veľké jazero Ostrovo. Staré mesto na akropole (nie staré antické ruiny pod kopcom) je charakteristické typickou osmanskou architektúrou. V meste sa nachádza veľký ortodoxný kostol Usnutia Bohorodičky a ranokresťanský chrám Svätej Múdrosti.