Preskočiť na obsah

Emil Svoboda (právnik)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Emil Svoboda
český filozof, právnik, profesor občianskeho práva, dekan Právnickej fakulty Karlovej Univerzity
Emil Svoboda
Osobné informácie
Narodenie2. október 1878
 Praha, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie19. august 1948 (69 rokov)
 Český Brod, ČSR
Národnosťčeská
Alma materPrávnická fakulta Karlovej univerzity
Zamestnanieuniverzitný profesor, dekan
Dielo
Žánreprávnická literatúra
Obdobie20. storočie
Témyobčianske právo, právna filozofia, filozofia
Odkazy
Spolupracuj na CommonsEmil Svoboda
(multimediálne súbory na commons)

Prof. JUDr. Emil Svoboda (* 2. október 1878, Praha, Rakúsko-Uhorsko – † 19. august 1948, Český Brod, ČSR) bol český filozof a právnik – civilista, dekan Právnickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe.[1][2][3][4]

„Patril k najvýznamnejším pozitivistickým predstaviteľom nenáboženskej etiky, hlásil sa k hnutiu Voľnej myšlienky aj k slobodomurárstvu. Propagoval myšlienku laického náboženstva.“[1]

Jeho filozofické práce sú charakteristické noetickou skepsou, monizmom a eudamonizmom: cit všeľudskej jednoty a súcitenie s druhými Svobodu vedie k uznaniu spravodlivosti a lásky ako najvyšších hodnôt.[5]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v roku 1878 v Prahe. Po štúdiách na gymnáziu v Prahe študoval na Karlovej univerzite v Prahe, kde promoval v roku 1905.[1] Témou jeho habilitačnej práce bola Vůle vnitřní a vůle projevená právním činem (1911).[3] Od roku 1913 bol profesorom na Českom vysokom učení technickom v Prahe.[1] Odmietol ponuku vyučovať na novozriadenej Právnickej fakulte Univerzity Komenského, hoci neskôr do Bratislavy dočasne dochádzal.[3] V roku 1923 odišiel na Karlovu univerzitu vyučovať občianske právo a právnu filozofiu.[1] Počas Prvej ČSR sa podieľal na neuskutočnenej (re)kodifikácii (a unifikácii) občianskeho práva.[3] V rokoch 1929 – 1930 bol dekanom Právnickej fakulty Karlovej univerzity.[6]

Zomrel v roku 1948 v Českom Brode.[2]

Dielo a myšlienky

[upraviť | upraviť zdroj]

Právo

[upraviť | upraviť zdroj]

Východiskom jeho tvorby neboli historické, ale teleologické výklady práva. Pri právnickej tvorbe spravidla neodkazoval na staršiu literatúru, ale čerpal iba zo znenia normy. Venoval sa občianskemu právu (rakúskemu i novému česko-slovenskému), osobitne vecným právam, rodinnému právu a dedičskému. [3]

Filozofia

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa Tomsu (1928) Svoboda ako právny filozof vo svojom celistvom myslení nenasledoval „žiaden -izmus“ či smer a bol samostatným mysliteľom, hoci v jednotlivých otázkach bol ovplyvnený.[4] Dnes sa jeho dielo pred druhou svetovou vojnou radí k monistickému idealizmu, pričom jeho názory boli blízke českému pozitivizmu. Pod vplyvom Schopenhauera (a skrze neho aj indického myslenia) sa zaoberal sa vôľou a etikou: etický čin mohol obrátiť živočíšnu vôľu vedúcu človeka k egoistickému hájeniu vlastných záujmov altruistickej láske. V mnohom vychádzal z Dostojevského, Tolstoja a kresťanských ideí, ktoré ale odčleňoval od cirkevných a teistických štruktúr a záujmov: Každý si podľa Svobodu nosí v srdci svojho, ale zároveň jediného a všetkým spoločného Boha, ktorý sa v každom ozýva ako hlas jeho svedomia. Pod vplyvom Masaryka vnímal náboženstvo ako povznesenie sa k Bohu a posvätenie života vyšší uvedomením si mravného príkazu spravodlivosti a lásky. Slovom „Boh“ označoval neosobnú, jedinú, večnú, nepoznateľnú prapodstatu a náboženským poznaním prekročenie hraníc vedeckého poznania intuíciou, vierou a osobným presvedčením o Bohu. Svoje náboženstvo ponímal ako filozofické náboženstvo.[1]

V 40. rokoch 20. storočia sa priblížil ku Krejčího pozitivizmu a konanie človeka vnímal ako absolútne determinované a ľudskú slobodu len ako subjektívny pocit. Po vojne sa najmä pod dojmom Leninovho spisu Materializmus a empiriokritizmus, priklonil k marxizmu. Hoci bol silne poznačený Masarykom a spätý s prvorepublikovou demokraciou, veril, že socializmus ako „poriadok konečného oslobodenia človeka, národov a ľudstva“, priblíži k spoločnosti Masarykove humanitné ideály.[1]

Monografie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • O reálném dělení domů v obvodu bývalého Pražského ghetta (1909)
  • O právní povaze pražských podjezdů a podloubí (1910)
  • Vůle vnitřní a vůle projevená právním činem (1911)
  • Problém vůle v rakouském právu dědickém (1912)
  • Základní myšlenky demokracie (1919)
  • Věcná práva užívací (1920)
  • Myšlenky o právu, ethice a náboženství (1920, 1925)
  • Rodinné právo (1921)
  • Dědické právo (1921, 1926, 1946)
  • Utopie (1922, 1929)
  • Ethické a sociální základy občanského práva (1922)
  • Stezka (1924)
  • Člověk a společnost (1924)
  • Žena – člověk (1925)
  • Obrana a útoky (1926)
  • Světla v dálce (1927)
  • Demokracie jako názor na život a svět (1927)
  • Život a myšlenka, o ideách toho, co jest a co se děje (1928)
  • Právo občanské. Část zvláštní, právo knihovní (1931, 1947)
  • Věci všední a nevšední (1931)
  • Na vysoké hoře (1934)
  • Dvojí láska (1935)
  • Rodinné právo československé (1935, 1946)
  • Ideové základy občanského práva (1936)
  • Osud člověka (1937)
  • Na zemi (1938)
  • Záhady života (1941)
  • Lidé a skutky (1945, 1947)
  • Hledání (1946)
  • Duch socialismu (1947, 1948, 1950)
  • Věčná otázka svobody (1948)

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d e f g Emil Svoboda. In: Slovník českých filosofů [online]. Brno: Filozofická fakulta Masarykovy univerzity, [cit. 2024-07-18]. Dostupné online.
  2. ↑ a b Svoboda, Emil. In: Universum: Všeobecná encyklopedie. 9. díl: Sp – T. Praha : Odeon, 2001. ISBN 80-207-1071-X. S. 225.
  3. ↑ a b c d e SOMMER, Otakar. Emil Svoboda. Právny obzor, 1928, roč. 11, s. 537 – 540.
  4. ↑ a b TOMSA, Bohuš. Emil Svoboda jako právní filosof. Právny obzor, 1928, roč. 11, s. 540 – 548.
  5. ↑ Svoboda, Emil. In: Všeobecná encyklopedie v osmi svazcích. Vydání první. Svazek 7. ř/š. Praha : Diderot, 1999. S. 352.
  6. ↑ HAVRÁNEK, Jan (red.). Dějiny Univerzity Karlovy 1802 – 1918. Sv. IV.. Praha : Univerzita Karlova, 1998. ISBN 80-7184-539-6. S. 555.

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Svoboda, Emil. In: KRATOCHVIL, Josef; ČERNOCKÝ, Karel; CHARVÁT, Otakar. Filosofický slovník. 4. vyd. zcela přepracované a značně rozšířené Brno : Občanské tiskárny, 1937. S. 539.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Emil_Svoboda_(právnik)&oldid=7889786“