Indická filozofia

Indická filozofia Staroveká indická filozofia (15. storočie pred Kr. - 10. storočie po Kr.) Védské obdobie Brahmanizmus <> Upanišady <> Védy <> Brahma <> Átman <> Kasta <> Mája <> Askéza Povédske obdobie Neortodoxné systémy Čárváka <> Džinizmus <> Budhizmus Ortodoxné systémy Njája <> Vaišéšika <> Sánkhja <> Joga <> Védanta Poklasická indická filozofia (10. storočie - 18. storočie) Súčasná indická filozofia (19. storočie - súčasnosť)

Východná filozofia

Čínska filozofia  • Indická filozofia Iránska filozofia  • Babylonská filozofia Kórejská filozofia

Pozri aj

Západná filozofia ( Predsokratovská  • Staroveká Stredoveká  • Renesančná  • 17. storočie 18. storočie  • 19. storočie  • 20. storočie Postmoderná  • Súčasná)

Indická filozofia je výrazná zložka indickej kultúry, jedna z najbohatších národných filozofií; prevažne náboženská filozofia; tvorí charakteristický útvar podobne ako filozofia západná, filozofia čínska, filozofia arabská. Nikdy sa úplne nevydelila z celku náboženských predstáv Indov.

Indická filozofia je staršia ako čínska filozofia, ktorú ovplyvňovala prostredníctvom budhizmu. Opačným smerom k pôsobeniu nedochádzalo.

V indickej filozofii sa neuskutočnil prechod od mýtu k logu tak, ako tomu bolo v gréckej filozofii. Filozofické úvahy neviedli k vzniku politických a vedeckých učení. Pre Indiu bolo charakteristické, že filozofické smery sa rozvíjali spolu s náboženstvom. Základná periodizácia indickej filozofie:

1. Staroveká indická filozofia

• Védske obdobie (15. storočie pred Kr. - 9. storočie pred Kr.)
• Neortodoxné systémy (vyvíjali sa súbežne, 800 pred Kr. - 1000 po Kr.)
• Ortodoxné systémy (vyvíjali sa súbežne, 800 pred Kr. - 1000 po Kr.)

2. Poklasická indická filozofia (10. storočie - 18. storočie)

3. Súčasná indická filozofia (19. storočie - súčasnosť)

Staroveká indická filozofia

Védske obdobie

Názov od slova védy (najstaršie zachované písomné správy 1500 – 500 pred Kr.), je to súbor spisov neznámych autorov (za autora véd sa považuje Vjása), ktorý obsahoval náboženské, mýtické, ale aj filozofické otázky, rôzne rituály a obradné predpisy, mali kánonický charakter – kánon = príkaz, niečo čo sa má striktne dodržiavať. Védy boli príručkami indických kňazov, v ktorých boli zahrnuté nespochybniteľné pravdy. Obsahovo boli védy šesťkrát rozsiahlejšie ako kresťanská Biblia.

Védy sa skladajú zo štyroch častí:

1. Mantry
2. Brahmány
3. Aranjáky
4. Upanišády

Mantry – sú to hymny a modlitby. Predstavujú najrannejšie obdobie, obdobie osláv bohov.

Brahmány – zaklínadlá a obetovania, predstavujú obdobie obetnej mystiky, ktoré spadá do obdobia vzniku kastovného systému.

Manuskript Rigvédy z 19. storočia

Štyri základné kasty – varny:

1. brahmáni – najvyššia vrstva – kňazi s privilegovaných postavením v spoločnosti
2. kšatrijovia – kasta bojovníkov, panovníkov, ktorý mali v rukách svetskú moc
3. vajšijovia – kasta obchodníkov
4. šudrovia a pariovia – remeselníci, roľníci, chovatelia dobytka, najnižšia kasta

Brahmáni – kňazi dodržiavali náboženské rituály, ich prítomnosť bola nenahraditeľná pri všetkých životných udalostiach. Nikdy sa neusilovali o získanie svetskej vlády, alebo moci a ani sa nikdy nesnažili vytvoriť nejakú cirkevnú organizáciu – hierarchizovanú cirkev. Ich náboženstvo voláme Brahmanizmus, ktorý hlása tri základné cnosti:

• absolútna poslušnosť Brahmovi, stvoriteľovi a vládcovi
• dodržiavanie obradov predpísaných danej kaste
• dodržiavanie a plnenie si náboženských povinností = dharma

Tieto tri cnosti tvoria karmu, ktorá vedie k lepšiemu prevteleniu a k splynutiu s najvyššou svetovou dušou, s brahmou. Ak človek nedodržiava tieto cnosti, vedie to k prevteleniu do podoby nižších foriem života.

Aranjaky – texty pre pustovníkov

Upanišády – myšlienky rôznych mužov, ktorí „sedia blízko majstra“, ktoré nie sú všeobecne dostupné. Sú to akési tajné náuky. Sú filozofickým výkladom véd:

• Život je prinášanie obetí, čiže život je strasť.
• Učenie o reinkarnácii – život je utrpenie, duša je neustále vystavovaná kolobehu striedania narodenia a smrti (ide o prevteľovanie duše podľa zákona karmy, odplaty). Aby bola duša spasená a aby našla pokoj, je potrebné, aby sa človek vzdal túžob, vôle k životu a aby nastúpil cestu askézy = odriekania. Askéza je cestou k vyslobodeniu sa z reinkarnácie.
• Učenie o brahme a átmane. Brahma predstavuje svetovú dušu a Átman individuálnu dušu. Brahma bola spočiatku považovaná za modlitbu, svetovú dušu, univerzálny princíp, ktorý tvorí základ všetkého. Áthman pôvodne predstavoval dych. Predstavuje ľudské ja, individualnu dušu. Átman je Brahma v nás. Ak chceme poznať svet, musíme najprv poznať samých seba. Poznanie sveta je obsiahnuté hlboko v nás.

Neortodoxné systémy povédskeho obdobia

Sú to filozofické smery, ktoré odmietajú tradíciu véd a hlavne odmietajú kastovné delenie spoločnosti.

1. Škola čárváka (Lókájata)
2. Džinizmus
3. Budhizmus

Škola čárváka

Vznikla v období, keď v Indii rodový systém vystriedal štát a keď sa popri kaste brahmánov a kšatrijov vytvára aj kasta vajšijov. Táto škola uznávala iba hmotu, ktorá sa skladá zo štyroch elementov (oheň, voda, zem, vzduch). Vedomie považovala za protiklad hmoty, je to vlastnosť materiálneho tela. Hovorila, že átman (duša), Boh a posmrtný život sú len klam. Na tomto svete sme len raz, pobývame tu len chvíľku a preto si život treba užívať. Utrpenie a bolesť nemožno odstrániť, no možno ich obmedziť na minimum a rozkoš a slasť možno maximalizovať. Nemala dlhé trvanie, ani výrazne neovplyvnila indické myslenie. Jej význam spočíva v tom, že podnietila vznik ďalších smerov – džinizmu a budhizmu.

Mahávíra

Džinizmus

Zakladateľom je Mahávíra (Džina = vykupiteľ) v 6. st. pred Kr.

Džinizmus tvrdí, že existuje duša a hmota a že človek je spojením tela a duše. Telo a karma sú materiálne, duše sú nehmotné. Čiastočky hmoty sa neustále zmiešavajú s dušou. V džinizme sa preto duša potrebuje oslobodiť od „materiálnych nánosov“, ktoré sú tvorené dôsledkami ľudských činov a negatívnych emócií a ktoré vedú k znovuzrodeniu. Cestu k vyslobodeniu z kolobehu znovuzrodenia (spáse) vidí v askéze. Askézu dosiahne duša vtedy, keď sa bude správať podľa prísnych etických príkazov, napr. nezabíjať nič živé, nebrať, čo nie je dávané, neklamať, zriecť sa svetských radostí a rozkoší. Dnes vyznáva džinizmus asi 6 miliónov ľudí.

Budhizmus

Náboženstvo založil princ Siddhárta Gautama, budha = prebudený, osvietený, čiže ten, kto ukazoval ľuďom cestu k spaseniu.

Socha Budhu sediaceho v meditácii

Odmieta náuky upanišád a učenie o brahme a átmane, pretože je to abstraktné a tým pádom aj zbytočné pre ľudí. Svoje učenie sa snaží sprístupniť širším vrstvám. Budhizmus zavrhuje kastový systém, zakazuje obetovanie bohom, učí trpezlivosti a že zlu sa nemáme brániť násilím.

Podstatou je učenie o štyroch vznešených pravdách:

1. Život je plný utrpenia.
2. Existuje príčina vzniku utrpenia.
3. Existuje zánik utrpenia.
4. Existuje možnosť odstrániť utrpenie.

Podľa budhizmu možno odstrániť strasť a utrpenie nie v posmrtnom živote, ale v pozemskom, a to prostredníctvom nirvány = stavu úplného pokoja, oslobodenia sa od všetkého, čo prináša bolesť a utrpenie. Je to mravný zákon sveta.

Budhizmus je ateistické náboženstvo spásy a pokory, vyzdvihuje vieru v mravný zákon sveta – karmanový princíp.

Budha sformuloval aj príkazy praktickej etiky:

1. Nekonaj zlo.
2. Vyhýbaj sa klamstvu.
3. Vyhýbaj sa krádeži.
4. Vyhýbaj sa zmysovým pôžitkom.
5. Vyhýbaj sa alkoholu.

Po smrti Budhu sa jeho nasledovníci sformovali do dvoch prúdov, skupín:

• mahájána – začali uctievať Budhu ako boha, začali vytvárať štruktúru cirkvi, sú v kláštoroch a chrámoch.
• hínajána – Budhu naďalej považujú za človeka a nie za boha.

V súčasnosti je budhizmus rozšírený a populárny aj v Európe a Amerike, nie v klasickej podobe, ale v podobe zenového budhizmu (meditačný budhizmus).

Rozšírenie: juhovýchodná Ázia, Čína, Japonsko, Tibet.

Ortodoxné systémy povédskeho obdobia

Uznávali autoritu véd a svoju filozofiu budovali na princípe brahmanizmu. Sú to pravoverné systémy a majú hlbšiu náboženskú orientáciu/tendenciu. Uznávali kastovný systém.

Patrí sem: Védanta, Mímánsa, Njája, Vaišéšika, Sánkhja, Jóga.

Jóga

Predstavuje cestu k oslobodeniu, k spaseniu od utrpenia. Je to cesta sebaovládania, disciplíny a sústredenia. Jóga pozná svojho osobného Boha a viera v tohto osobného Boha je podmienkou k úspešnej praktickej činnosti, meditácii, koncentrácii, smerujúcej k spaseniu, k oslobodeniu sa od utrpenia.

Njája

V učení Njája hrala veľkú úlohu logika a gnozeológia. Njája sútry boli zapísané v 2. storočí. Podľa učenia Njája jestvuje hmotný vesmír, ktorý sa skladá z atómov, tvoriacich svojimi kombináciami všetky predmety. Okrem toho vo vesmíre jestvuje nespočetné množstvo duší, ktoré jestvujú buď samy osebe, alebo sú spojené s hmotnými atómami. Najvyššia duša, boh Íšvara, vytvára kombinácie atómov a vyvoláva spojenie duší s atómami, alebo oslobodenie duší od atómov.

Šankara s učeníkmi (Védanta)

Štúdium indickej filozofie

Štúdium indickej filozofie musí rešpektovať dôležitú zvláštnosť, že tzv. klasické systémy (daršana) majú mnohostoročnú históriu ešte predtým, než poznáme prvých filozofov menom, a často až do klasickej doby nemáme ani žiadny spoľahlivý text. Nemôžeme teda o nich pojednávať rovnakým spôsobom, ako sme zvyknutí z dejín európskej filozofie, kde vykladáme názory jednotlivých filozofov a môžeme ich ľahko porovnávať a pozorovať dráhy myšlienkového pohybu. V Indii musíme asi až tak do polovice prvého tisícročia n. l. postupovať pri klasických systémoch inak. Musíme ukázať ich viac-menej záverečnú klasickú podobu a musíme sa pokúsiť spätne rekonštruovať cestu, po ktorej sa k nej dospelo. Táto rekonštrukcia, ktorá je niekedy dôležitejšia, než sama ustrnutá klasická podoba systému, je vždy do značnej miery probabilistická a rozhodne ju nemôžeme spájať s nejakými historickými mysliteľskými osobnosťami, ktoré zostávajú navždy skryté. (Len nesmieme zabúdať, že pri budhistickej filozofii môžeme sledovať jednotlivých filozofov už od prvých storočí letopočtu, ak nie už aj skôr.) Pritom obdobie, v ktorom sa určitá filozofia vyvíjala, presahuje desiatky generácií. Napríklad pri vaišéšikovom systéme sa odhaduje doba jeho anonymného vývoja najmenej na 8 storočí. Pri sánkhji to bolo ešte viac.

Vo väčšine prác o dejinách indickej filozofie sa nijaký pokus o rekonštrukciu filozofického vývinu nerobí a predvádzajú sa systémy v podobe už dosť strnulej, až dokonca upadnutej, a nivelizované do značnej miery vplyvom mentálnej klímy 5. – 6. stor. po Kr., kedy sa systémy po prvý raz začínajú vynárať z anonymity. Táto klíma bola klímou prudkého boja s ateistickým budhistickým ultraidealizmom vidžňánavády a súčasne masového a masívneho nástupu teizmu.

Literatúra

• RADHAKRIŠNAN, Sarvapalli. Indická filosofie. Preklad Adolf Janáček. Vyd. I. Zväzok I. Praha : Nakladatelství Československé akademie věd, 1961. 734 s.
• RADHAKRIŠNAN, Sarvapalli. Indická filosofie. Preklad Adolf Janáček. Vyd. 1. Zväzok II. Praha : Nakladatelství Československé akademie věd, 1962. 832 s.
• BONDY, Egon. Indická filosofie. 1. vyd. Praha : Vokno, 1991. 237 s. ISBN 80-85239-07-8. (²1997. ISBN 80-85523-95-7; ³2021. ISBN 978-80-7436-117-3)
• HAJKO, Dalimír. Úvod do indickej filozofie : (hodnoty a východiská). 1. vyd. Bratislava : Hajko & Hajková, 2008. 240 s. ISBN 978-80-88700-70-8.