Ernst Wiesner

	Ernst Wiesner
	; Architekt Ernst Wiesner, ; ktorého tvorbu nájdeme predovšetkým v Brne
Narodenie	21. január 1890; Malacky, Slovensko
Úmrtie	15. júl 1971 (81 rokov); Liverpool, Spojené kráľovstvo
Odkazy
Commons	Ernst Wiesner
	Britský portál; Biografický portál

Ernst Wiesner alebo Arnošt Wiesner (* 21. január 1890, Malacky, Slovensko – † 15. júl 1971, Liverpool, Spojené kráľovstvo) je jeden z najvýznamnejších brnianskych architektov medzivojnového obdobia.

Život a tvorba pred emigráciou

Rodina

Ernst Wiesner sa narodil 21. januára 1890 v Malackách tri roky po svadbe svojich židovských rodičov Alfréda a Berty (rod. Winterovej) ako ich druhé dieťa. Mal štyroch súrodencov – Mathildu, Gustava, Erwina a Roberta. Otec Alfréd Wiesner (1862 – 1942) podnikal – obchodoval s papierenským tovarom a kancelárskymi potrebami a vlastnil tlačiareň najskôr v Malackách, neskôr v Brne, kde sa s rodinou v roku 1909 po získaní domovského práva oficiálne usadil. Zomrel v plynovej komore v koncentračnom tábore Treblinka v Poľsku. Matka Berta Wiesnerová rod. Winterová (1864 – 1939) bola pravdepodobne ženou v domácnosti. Zomrela na pľúcnu tuberkulózu a pochovaná je na židovskom cintoríne v Brne. Osud Ernstovych súrodencov je tragický. Gustav zahynul v 1. svetovej vojne na bojisku pri Haliči. Osud Erwina je neznámy, no možno sa domnievať, že sa rovnako ako Robert a Mathilda stal obeťou vyhladzovania. Oni zahynuli v roku 1942 v koncentračnom tábore v Rejowiecach v Poľsku. Jediný Ernst sa vyhol takémuto tragickému koncu emigráciou do Veľkej Británie, kde umrel až v roku 1971. Jeho život bol hlboko poznačený tragickými udalosťami 20. storočia a svoju tvorbu mohol naplno rozvinúť iba v období medzi prvou a druhou svetovou vojnou.

Štúdium

Ernst Wiesner sa pravdepodobne ešte v 90. rokoch 19. storočia s rodinou presťahoval do Brna, kde v rokoch 1901 – 1905 navštevoval Zemskú vyššiu reálnu školu a roku 1909 zmaturoval na stavebnom odbore Vyššej priemyselnej školy. Ďalšie roky štúdia strávil vo Viedni. Najskôr na Vysokej škole technickej (dnes Technische Universität Wien) v rokoch 1909 – 1910, potom pod vedením Friedricha Ohmanna na Majstrovskej škole architektúry na viedenskej Akadémii výtvarných umení až do ukončenia štúdia v roku 1913. Vo Viedni naňho nevplýval iba jeho učiteľ, ale oveľa viac naňho pôsobilo prostredie tohto mesta – tradície architektúry 19. storočia, diela Otta Wagnera či „radikálna estetika Adolfa Loosa, zbavujúca architektúru akéhokoľvek dekoru a redukujúca hmotu až na elementárny tvar, zároveň však zdôrazňujúca ušľachtilý, z tradičného prírodného materiálu zhotovený detail.“ A práve dielo Adolfa Loosa bolo Wiesnerovi v jeho neskoršej tvorbe najbližšie.

Začiatky kariéry

Predtým, než si Ernst Wiesner založil vlastný ateliér a osamostatnil sa, pracoval najskôr v rokoch 1913 – 1914 ako asistent v ateliéri Friedricha Ohmanna vo Viedni. V rokoch 1914 – 1918 slúžil v ženijnej jednotke stavajúcej zničené mosty a lanovky v Poľsku, Tirolsku a Dalmácii. Po vojne bol do roku 1919 projektantom na ministerstve vojny vo Viedni. Od roku 1919 začal rozvíjať svoju kariéru ako jeden z prvých samostatne pôsobiacich architektov v Brne.

Najplodnejšie obdobie

Dvadsiate roky 20. storočia znamenali pre Brno obdobie dynamického rozvoja. Ernst Wiesner ponúkané možnosti veľmi dobre využil a podarilo sa mu pri tom obsiahnuť široké typologické stavebné spektrum. Ideovú podstatu svojej tvorby mal zadefinovanú už od prvých samostatne projektovaných stavieb. Kládol dôraz na racionálnosť vzťahu priestoru a hmoty, čo vyúsťovalo do tvarovej prostoty ba až do puristicky čistého prejavu. V tomto duchu sa niesli jeho najstaršie diela. Ako príklad možno spomenúť nájomnú vilu veľkoobchodníka Wilhelma Gutmanna (Údolní ul. č. 58, Brno) z rokov 1919 – 1920, administratívnu budovu Moravskej zemskej životnej poisťovne (Mozartova ul. č. 3, Brno), postavenú okolo roku 1921, administratívnu budovu Českej banky Union (Beethovenova 4, Brno), či stavbu v Bratislave – správnu budovu Žilinskej a Ladeckej portlandcementovej továrne z rokov 1923 – 1925 (Gunduličova ul. č. 8, Bratislava), na ktorej návrhu spolupracoval s dvojicou architektov – Fridrichom Weinwurmom a Ignáczom Vécseiom, (ktorých architektonické názory a výrazový prejav boli Wiesnerovi blízke). Spoločnou charakteristikou vymenovaných stavieb bol prehľadný, výrazne ortogonálny pôdorys, tvarová čistota hmoty a dokonalosť jednoducho stvárneného detailu.

V druhej polovici dvadsiatych rokov Wiesner ešte viac špecifikoval svoje postoje, pozbavil svoje mladšie projekty posledných zvyškov klasicizujúcich rysov a s veľkou precíznosťou riešil priestorovú skladbu. Posunul sa tak bližšie k funkcionalistickému ponímaniu priestoru – plynúcemu priestoru. Jednou z prvých stavieb, dokladajúcich toto smerovanie Wiesnerovej tvorby, bola (dnes už nejestvujúca) Kaviareň Esplanade na Rooseveltovej ul. č. 7 v Brne z rokov 1925 – 1927. Ústredný priestor kaviarne bol riešený ako priestranný ovál presahujúci cez dve podlažia. Formovanie priestoru krivkami, i spomínané vertikálne poňatie umocnené ukončením–neukončením kupolovitým svetlíkom je interpretované ako jeden z prvých pokusov o vytvorenie plynúceho priestoru v brnianskom prostredí. Wiesner sa do svojich stavieb snažil vniesť dávku noblesy. K tomuto mu vynikajúco slúžilo majstrovské vypracovanie detailu, prípadne narábanie so svetlom. V kaviarni Esplanade inovoval architekt svoju tvorbu použitím holých oceľových stĺpov, ktoré chápal ako estetické prvky interiéru.

Ďalšou prácou, ktorej je pripisovaný veľký význam je krematórium na Jihlavskej ul. č. 1 v Brne naprojektované a postavané v rozmedzí rokov 1925 – 1930. Wiesner postavil do protikladu hlbokú myšlienku odchodu človeka zo sveta a samotného silného obradu spopolnenia na jednej strane s čistým logickým pravouhlým pôdorysným usporiadaním, sledujúcim postupnosť obradu, a prostou hmotou kvádra na strane druhej. Týmto spôsobom dosiahol silné psychologické pôsobenie, ktoré ešte umocnil doplnením kvadratickej hmoty mohutnými vertikálami – travertínovými piliermi, zahrotenými smerom do oblohy. Dôležitým momentom mal byť aj vysoký komín, predstavujúci symbol odchodu človeka zo sveta – „premenu posledných pozostatkov človeka vo večný prach a popol.“¹ Týmto sa akoby opäť pokúsil o vytvorenie akéhosi kontinua priestoru vo vertikálnom zmysle – podobne ako pri kaviarni Esplanade, ibaže v tomto prípade za podpory silnej myšlienky sublimácie človeka.

Mestské vily a nižšia trieda

Typickými témami funkcionalistických návrhov boli mestské vily. Ernst Wiesner mal počas svojho pôsobenia množstvo príležitostí na riešenie tohto typu domu. Aj tu vychádza do veľkej miery z diela Adolfa Loosa a rovnako ako on, nachádza „záľubu v zdôraznení hladkej nečlenenej plochy a v presne vymedzených hmotách.“¹ Tieto zásady potom doplnil vlastnými výrazovými prostriedkami, akými bolo farebné riešenie veľkých nečlenených fasádnych plôch, farebné či plastické zvýraznenie šambrán okien a dverí. Okrem toho venoval zvýšenú pozornosť kontaktu stavby s terénom a v tomto zmysle vytváral vily s exteriérovými schodiskami a terasami. V jeho prístupe je badať postupné uvoľňovanie pôdorysu v prospech voľnejšej dispozície. Z jeho víl môžeme spomenúť tie najvýznamnejšie. Najstaršou je vila pre riaditeľa Českej banky Union E. Münza (Hroznová ul. č. 19, Brno) z rokov 1924 – 1926 s výraznými vertikálami komínov. Vily W. V. Neumarka (Vinařská ul.č. 38, Brno; roky 1928 – 1929) a vila G. Haasa (Lipová ul. č. 43, Brno; 1928 – 1930) sú typické nevšednou farebnosťou a tzv. parníkovým zábradlím, charakteristickým pre funkcionalizmus.
Pre medzivojnovú architektonickú tvorbu bolo príznačné aj riešenie ekonomického bývania pre nižšie spoločenské vrstvy, ktoré bolo v akomsi ideovom kontraste voči návrhom priestranných víl. Ernst Wiesner sa tejto tematiky dotkol v roku 1928 pri návrhu rodinného dvojdomu v kolónii Nový dům (Bráfova ul. č. 109 a 111, Brno). Pri tejto úlohe sa pravdepodobne prvýkrát stretol s architektom Bohuslavom Fuchsom. /verejné budovy/ Ku koncu dvadsiatych rokov 20. storočia sa Ernst Wiesner dostal k riešeniu dvoch verejných stavieb. V rokoch 1926 – 1929 vznikol na okraji historického jadra Brna palác Moravia (Divadelní ul. č. 3, Brno). Budova bola určená Moravskej zemskej životnej poisťovni a obsahovala administratívne, obytné i obchodné priestory. Druhou stavbou bola administratívna budova Moravskej banky z rokov 1928 – 1930 (Náměstí Svobody č. 21, Brno), ktorú projektovali spolu s Bohuslavom Fuchsom, pričom Wiesner sa pravdepodobne chopil najmä riešenia interiérov.

Kríza v 30. rokoch

Nedobrá hospodárska situácia v tridsiatych rokoch spôsobila, že sa mnohé z Wiesnerových architektonicky pôsobivých návrhov nerealizovali a bohužiaľ sa ani úplne nezachovali. Jedným z výnimočných projektov bol aj súťažný návrh kina Elektra v Plzni, z ktorého útržkov vieme vyčítať, že muselo ísť o jeden z najčistejších Wiesnerových funkcionalistických projektov. V tomto období však Wiesner skôr inklinoval k monumentálnemu tradicionalistickému poňatiu, čoho príkladom môže byť – opäť nerealizovaný – návrh budovy Najvššieho súdu (Husova ul., Brno). Poslednú väčšiu brniansku stavbu predstavuje prestavba a nadstavba tzv. Doretovho dvora (Malinovského nám. č. 4, Brno) z rokov 1935 – 1936, ktorá susedí s Palácom Moravia.

Mimobrnianska tvorba

Z mimobrnianskych návrhov je známy poštový a telegrafný úrad v Šumperku (Tř. gen. Svobody 13, 1935 – 1936) nachádzajúci sa v komplikovanej polohe v historickej zástavbe.

Zo zahraničného pôsobenia tohto architekta sú známe úpravy priemyselných stavieb v poľských mestách Bielsko (textilná továreň Landesmann a Kornhaber, 1935 – 1938 a továreň na výrobu elektromotorov Georg Schwabe, 1936 – 1938) a Lodž (textilná továreň Kazimierza Kohna, 1936 – 1938). Z rakúskeho a švajčiarskeho prostredia sú známe horské hotely Peraton (Kitzbühel, 1936 – 1938) a Kulm (Arosa, 1935).

Život a tvorba po emigrácii

Ernst Wiesner emigroval v marci roku 1939 do Veľkej Británie, čím sa vyhol krutým udalostiam v Česko-Slovensku. Jeho život v Anglicku už zďaleka nebol taký plodný ako predtým. Architektúry sa však nevzdal. Spočiatku (zhruba v rokoch 1939 až 1945) pracoval v Londýne pre česko-slovenskú exilovú vládu a neskôr (1945 až 1948) pre veľvyslanectvo ČSR. Paralelne pôsobil aj ako samostatný Londýnsky architekt, jeho zákazky však neboli primerané jeho schopnostiam a skúsenostiam. V rokoch 1947 a 1948 sa nakrátko vrátil do Brna, no po februári 1948 sa definitívne so svojou vlasťou rozlúčil. V nasledujúcich rokoch pôsobil ako docent odboru pozemných stavieb a konštrukcií na liverpoolskej Škole architektúry. Približne od roku 1955 sa živil ako samostatný projektant v Liverpoole. Z jeho prác vo Veľkej Británii je najvýznamnejšia rekonštrukcia kostola Sv. Kláry (Liverpool, 1959) a tiež súbor škôl Sv. Mikuláša (Liverpool, 1963 – 1969). V Liverpoole dožíval život bez kontaktu so svojou vlasťou a po tom, čím všetkým si musel v živote prejsť, niet divu, že bol zatrpknutý. Zomrel 15. júla 1971 v Liverpoole vo Veľkej Británii.

Dielo

1919 – 1920 – nájomná vila W. Gutmanna – Údolní 58, Brno
1920 – návrh na reguláciu a zastavanie pozemkov medzi Mozartovou a Beethovenovou ulicou, Brno
1920 – 1922 – adaptácia dvorného krídla na vlastný byt s ateliérom – Pekařská 10, Brno
1921 – 1922 – Moravská zemská životní pojišťovna (administratívna budova) – Mozartova 3, Brno
1923 – 1925 – administratívna budova Českej banky Union – Beethovenova 4, Brno
1923 – 1925 – správna budova Žilinskej a Ladeckej portlandcementovej továrne – Gunduličova 8, Bratislava (spolupráca s Fridrichom Weinwurmom a Ignácom Vécseiom)
1924 – 1926 – vila riaditeľa Českej banky Union E. Münza – Hroznová 19, Brno
1925 – 1926 – rodinný dom obchodného riaditeľa Telefónnej a elektrickej spoločnosti v Brne W. L. Steina – Barvičova 25, Brno
1925 – 1927 – čiastičná prestavba nájomného domu a kaviareň Esplanade – Rooseveltova 7, Brno (dnes už neexistuje)
1925 – 1930 – krematórium – Jihlavská 1, Brno
1926 – 1936 – Palác Moravia; obytný, obchodný a administratívny dom Moravskej zemskej životnej poisťovne s kaviarňou a kinom – Divadelná 3, Brno
1928 – rodinný dvojdom v kolónii Nový dom – Bráfova 109, 111, Brno
1928 – 1929 – vila W. V. Neumarka – Vinařská 38, Brno
1928 – 1930 – administratívna budova s bytmi a obchodmi Moravskej banky – Náměstí Svobody 21, Brno (spolupráca s Bohuslavom Fuchsom)
1928 – 1930 – vila G. Haasa – Lipová 43, Brno
1930 – 1931 – rodinný dom – U Mrázovky 7, Praha-Smíchov
1931 – 1932 – nájomný dom družstva Freundschaft – Rybářská 10, Brno
1933 – rodinný dom JUDr. L. Weinberga – Farní 42, Hranice
1934 – 1937 – úprava interiérov tzv. synagogy maior – Antonína Trapla, Boskovice
1934 – rodinný dom H. Weiglovej – Kalvodova 2, Brno
1935 – prestavba hotela Kulm – Arosa (Švajčiarsko)
1935 – 1936 – poštový a telegrafný úrad – Třída gen. Svobody 13, Šumperk
1935 – 1936 – prestavba a nadstavba tzv. Doretovho dvora pre Moravskú zemskú životnú poisťovňu – Malinovského nám. 4, Brno
1935 – 1938 – úpravy textilnej továrne Landesmann a Kornhaber – ul. Czechowa 22, Bielsko (Poľsko)
1936 – 1938 – úpravy textilnej továrne Kazimierza Kohna – Lodž (Poľsko)
1936 – 1938 – chlapčenská obecná škola – Náměstí 9. května 8, Boskovice (spolupráca s A. Liebscherom)
1936 – 1938 – úpravy továrne Georg Schwabe na výrobu elektromotorov – ul. Grazyńskiego, Bielsko (Poľsko)
1937 – 1938 – športový hotel Peraton – Kitzbühel (Rakúsko)
1959 – rekonštrukcia kostola Sv. Kláry – Liverpool (Veľká Británia)
1963 – 1969 – súbor škôl Sv. Mikuláša – Liverpool (Veľká Británia)

Ocenenia

Ernstovi Wiesnerovi sa dostalo viacero ocenení. Škola architektúry v Liverpoole, kde pôsobil, mu v roku 1954 udelila čestný titul Master of Architecture. Okrem toho ho Univerzita J. E. Purkyně v Brne v roku 1966 ocenila striebornou medailou a v roku 1969 ho poctila čestným doktorátom za celoživotné dielo. V roku 1968 dostal aj Pamätnú medailu k 50. výročiu vzniku republiky.

Prínos do architektúry

Najväčší architektonický a ideový prínos Ernsta Wiesnera spočíva v etablovaní istého nového typu architektúry v našom prostredí, pričom táto vynikajúco poslúžila ako východisko z bezradnej situácie Brna po prvej svetovej vojne. Bola príkladom racionálnej, čistej formy, ktorá vecne sledovala funkciu stavby a napĺňala ju eleganciou. Zároveň vystihovala všetky stavebné detaily koncipované taktiež v zmysle pragmatického chápania krásy. Dielo Ernsta Wiesnera vytvorilo lokálne základy pre rozvoj nových koncepcií architektúry 20. storočia tak po výtvarnej ako i typologickej stránke.

Referencie

Encyklopedie dějín města Brna: Kudělková, L.: Doc. ak. arch. Ernst Wiesner, Dr. h. c. na internetovej stránke: http://www.encyklopedie.brna.cz/home/?acc=profil_osobnosti&load=2743 Archivované 2008-01-22 na Wayback Machine
Dvořák, K.: Ernst Wiesner na internetovej stránke: http://www.archiweb.cz/architects.php?type=arch&place=cr&action=show&id=416
^{1-citované a preložené z:}Kudělková, L.: Architekt Ernst Wiesner na internetovej stránke: http://www.archinet.cz/index.php?mode=article&art=18441&sec=10023&lang=cz Archivované 2007-10-19 na Wayback Machine

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ernst Wiesner