Exorcizmus

Svätý muž lieči posadnutého muža (1474).

Exorcizmus (z gréckeho ἐξορκισμός exorkizmós vyháňania; tiež vyháňanie) je úkon, ktorý má za cieľ z ľudí, zvierat či vecí, označených za posadnutých, vyhnať diabla alebo iné zlé sily. Tento úkon je aj v súčasnosti súčasťou obradov mnohých náboženstiev.

Exorcizmus v šamanizme a v starovekých náboženstvách

Predstava, že človek, zviera či vec môže byť pod vplyvom zlého ducha, je v histórii ľudstva veľmi stará a dosť rozšírená. Možno ju nájsť v niektorých kultúrach založených na šamanizme, ale aj v helénskej kultúre či judaizme.

Exorcizmus v kresťanstve

Nový zákon

Ježiš Kristus je v Novom zákone popísaný ako ten, kto povoláva, lieči a uzdravuje. Uzdravovanie sa v tomto prípade chápe ako vyháňanie, pretože z vtedajšieho pohľadu za choroby mohla prítomnosť nečistých síl – démonov. Za akt exorcizmu sa dá považovať aj vzkriesenie mŕtveho (napr. Lazár z Betánie). V tomto prípade mal byť Ježiš tým, kto poráža aj smrť. Od samého začiatku viera v zlých duchov a oslobodzovanie človeka z ich vplyvu tvorí súčasť kresťanskej viery a aj dnes exorcizmus v určitej podobe praktizujú katolíci, pravoslávni, a tiež niektoré protestantské cirkvi.

Uzdravenie nemého. Gustave Doré, 1865.

Nový zákon predpokladá existenciu démonov ako samozrejmosť a nielen evanjelia, ale aj rôzne časti zvlášť Pavlových listov, ktoré obsahujú rady ohľadom obrany pred vplyvom zlého. Vyháňanie zlých duchov tvorí súčasť rozličných správ o Ježišovej činnosti.

Ježiš sa pri ceste gerazským krajom stretáva s posadnutým, ktorý žil v hroboch, chodil nahý a nikto nemal dosť síl aby ho mohol skrotiť. Onen muž padol pred Ježišom na zem a žiadal ho o oslobodenie od démonov, ktorí ho sužujú. Ježiš démonov prinútil opustiť mužovo telo a pýtal sa ich na meno. Démoni odpovedali, že si hovoria Légie, pretože ich je veľa, načo Ježiša prosili, aby ich nevyháňal preč (v Lukášovom evanjeliu sa dokonca píše, že žiadali, aby ich neposielal do pekelnej priepasti). Ježiš potom umožnil démonom, aby vstúpili do stáda ošípaných, ktoré sa potom vrhlo zo zrázu do mora. Moc vyháňať zlých duchov dostávajú od Ježiša aj jeho učeníci, ktorí však nedisponovali vlastnou nadľudskou mocou, ale mali konať v mene Božom.

„	Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch i po všetkej sile nepriateľa a nič vám neuškodí.	“
– Lk 10,19

V počiatkoch kresťanstva bola viera v existenciu démonov a nevyhnutnosť exorcizmu rozšírená. Avšak je nutné vedieť, že z hľadiska Nového zákona je diametrálny rozdiel medzi démonom a Diablom. Diabol je predstavený ako pokušiteľ a jedna konkrétna bytosť, zatiaľ čo démoni predstavujú rozličné stvorenia nečistých síl, ktoré vedia vstúpiť do ľudí a zvierat a spôsobiť im zdravotné problémy a to ako psychického i fyzického rázu.

Treba však podotknúť, že človek môže byť posadnutý aj Diablom, v Lukášovom evanjeliu sa môžeme dočítať, že Satan vstúpil do Judáša Iškariotského a vnukol mu myšlienku, aby Ježiša zradil. Súdiac podľa evanjelií by sa teda dalo povedať, že zatiaľ čo Diabol posadne človeka s nejakým konkrétnym cieľom, tak pre démonov predstavuje posadnutie súčasť ich bežnej existencie.

Krstný exorcizmus

Vedľa exorcizmu posadnutých sa v kresťanstve rozvinuli takzvané krstné exorcizmu, svojim priebehom menej dramatické, ale nesúce podobný význam. Ide o obrad vyháňania zlých síl z katechumena, teda človeka pripravujúceho sa na krst. Formule krstných exorcizmu predstavujú v dejinách kresťanstva veľmi dôležitú súčasť krstu. V rímskokatolíckej cirkvi však prešiel krstný obrad po Druhom vatikánskom koncile výraznou reformou, ktorá krstný exorcizmu odsunula do pozadia.

Exorcizmus dnes

Exorcizmus tvorí aj dnes súčasť katolíckej náuky a liturgie. Rozlišuje sa pritom tzv. malý a veľký (niekedy tiež slávny) exorcizmus. Ako malý exorcizmus sa označuje obrad, ktorým sa katechumen pri krste zrieka diabla, všetkého, čo pôsobí a čím sa pýši (tento obrad tvorí aj súčasť tzv. obnovy krstného sľubu). Na vykonávanie veľkého exorcizmu je biskupom poverený zvláštny kňaz, nazývaný tiež exorcista.

Priebeh veľkého exorcizmu stanovuje novo revidovaná (1999) časť Rímskeho rituálu De exorcismis et supplicationibus quibusdam. Katechizmus katolíckej cirkvi (čl. 1673) píše, že exorcizmus „je zameraný na vyháňanie zlých duchov alebo vymanenie z diabolského vplyvu, a to skrze duchovnú právomoc, ktorú Ježiš zveril svojej Cirkvi.“ V súčasnej praxi sa kladie veľká pozornosť, aby „posadnutie zlým duchom nebola zamenená so psychickou chorobou“. Rozdiel medzi posadnutosťou démonmi a duševnou poruchou dnes takto vníma aj katolícka cirkev, ktorá teraz zdôrazňuje, že treba odlíšiť posadnutosť od duševných chorôb, a že exorcizmus nemožno na duševné poruchy aplikovať. Skúsení exorcisti často kladú dôraz na to, že hociktorý človek trpiaci ťažkosťami, ktorý vyhľadáva exorcistu, potrebuje skôr starostlivosť lekára – psychiatra. Na druhú stranu aj dnes existujú prípady duševných ťažkostí, ktoré nie sú úplne riešiteľné v paradigme existujúcej psychiatrie. Vtedy je možné, v prípade súhlasu chorého, požiadať o pomoc exorcistu. Medzinárodná klasifikácia chorôb vydeľuje diagnózu F44.3 Trans a stavy posadnutosti (Extasis et disordines possessivi) a pracuje teda s pojmom „posadnutosť“.

Pravoslávna cirkev má vlastnú tradíciu vykonávania exorcizmu. Väčšina starých protestantských cirkví exorcizmus nevykonáva, na rozdiel od letničných hnutí, príp. v charizmatického hnutia.

Otec Gabriele Amorth, člen Medzinárodnej pápežskej mariánskej akadémie, 4. septembra 1991 založil Taliansku asociáciu exorcistov, a v roku 1994 založil Medzinárodnú asociáciu exorcistov (AIE), ktorej predsedal do roku 2000. Kongregácia pre klérus ju 13. júna 2014 schválila a uznala za súkromné medzinárodné združenie veriacich s právnou subjektivitou, so všetkými právami a povinnosťami stanovenými Kódexom kanonického práva, t.j. bola oficiálne uznaná Vatikánom. Na jeseň 2016 bola ustanovená česko-slovenská sekcia AIE. V roku 2018 mala 10 členov. Posledných 15 až 20 rokov zažíva exorcizmus rozmach nielen vo východnej Európe, ale aj v južnom Taliansku, Španielsku a celej južnej Amerike. Pápež Ján Pavol II. stál za rozhodnutím cirkvi poveriť v každej diecéze aspoň jednu osobu, ktorá bude v oblasti exorcizmu preškolená. Nový nástup a vývoj exorcizmu v Poľsku zdokumentoval Konrad Szolajski vo svojom filme „Bitka so Satanom“ z roku 2015.

Modlitby za uzdravenie a oslobodenie

Okrem samotného exorcizmu, ktorý v prípade katolíckej cirkvi smie byť vykonávaný iba zrelým kňazom z poverenia biskupa, existuje aj inštitút Modlitby za uzdravenie a oslobodenie. Modlitba smie byť prednesená ktorýmkoľvek vysväteným kňazom a jej primárnym cieľom je zbaviť človeka zviazanosti s pôsobením zlého. Modlitba za rozviazanie má svoje miesto v prípade ťažkostí ľahšieho charakteru a na rozdiel od exorcizmu ako takého pri nej nedochádza k zvláštnym prejavom démonického pôsobenia u (domnelo) posadnutého človeka.

Exorcisti

Služba exorcistu (svätenie) bola jedným z nižších svätení a podľa všetkého bola na konci 3. storočia veľmi rozšírená. V tejto dobe tiež obrad exorcizmu tvoril (a v katolíckej cirkvi dodnes tvorí) súčasť katechumenátu a krstnej liturgie. Cirkevní spisovatelia prvých storočí (napr. sv. Antonín Pustovník, sv. Cyril Jeruzalemský a sv. Ján Zlatoústy) označujú za najjednoduchší a najbežnejší prostriedok proti zlu (t.j. exorcizmus) znamenia kríža. Medzi ďalšie prostriedky obrany proti zlému boli a zostávajú považované v cirkvi Ježišovo meno, svätená voda a požehnané predmety.

Dnes je označenie exorcista používané pre kňaza povereného biskupom väčšinou na dobu určitú, aby vykonával na území diecézy tzv. veľký exorcizmus. Kompetencie exorcistu a možnosť použitia exorcizmu stanovuje a obmedzuje na jednej strane kanonické právo, na druhej Rímsky obrad. Medzi kňazov, ktorí sú známi ako exorcisti alebo pôsobili na našom území, patria Gabriele Amorth, Vojtech Kodet, James J. LeBar, Elias Vella a na Slovensku za Košickú arcidiecézu Imrich Degro. Veľký exorcizmus môže vykonávať aj každý biskup, pretože je nositeľom plnosti sviatosti kňazstva.

Katechizmus katolíckej cirkvi

„	Keď Cirkev verejne a s autoritou žiada v mene Ježiša Krista, aby niektorá osoba alebo nejaký predmet boli chránené proti vplyvu zlého ducha a vymanené z jeho moci, hovorí sa o exorcizme. Ježiš ho vykonával a od neho má Cirkev moc a poslanie vyháňať diablov. V jednoduchej forme sa exorcizmus vykonáva pri slávení krstu. Slávnostný, tzv. „veľký exorcizmus“ môže vykonávať len kňaz, a to s dovolením biskupa. Treba pri tom postupovať rozvážne a prísne zachovávať predpisy stanovené Cirkvou. Cieľom exorcizmu je vyhnať zlých duchov alebo oslobodiť od diabolského vplyvu, a to duchovnou autoritou, ktorú Ježiš zveril svojej Cirkvi. Veľmi odlišný je prípad chorôb, najmä psychických, ktorých liečenie patrí do oblasti lekárskej vedy. Preto skôr než by sa vykonal exorcizmus, je dôležité presvedčiť sa, že ide o prítomnosť zlého ducha, a nie o dajakú chorobu.	“
– čl. 1673

Kríž sv. Benedikta

Jednou z bežne používaných formulí exorcizmu, ktoré užívajú kresťania, ktorí nemusia byť kňazmi, je šesťveršie, pôvodne z istého bavorského rukopisu z r. 1415:

Crux sancta sit mihi lux / Non draco sit mihi dux Vade retro satana / Nunquam suade mihi vana Sunt mala quae libas / Ipse venena bibas Svätý Kríž nech mi je svetlom / Diabol – doslova drak – nech nie je mojím vodcom Choď preč satan / nezvádzaj ma k márnostiam to, čo mi nahováraš je zlé / sám si vypi svoje jedy

Šesťveršie sa inšpiruje evanjeliovým rozhovorom medzi Ježišom a apoštolom Petrom (Mk 8,33). Počiatočné písmená šesťveršia bývajú vyryté okolo kríža (tzv. kríž sv. Benedikta, ktorý niektorí kresťania nosia na krku (CSSML NDSMD VRSNSMV SMQLIVB).

Exorcizmus v islame

Exorcizmus zrejme tvoril súčasť islamu už od jeho začiatku a určité miesta v Koráne hovoria o posadnutosti zlými bytosťami. Podľa Sunny vyháňali prorok Mohamed a jeho stúpenci zlé bytosti z tiel veriacich pomocou veršov z Koránu, prosbami k Alahovi a požehnaného prameňa Zamzam. Podľa islamskej viery človeka môže posadnúť nielen démon či diabol (šaitan), ale aj džin, inteligentné ohnivé stvorenie.

Exorcizmus a východné náboženstvá

Už od raných čias budhizmus obsahoval určité náboženské úkony či rituály, ktoré mali chrániť proti rôznemu nebezpečenstvu a vyháňať vplyvy zlých síl. V théraváde sú exorcizujúce obrady s tzv. parittami, z ktorých sú mnohé pripisované priamo Budhovi. Na Srí Lanke sa okrem toho dodnes používa ako obradu, ktorý má zahnať zlých duchov či chorobu, tzv. diabolského tanca.

V hinduizme sa posadnutosť niekedy považuje za svätý stav, pokiaľ do tela vstupuje bohyňa Kálí, niektorá z jej inkarnácií či iné božstvo (déva). Veriaci preto takto „posadnutých“ uctievajú a žiadajú od nich požehnanie. Pokiaľ však ide o cudzích duchov, ktorí telo do určitej doby neopustia, je povolaný miestny vyháňač, ktorý má ducha z tela vyhnať.

V taoizme vykonávajú väčšinu exorcizujúcich obradov taoistickí kňazi, ktorí majú na základe svojho rozdelenia do rôznych rádov moc nad jednotlivými démonmi. Medzi tieto obrady patrí očistenie prekliateho domu či uzdravovanie chorého. Jeden z týchto kňazských rádov má za úlohu nakladanie s posadnutými médiami. Toto médium sa uvedie do tranzu, v ktorom sa stáva ústami božstva či zomrelého príbuzného a takto radí či napovedá v osobných, obchodných či zdravotných otázkach. Kňaz pritom túto radu interpretuje.

Exorcizmus, psychiatria a medicína

Podľa pohľadu psychiatrov „stav posadnutosti“ neexistuje, alebo inak povedané, to čo je z hľadiska exorcizmu posadnutosť, má prirodzenú príčinu v duševnej chorobe. Ako uvádza český psychiater Cyril Höschl, teraz sa psychiatria nedomnieva, že duševnú poruchu spôsobuje entita, ktorá jedinca posadne a je odnímateľná, ale vychádza z hypotéz o poruchách v činnosti neuronálnych sietí.

Menej obvyklý pohľad, ktorý nie je v priamom spore s náboženskou tradíciou, sa iba stavia skepticky k názoru, že možno ľahko rozlíšiť prípadnú posadnutosť a duševnú chorobu, a to predovšetkým kvôli diferenciálnej diagnostike, ktorá sa doposiaľ nachádza vo svojich začiatkoch. Takto je veľmi ťažké rozlíšiť od seba rôzne choroby, ktoré sa označujú ako schizofrénia, depresia, dyslexia, hraničné poruchy a pod.

Výsledky psychiatrie a medicíny viedli naopak aj k vývoju kresťanského názoru na posadnutosť. Dnes sa uznáva, že mnoho stavov bolo v minulosti považovaných za posadnutosť mylne (a časť z nich možno aj úspešne liečiť). Napriek tomu exorcizmus ako riešenie duchovných problémov v praxi mnohých kresťanských cirkví stále zotrváva, iba je snaha odlíšiť posadnutosť od duševných chorôb.

Čo sa týka vzťahu medzi psychickou poruchou a pôsobením Zlého, na to nie je odpoveď jednoduchá. Môže dôjsť k tomu, že niektoré psychické poruchy sa javia ako pôsobenie zlého a naopak. O tejto problematike vyšla v poslednej dobe kniha od talianskeho exorcista Gabriela Amortha Exorcisti a psychiatri (2006).

Psychoterapia v niektorých metódach terapie, zvlášť skupinové, sprostredkuje pacientovi zážitky maximálnej intenzity, ktoré majú otriasť rigidnými patologickými štruktúrami jeho osobnosti (psychedelická terapia, Janovova technika primálneho výkriku).

Kritika exorcizmu

Pre ateizmus, ako presvedčenie, ktoré sa vyznačuje absenciou viery v Boha či duchovnej bytosti nemateriálnej, nesvätskej povahy či podstaty, a ktoré tak popiera existenciu Boha alebo bohov, zázrakov, nadprirodzena, prípadne nehmotnej duchovnej oblasti vôbec, je už z princípu stav posadnutosti neprijateľný. Exorcizmus v jednotlivých náboženstvách preto z hľadiska ateizmu ako presvedčenia nemá žiadne reálne odôvodnenie, čo ale nič nevypovedá o jeho možných praktických účinkoch. Rovnaký názor môžu zastávať aj teisti, ktorých náboženské predstavy duchmi a zlé sily neobsahujú. To sa týka aj časti kresťanov.

Exorcizmus vo filme

Téma exorcizmu bola spracovaná v rade filmov, najmä hororového a mysteriózneho žánru. Vymenovať je možné napríklad oskarový snímok Exorcista (v origináli The Exorcist) Williama Friedkina z roku 1973.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Exorcismus na českej Wikipédii.