Preskočiť na obsah

Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Súradnice: 48°44′36″S 19°07′04″V / 48,743431°S 19,1178340°V / 48.743431; 19.1178340

Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica
Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica
Právna formaPríspevková organizácia
OdvetvieZdravotníctvo
ZakladateľMinisterstvo zdravotníctva SR
SídloNám. L. Svobodu 1, 975 17 Banská Bystrica, Slovensko
PôvodSlovensko
VedenieIng. Miriam Lapuníková, MBA
(generálna riaditeľka)
Zamestnancov2 482
(priemer k 31.07. 2023)
Webwww.fnspfdr.sk
Pohľad na nemocnicu v júni 2008

Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica je koncová (pre Banskobystrický kraj), fakultná nemocnica sídliaca v Banskej Bystrici.[1] Je výuková základňa pre Fakultu zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity.[2] Generálnou riaditeľkou nemocnice je Ing. Miriam Lapuníková, MBA. Od septembra 2020 pôsobí ako dočasná riaditeľka, ministerstvo zdravotníctva odvolalo trojčlenné vedenie nemocnice a vyhlásilo výberové konanie na nového riaditeľa či riaditeľku.[3] Pred zrušením trojčlenného vedenia v ňom pôsobili ako ekonomická riaditeľka Ing. Ivana Sklenková a medicínsky riaditeľ MUDr. Milan Urbáni, MPH.[4]

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]

Prvá nemocnica v meste vznikla v roku 1820 v dome bývalého mestského kata. Dr. Ľudovít Rajčič v roku 1896 žiadal postaviť novú. Nemocnica však nebola postavená kvôli stavbe harmaneckej železničnej trate cez jej areál. V roku 1899 však mesto rozhodlo o postavení nemocnice na pozemku zvanom Bánoš. Tá bola postavená v rokoch 1900 až 1901 na náklady mesta ako Mestská nemocnica. So 150 posteľami slúžila tiež ako župná nemocnica. Dr. Rajčič bol jej prvým riaditeľom a súčasne primárom. V roku 1918 je nemocnica premenovaná na Štátnu oblastnú nemocnicu. Od roku 1936 do 1945 je riaditeľom a primárom Daniel Petelen, v roku 1945 sa nemocnica rozdelila na dva oddelenia: chirurgicko – pôrodnícke a interné oddelenie. Počas SNP fungovala ako Divízna chirurgická nemocnica pre vojakov 1. Čsl. armády. Americkí Slováci po vojne venovali peniaze na nemocničné prístroje a nástroje a Rooseveltova nadácia prispela na výstavbu nového pavilónu v Štátnej oblastnej nemocnici. Od roku 1947 nesie Rooseveltovo meno, ale už od roku 1954 sa nazýva Nemocnica s poliklinikou. V roku 1951 bol z nemocnice základ Krajského ústavu národného zdravia. Nová nemocnica sa začala stavať v roku 1968. Projektovaná bola pre 1100 postelí. „Komplex stavieb, odovzdaný do užívania v rokoch 1981-1982, vyjadruje svojim architektonickým a technickým riešením s dominantou monoblokov dospelých, koncepčné ponímanie modernej európskej nemocnice s poliklinikou špičkového typu 70-tych rokov.“[1] K názvu z roku 1947 sa nemocnica vrátila až v roku 1991.[1] Meno po americkom prezidentovi je unikátne v strednej Európe[5]) Od roku 2004 je fakultnou nemocnicou, druhou najväčšou v siete Slovenskej zdravotníckej univerzite.[1]

Od 1. januára 1991 bola štátna rozpočtová organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR, od 1.januára 1995 sa zmenila na príspevkovú organizáciu.[6] V roku 2017 bolo určených 20 miliónov eur na opravy nemocnice.[7] V máji 2021 minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský s vedením nemocnice diskutoval o jej budúcej obnove.[8]

Činnosť

[upraviť | upraviť zdroj]
Pohľad na nemocnicu v októbri 2007

K 31. decembru 2017 boli medzi organizačnými jednotkami nemocnice[9]:

  • 15 kliník
  • 10 oddelení lôžkovej časti
  • oddelenie urgentného príjmu
  • 88 špecializovaných ambulancií vrátane 11 ambulancií urgentného príjmu
  • 7 pracovísk SVALZ
  • nemocničná a verejná lekáreň
  • ubytovacie zariadenie a materská škôlka

K 31. decembru 2017 nemocnica disponovala s 901 lôžkami a 15 lôžkami na dennom psychiatrickom stacionári LÚČ. Za rok 2017 prepustila 39 875 pacientov ukončením hospitalizácie. V ambulantnej časti došlo k 478 092 návštevám. Priemerný počet zamestnancov k 31. decembru 2017 dosahoval 2 248.[9] Počas roku 2017 v nemocnici vykonalo stáž 565 študentov, z toho 92 z lekárskych fakúlt a 473 z nelekárskych. Domovské inštitúcie študentov sú zo Slovenska aj z Česka.[9]

V roku 2017 bola v hodnotení Inštitútu INEKO hodnotená ako tretia najlepšia na Slovensku v kategórii veľké nemocnice.[10] Spolu so susednou Detskou fakultnou nemocnicou s poliklinikou je najväčším zamestnávateľom kraja s viac ako 2500 zamestnancami.[7] Podľa hodnotenia INEKO v roku 2018 bola nemocnica najlepšia štátna v rámci Slovenska. Bola to prvá výhra FN FDR. Najlepším ukazovateľom nemocnice je jej otvorenosť voči verejnosti.[11]

V hodnotení INEKO v roku 2020 (založeného na dátach z rokov 2016 až 2019) nemocnica získala titul nemocnica roka v kategórii veľké nemocnice. Je to už tretí krát po sebe, pričom má „v priemere najkomplikovanejších pacientov“ na Slovensku.[12]

Atentát na Roberta Fica

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Atentát na Roberta Fica

15. mája 2024 bol premiér SR Rober Fico letecky prevezený do nemocnice po tom, čo bol postrelený na zasadnutí vlády v neďalekej obci Handlová.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c d História [online]. Banská Bystrica: Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, 2014-03-21, [cit. 2018-07-21]. Dostupné online. Archivované 2018-07-22 z originálu.
  2. ↑ Prečo študovať v Banskej Bystrici [online]. Fakulta zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave so sídlom v Banskej Bystrici, [cit. 2018-07-21]. Dostupné online.
  3. ↑ Ministerstvo zdravotníctva mení vedenie. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-09-23. Dostupné online [cit. 2020-09-28]. ISSN 1339-844X.
  4. ↑ Vedenie [online]. Banská Bystrica: Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, [cit. 2018-07-21]. Dostupné online. Archivované 2018-07-22 z originálu.
  5. ↑ ČUNDERLÍKOVÁ, Jana. FOTO: takto rástli nemocnice na Slovensku. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2015-11-18. Dostupné online [cit. 2018-07-21].
  6. ↑ Správca webovej stránky. Informácia o spôsobe zriadenia [online]. Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, 2014-03-21, [cit. 2018-07-21]. Dostupné online. Archivované 2018-07-22 z originálu.
  7. ↑ a b DLUHOLUCKÝ, Svetozár; RAPČÍKOVÁ, Tatiana. Nemocnica v Banskej Bystrici dostane 20 miliónov eur na rekonštrukciu [online]. vicepremier.gov.sk, [cit. 2018-07-21]. Dostupné online. Archivované 2018-07-21 z originálu.
  8. ↑ Nový minister opäť vytiahol tému obnovy Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, [cit. 2021-05-08]. Dostupné online.
  9. ↑ a b c VÝROČNÁ SPRÁVA O ČINNOSTI ZA ROK 2017 [online]. Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, [cit. 2018-07-21]. Dostupné online. Archivované 2018-07-22 z originálu.
  10. ↑ FOLENTOVÁ, Veronika. Najlepšie nemocnice sú v Ružomberku a v Ľubovni (rebríček). Denník N (Bratislava: N Press), 2017-10-23. Dostupné online [cit. 2018-07-21]. ISSN 1339-844X.
  11. ↑ FOLENTOVÁ, Veronika. Nemocnica roka: najlepšia je v Banskej Bystrici, najhoršie sú Košice a Bratislava. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-10-08. Dostupné online [cit. 2018-10-21]. ISSN 1339-844X.
  12. ↑ FOLENTOVÁ, Veronika. Rebríček nemocníc pred pandémiou: trojnásobným víťazom je Banská Bystrica, z menších vyhrali Košice-Šaca. Denník N (Bratislava: N Press), 2020-12-15. Dostupné online [cit. 2020-12-19]. ISSN 1339-844X.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Fakultná_nemocnica_s_poliklinikou_F._D._Roosevelta_Banská_Bystrica&oldid=7948764“