Severný obchvat Banskej Bystrice
| Severný obchvat Banskej Bystrice | |
| obchvat | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Obec | Banská Bystrica |
| Cesta | 
|
| Súradnice | 48°44′52″S 19°9′7″V / 48,74778°S 19,15194°V |
| dĺžka | 5 672 m |
| Začiatok výstavby | 2009 |
| - Koniec výstavby | 2012 |
   Poloha obchvatu v rámci Slovenska
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Severný obchvat Banskej Bystrice je úsek Rýchlostnej cesty R1, ktorý zároveň slúži ako severný obchvat Banskej Bystrice. Obchvat bol vo výstavbe od roku 2009.[1] Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo 27. júla 2012.[2] Úsek je dlhý 5,672 km.[3]
Projekt
[upraviť | upraviť zdroj]Severný obchvat Banskej Bystrice bol zapracovaný do koncepcie Územného plánu aglomerácie Banská Bystrica schváleného v roku 1976. Dôvodom na obchvat bol problémový prieťah cesty I/66 a hrozba povodňových vôd na rieke Hron.[4] Do trasy R1 bol úsek zaradený až uznesením Vlády SR č. 882 v decembri roku 2008.[4] Neskôr bol zaradený medzi štyri úseky Rýchlostnej cesty R1, ktoré sa realizovali v druhom z troch balíčkov PPP pod názvom PR1BINA.[5] Celkovo ide o 51,6 km úsekov R1: Nitra - Selenec, Selenec - Beladice, Beladice - Tekovské Nemce a samotného obchvatu. Na tieto úseky má konzorcium GRANVIA 30-ročnú zmluvu so štátom na „naprojektovanie (Design), výstavbu (Build), financovanie (Finance), prevádzku (Operate) a údržbu (Maintenance)“.[5] Zmluva s Ministerstvom dopravy bola podpísaná 23. marca 2009.[5] Celkové náklady na výstavbu cesty Granvia tají.[6]
Mesto Banská Bystrica projekt podporuje, medzi jeho výhody hovorkyňa primátora radí presmerovanie tranzitnej dopravy a odľahčenie zaťaženého úseku okolo Hrona prechádzajúceho centrom mesta čo je dôležité aj z ekologického hľadiska.[6] Podľa analýz Výskumného ústavu dopravného sa mal po otvorení obchvatu a presunutí až 58% dopravy z cesty I/66 počet dopravných nehôd znížiť o 8 až 9 (približne 38%), vodiči osobných áut v súčasnosti ušetria tri a nákladných áut dve minúty jazdy. Časové úspory majú byť 1,7 mil € ročne.[7]
Trasa
[upraviť | upraviť zdroj]Trasa severného obchvatu sa začína mimoúrovňovou križovatkou Kostiviarska v rovnomennej mestskej časti.[8] Nová trasa R1 sa tu odkláňa od cesty I/59 vedúcej na sever smerom na Harmanec (Martin) a Donovaly (Ružomberok). Severný obchvat križuje železničnú trať Zvolen - Vrútky. Križovatka Rudlová pripája miestnu komunikáciu vedúcu do Rudlovej a do severnej časti centra mesta.[8] Po križovatke Bánoš nasleduje križovatka Cementáreň vo východnej časti mesta, kde sa obchvat napája na súčasnú cestu I/66.[8] Úsek má celkovo 24 mostných objektov, 16 protihlukových stien a 12 oporných múrov.[9] Vrátane križovatiek a ich vetiev bolo celkovo postavených takmer 13 kilometrov komunikácií.[2] Trasa by podľa plánov mala pokračovať ďalej cez masív Nízkych Tatier až po Ružomberok kde sa napojí na D1.[6] V najbližších rokoch sa však s touto trasou nepočíta. Ministerstvo dopravy sa v auguste 2012 vyjadrilo, že úsek nie je dostatočne pripravený, aby sa naň mohli použiť eurofondy na roky 2007 až 2013. Pravdepodobne sa tak začne stavať až z eurofondov na roky 2014 až 2020.[10]
Výstavba
[upraviť | upraviť zdroj]
Výstavba bola realizovaná firmou Granvia Construction s.r.o. [5] Stavebné práce na úsekoch PR1BINA sa začali 28. augusta 2009, pričom projektová príprava a prípravné práce prebiehali už od konca marca 2009.[1] Podľa Denníka SME citovaného na diskusnom fóre dialnice.info sa na obchvate v auguste 2011 asfaltovalo a pokračovalo sa v budovaní protihlukových stien.[11] Podľa správ o postupe prác z webu zhotoviteľa bolo k 31. júlu 2011 dokončených 140 a rozpracovaných 136 stavebných objektov.[12] Súčasťou prác bola aj oprava železničného tunela a výstavba nového železničného mostu na trati Zvolen - Banská Bystrica - Vrútky.[2]
Prevádzka
[upraviť | upraviť zdroj]19. septembra 2011 bol do predčasného užívania odovzdaný nový výjazd z Banskej Bystrice smerom na Brezno, vedený už po novej trase R1, ktorý až do otvorenia celého úseku slúžil len v polovičnom profile pre obojsmernú premávku. Doprava tak už vtedy bola presmerovaná zo starej cesty I/66 na novú rýchlostnú cestu. Pôvodná trasa po I/66 už v súčasnosti nie je využívaná ako predtým, ale slúži len na príjazd od Brezna, výjazd na Brezno vedie v trase presmerovania po R1. [13] Celý severný obchvat bol slávnostne otvorený 27. júla 2012.[2] Otvorenie pre peších sa uskutočnilo deň pred odovzdaním do užívania motoristickej verejnosti.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c Granvia Construction začala stavebné práce na R1 [online]. Bratislava: GRANVIA, 3.9.2009, [cit. 2011-09-30]. Dostupné online.
- ↑ a b c d FAJČÍKOVÁ, Kveta. Severný obchvat Banskej Bystrice slávnostne odovzdali [online]. Petit Press, 27.7.2012, [cit. 2012-09-23]. Dostupné online.
- ↑ Stavby PPP [online]. Bratislava: Národná diaľničná spoločnosť, [cit. 2011-09-30]. Dostupné online. Archivované 2012-02-08 z originálu.
- ↑ a b Projekt R1 Banská Bystrica - severný obchvat je pred uvedením do prevádzky [online]. asb.sk, 09.07.2012, [cit. 2012-07-15]. Dostupné online. Archivované 2012-11-25 z originálu.
- ↑ a b c d Všeobecné informácie [online]. Bratislava: GRANVIA, [cit. 2011-09-30]. Dostupné online.
- ↑ a b c PORACKÝ, Marek. Počiatek vidí ďalšiu PPP cestu [online]. hn online, 10.07.2012, [cit. 2012-07-15]. Dostupné online.
- ↑ a b c Technické informácie [online]. Bratislava: GRANVIA, [cit. 2011-09-30]. Dostupné online.
- ↑ ČUNDERLÍKOVÁ, Jana. Deň otvorených dverí na severnom obchvate [online]. Denník SME, 12.9.2011, [cit. 2011-09-30]. Dostupné online.
- ↑ DOPRAVA: S pokračovaním R1 smerom na Ružomberok sa najbližšie 4 roky nepočíta [online]. Bratislava: TASR, 18.8.2012, [cit. 2012-08-20]. Dostupné online.
- ↑ Na severnom obchvate Banskej Bystrice už asfaltujú [online]. dialnice.info, 10.8.2011, [cit. 2011-09-30]. Dostupné online.
- ↑ 31.7.2011 [online]. Bratislava: GRANVIA, [cit. 2011-09-30]. Dostupné online.
- ↑ Výjazd na Brezno povedie novou cestou [online]. Denník SME, 12.9.2011, [cit. 2011-09-30]. Dostupné online.
