Ferdinand III. (Svätá rímska ríša)

	Ferdinand III.
	Cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa, kráľ rímsky, český, uhorský a chorvátsky, arcivojvoda Dolného a Vnútorného Rakúska
	; Portrét z roku cca 1643
Panovanie
Dynastia	Habsburgovci
Biografické údaje
Narodenie	13. júl 1608; Graz, Rakúske arcivojvodstvo, Habsburská monarchia, Svätá rímska ríša nemeckého národa
Úmrtie	2. apríl 1657 (48 rokov); Viedeň, Rakúske arcivojvodstvo, Habsburská monarchia, Svätá rímska ríša nemeckého národa
Pochovanie	Kapucínska krypta
Rodina
Manželka	Mária Anna Španielska; Mária Leopoldína Tirolská; Eleonóra Magdaléna Gonzagová
Potomstvo	pozri rodinné pomery
Otec	Ferdinand II.
Matka	Mária Anna Bavorská
Ďalšie tituly
cisár Svätej rímskej ríše nemeckého národa; kráľ nemecký
	1637 – 1657
Predchodca	Ferdinand II.
Nástupca	Leopold I.
arcivojvoda Dolného a Vnútorného Rakúska
	1637 – 1657
Predchodca	Ferdinand III.
Nástupca	Leopold VI.
kráľ český
	1627 – 1657
Predchodca	Ferdinand II.
Nástupca	Leopold I.
kráľ uhorský a chorvátsky
	1625 – 1657
Predchodca	Ferdinand II.
Nástupca	Leopold I.
Odkazy
	Ferdinand III.; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Biografický portál

Ferdinand III. Habsburský (* 13. júl 1608, Graz – † 2. apríl 1657, Viedeň) bol rakúsky arcivojvoda, uhorský (od r. 1625), český (od r. 1627) a rímsky kráľ (od r. 1636), rímskonemecký cisár (od r. 1637) z rodu Habsburgovcov, tretí syn Ferdinanda II. Habsburského a jeho prvej manželky Márie Anny Bavorskej.

Mladosť a nástup k moci

Od mladosti bol na želanie svojho otca, nábožného katolíka, vychovávaný v religióznom duchu. Bol všestranne nadaný, zaujímal sa o kultúru i prírodné vedy a okrem rodnej nemčiny ovládal ešte šesť jazykov.

Vzhľadom na to, že sa jeho dvaja skôr narodení bratia Karol a Ján Karol nedožili dospelosti, stal sa Ferdinand otcovým nástupcom. Ten mu ešte počas svojho života zaistil tróny uhorský (korunovaný v Šoprone 8. decembra 1625), a český (korunovaný v Prahe 26. novembra 1627) a korunu rímskeho kráľa (korunovaný 22. decembra 1636 v Regensburgu). Ešte počas otcovho života sa zúčastnil tridsaťročnej vojny, po smrti Albrechta z Valdštejna v roku 1634 bol menovaný vrchným veliteľom cisárskych vojsk.

Tridsaťročná vojna

Samostatnú vládu v monarchii nastúpil po otcovej smrti r. 1637, kedy sa stal rímskym cisárom. V jeho osobe dosadol na trón muž nepochybne schopnejší, než bol jeho otec a predchodca. Ako prvé musel krajinu konsolidovať po hospodárskej stránke. Začal s úspornými opatreniami, čím znížil výdavky svojho dvora na polovicu. Súčasne s nástupom na trón zdedil predovšetkým ďalšie boje prebiehajúcej tridsaťročnej vojny (najmä so Švédmi) a to v etape, kedy vojenské operácie habsburskej armády neboli úspešné. Začiatkom roka 1639 vpadli švédske vojská do Čiech a krajinu pustošili až do jari nasledujúceho roku. V tom roku (1640) bol do Regensburgu zvolaný ríšsky snem, ktorého cieľom bolo začať rokovania o skončení vojny. Úvodné dejstvo mierových vyjednávaní sa začalo v r. 1644 vo vestfálskych mestách Osnabrück (s Francúzmi) a Münster (so Švédmi), kde sa Ferdinandovi diplomati snažili získať pre habsburskú monarchiu čo najvýhodnejšiu pozíciu. Situácia sa skomplikovala v r. 1645 po bitke pri Jankove, kde cisárske vojská utrpeli drvivú porážku. Švédske vojská ohrozili priamo Viedeň. No vzhľadom na značné straty vo vlastných radoch sa k obliehaniu Viedne neodhodlali a stiahli sa na Moravu. Ich spojenca sedmohradského vojvodu Juraja Rákociho, ktorý už od r. 1644 stál na čele protihabsburského povstania v Uhorsku, síce vyradil z boja linecký mier, uzavretý 16. decembra 1645, napriek tomu však situácia monarchie ostávala vážna. (pozri Povstanie Juraja I. Rákociho).

Monarchia po vestfálskych jednaniach

Tlak, pod ktorý sa Ferdinand III. v polovici 17. storočia dostal (okrem švédskeho ohrozenia vlastných habsburských dŕžav šlo najmä o švédsko-francúzske úspechy na bojiskách v ríši), viedol k zosilneniu jeho záujmu na vestfálskych mierových jednaniach. Mierové zmluvy boli podpísané 24. októbra 1648 a pre mocenské ambície rakúskych Habsburgovcov znamenali pokles medzinárodnej prestíže a autority dynastie, jej faktický ústup z dovtedajších pozícií a ďalšie oslabenie cisárskeho postavenia v rímskonemeckej ríši. Tá sa po vojne stala voľným zväzkom nemeckých štátov pod žezlom cisára, ktorý mal iba minimálne právomoci. Na druhej strane však veľkým úspechom Ferdinanda III. bolo zachovanie celistvosti habsburskej monarchie. S výnimkou Lužice neutrpela vážnejšie územné straty. Cisárska diplomacia bola na vestfálskych mierových jednaniach ochotná na záchranu jej celistvosti zaplatiť nemalými ústupkami. Rovnako ustanovenia vestfálskeho mieru o úprave náboženských a vnútropolitických pomerov v stredoeurópskych krajinách podľa stavu z r. 1624 bolo veľkým úspechom cisárskej diplomacie, pretože potvrdili pomery, ktoré v habsburskej monarchii nastali po porážke stavovskej opozície v českých a rakúskych krajinách. Ak Ferdinand III. nemohol zabrániť poklesu svojej medzinárodnej autority na medzinárodnom poli, plne si to vynahradil na upevnení vlády v rámci vlastnej monarchie.

Rodinné pomery

Ferdinand III. bol trikrát ženatý a jeho manželkám sa celkom narodilo 11 detí.

Prvý sobáš uzavrel 26. februára 1631 s infantkou Máriou Annou Španielskou (* 1606 – † 1646), s ktorou mal šesť potomkov:

Ferdinand, budúci cisár Ferdinand IV. (* 8. september 1633 – † 9. júl 1654), samostatnej vlády sa nedožil
Mária Anna (* 23. december 1634 – † 16. máj 1696) ∞ španielsky kráľ Filip IV. (* 1605 – † 1665)
Filip August (* 1637 – † 1639)
Maximilian Thomas (* 1638 † 1639)
Leopold, budúci cisár Leopold I. (* 9. jún 1640 – † 5. máj 1705)
Maria (*/† 1646)

Dňa 2. júla 1648, dva roky po smrti Márie Anny, sa oženil s Máriou Leopoldínou Tirolskou (* 1632 – † 1649), dcérou vojvodu Leopolda V. Habsburského a Klaudie Medicejskej, svojou príbuznou zo štajerskej línie Habsburgovcov. Spolu mali jedného syna, pri pôrode ktorého však matka zomrela:

Karol Jozef (* 7. august 1649 – † 27. január 1664), neskorší passauský a olomoucký biskup

Treťou manželkou Ferdinanda III. sa 30. apríla 1651 stala mantovská princezná Eleonóra Magdaléna Gonzaga (* 1630 – † 1686), s ktorou mal štyri deti:

Terézia Mária (* 1652 – † 1653)
Eleonóra Mária (* 31. máj 1653 – † 17. december 1697) ∞
- 1/ Michał Korybut Wiśniowiecki, poľský kráľ († 1673)
- 2/ Karol V. Lotrinský, cisársky vojvodca
Mária Anna (* 30. december 1654 – † 14. apríl 1689) ∞ Ján Viliam Falcký (* 1658 – † 1716)
Ferdinand (* 1657 – † 1658)

Ferdinand III. Habsburský zomrel dva mesiace po narodení svojho posledného syna. Bol pochovaný do rodovej krypty Habsburgovcov pod kláštorom viedenských kapucínov.

Rodokmeň Ferdinanda III.

Filip I.

Ferdinand I. Habsburský

Jana Kastílska

Karol Štajerský

Vladislav II. Jagelovský

Anna Jagelovská

Anna de Foix

Ferdinand II. Habsburský

Ferdinand I. Habsburský

Anna Habsburská

Anna Jagelovská

Ferdinand III. Habsburský

Ferdinand I. Habsburský

Renáta Bourbonská

Panovnícke pomery

Ferdinand III. Habsburský Habsburgovci
Predchodca Ferdinand II. Habsburský	Cisár Svätej rímskej ríše 1637 – 1657	Nástupca Leopold I. Habsburský
	Český kráľ 1627 – 1657
	Uhorský kráľ 1625 – 1657