Preskočiť na obsah

Fonetika a fonológia slovenčiny

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality.
Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte.
Potenciálne nedokončený článok. Robot odstránil šablónu {{pracuje sa}} pre nečinnosť. (30. 4. 2021)

Písmená a zodpovedajúce hlásky a fonémy

[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámka: Názvy resp. hláskovanie nižšie uvedených písmen (t.j. napr. b - "bé", é - "dlhé e" atď.) sú uvedené v článku Slovenská abeceda.

Spoluhláskové grafémy

[upraviť | upraviť zdroj]
písmeno fonéma (-my)
-slovenská transkripcia 		hláska (hlásky) príklad
slovenská transkripcia základná transkripcia
podľa IPA
 špecifickejšia transkripcia
podľa IPA
B b /b/ [b] [b] [b] baran
↗P dub
C c /c/ [c] [t͡s](=[t͜s], [ts])
(st. [ʦ]) 		[t̻͡s̻] (=[t̻͜s̻],[t̻s̻]) cena
↗DZ hocako
Č č /č/(=/ç/) [č](=[ç]) [t͡ʃ] (=[t͜ʃ],[tʃ])
(st. [ʧ]) 		[t̺͡ʃ̺](=[t̺͜ʃ̺],[t̺ʃ̺] ) čakať
↗DŽ liečba
D d /d/ [d] [d] [d̻] dom
↗T podkova
↗Ď desať
Ď ď /ď/ (=/dˇ/,/ḑ/,/ᶁ/,/d,/) [ď] (=[dˇ],[ḑ],[ᶁ],[d,]) [ɟ]
(in. [dj]) 		[ɟ]
(in. [d̻j],[dj3],[d̻j3], ≈[ɟj-1]),
často [ɟʝ](in. [d̻jʝ],[dj3ʝ],[d̻j3ʝ], ≈[ɟj-1ʝ]) 		ďakujem
↗Ť loďka
DZ dz /ʒ/(=/d͡z/) [ʒ] (=[d͡z]) [d͡z](=[d͜z],[dz])
(st. [ʣ]) 		[d̻͡z̻](=[d̻͜z̻],[d̻z̻]) hádzať
↗C prechádzka
DŽ dž /ǯ/ (=/d͡z̦/) [ǯ] (=[d͡z̦]) [d͡ʒ] (=[d͜ʒ],[dʒ])
(st. [ʤ]) 		[d̺͡ʒ̺] (=[d̺͜ʒ̺],[d̺ʒ̺] ) džem
↗Č imidž
F f /f/ [f] [f] [f] farba
↗V [w] [v] [v] šéfredaktor
G g /g/ (=/g/) [g] (=[g]) [ɡ] (=[g]) [ɡ] (=[g]) guma
↗K mozog
H h /h/ [h] (=[ɦ]) [ɦ] [ɦ] noha
↗↗CH výťah
CH ch /x/ [x] [x] [x] chata
[ɣ] al. [h] (=[ɦ]) [ɣ] al. [ɦ] [ɣ] al. [ɦ] achjaj
J j /j/ [j] [j] [j] jama
[(j)](=[/j/]) al. [j] [ʝ] al. [j] [ʝ] al. [j] prijímať
[ĭ](=[ǐ],[i̯]) [j̞] (≈[ĭ̞]≈[ɪ̯]) [j̞] (≈[ĭ̞]≈[ɪ̯]) kraj
K k /k/ [k] [k] [k] ruka
↗G kde
L l /l/ [l] [l] [l̺] lampa
[l̥] [l̩] [l̩̺] vlk
↗Ľ lesný
Ĺ ĺ ↗L [ĺ] (=[l:], [ĺ̥]) [lː] (=[l̩ː]) [l̩̺ː] vĺča
Ľ ľ /ľ/ (=/lˇ/, /ļ/, /ᶅ/, /l,/) [ľ] (=[lˇ],[ļ],[ᶅ],[l,]) [lj] (st. [ᶅ]) al. [ʎ] (in. [lj]) [l̺j](=[lj1],[l̺j1]) al. [ʎ] (in. [lj3],[l̺j3]) veľa
M m /m/ [m] [m] [m] mama
[m] (=[ɱ]) [ɱ] [ɱ] amfiteáter
N n /n/ [n] [n] [n̺] nos
[ȵ]
(=[n̥], [n][pozn 1]) 		[n̞] [n̻̞] banský
[ŋ] [ŋ] [ŋ] banka
[n] [ŋ̞](=[ɰ̃]) [ŋ̞](=[ɰ̃]) melanchólia
↗Ň nič
↗M hanba
Ň ň /ň/ (=/ņ/,/ᶇ/,/n,/) [ň] (=[ņ],[ᶇ],[n,]) [ɲ]
(in. [nj]) 		[ɲ]
(in. [n̻j],[nj3], [n̻j3]) 		ňuchať
P p /p/ [p] [p] [p] para
↗B vstúpme
Q q /k/+/v/ [kw] [kv] [kv] status quo
↗↗K tequila
R r /r/ [r] [ɾ] [ɾ̺] rak
[r̥] [r]([r̩]) [r̩̺] krmivo
Ŕ ŕ ↗R [ŕ] (=[r:], [ŕ̥]) [rː] (=[r̩ː]) [r̩̺ː] vŕba
S s /s/ [s] [s] [s̻] sen
↗Z prosba
Š š /š/ [š] [ʃ] [ʃ̺] šanca
↗Ž nášho
T t /t/ [t] [t] [t̻] tabuľa
↗D kliatba
↗Ť teplý
Ť ť /ť/ (=/tˇ/,/ţ/,/ƫ/,/t,/) [ť] (=[tˇ],[ţ],[ƫ],[t,]) [c]
(in. [tj]) 		[c]
(in. [t̻j],[tj3],[t̻j3], ≈[cj-1]),

často [cç](in. [t̻jç],[tj3ç],[t̻j3ç], ≈[cj-1ç])

ťava
↗Ď desaťročie
V v /v/ [v] [ʋ] [ʋ] slovo
[w] [v] [v] vdova
[ŭ] (= [ǔ],[u̯]) [w] (≈[ŭ̞]≈[ʊ̯ ]) [w] (≈[ŭ̞]≈[ʊ̯ ]) dav
↗F včela
W w ↗V [v] [ʋ] [ʋ] watt
[ŭ] (= [ǔ],[u̯]) [w] (≈[ŭ̞]≈[ʊ̯ ]) [w] (≈[ŭ̞]≈[ʊ̯ ]) cowboy
X x /k/+/s/ [ks] [ks] [ks̻] taxi
/g/+/z/ [gz] [gz](=[gz]) [gz̻](=[gz̻]) exil
Z z /z/ [z] [z] [z̻] zima
↗S bozk
Ž ž /ž/ [ž] [ʒ] [ʒ̺] život
↗Š krádež
Vysvetlivky skratiek a značiek:
  • al.= alebo; st.= staršie; in.= podľa iných názorov;
  • ↗X = patrí sem to isté, ako to, čo je uvedené v prvom riadku pre X v tom istom stĺpci (resp. tej istej označenej skupine stĺpcov).
  • ↗↗X = patrí sem to isté, ako to, čo je uvedené (nielen v prvom riadku) pre X v tom istom stĺpci (resp. v tej istej označenej skupine stĺpcov).

Poznámky:

  • V transkripciách mimo IPA háčik (resp. nerovná čiarka) pod stredom písmena znamená "palatálne" (=(úplne) mäkké), zatiaľ čo háčik (resp. nerovná čiarka) v pravej časti (resp. napravo od) písmena znamená "palatalizované" (= zmäkčené). Keďže je však pre slovenčinu sčasti sporné, či sú isté spoluhlásky palatálne alebo palatalizované, niektorí slovenskí autori narábajú s týmito značkami pre slovenčinu tak, ako keby boli vzájomne zameniteľné.
  • Niektorí autori [r̥], [l̥], [ŕ̥], [ĺ̥] (-toto je slovenská transkripcia) považujú za samostatné fonémy (t.j. /r̥/, /l̥/, /ŕ̥/, /ĺ̥/).
  • Niektorí autori od [m] odlišujú ako samostatnú hlásku slabičné m (čiže v slovenskej transkripcii [m̥]), ktoré sa vyskytuje prakticky len v slovách hm a hmkať.

Vo vyššie uvedenej tabuľke sú, ako vidno, obsiahnuté aj zložky. Podrobnejšie o problematike slovenských zložiek (teda dz, dž a ch) pozri v článku zložka (jazykoveda).

Samohláskové grafémy

[upraviť | upraviť zdroj]
písmeno fonéma (-my)
-slovenská transkripcia 		hláska (hlásky) príklad
slovenská transkripcia bežná medzinár. transkr. mimo IPA základná transkripcia
podľa IPA
 špecifickejšia transkripcia
podľa IPA
A a /a/ [a] [a] (=[A], [ᴀ]) [a] al. [ɑ] al. [ɐ] [ɐ̞ ],
in. [ɐ̞̟](≈[a̠],[ä]),
in. [ɐ̞̠](≈[ɑ̟],[ɑ̈]) 		rad
Á á /á/ (=/a:/) [á] (=[a:]) [aː] (=[Aː], [ᴀː]) [aː] al. [ɑː] al. [ɐː] ⇗ː pás
Ä ä /ä/ [ä]
al. ↗E (zriedkavo ↗A) 		[æ]
al. ↗E (zriedkavo ↗A) 		[æ]
al. ↗E (zriedkavo ↗A) 		[ɛ̠̆ɐ̟̆] (≈ [æ̠],[æ̈],[a̽])
al. ↗E (zriedkavo ↗A) 		väz
E e /e/ [e] [e] (=[E], [ᴇ]) [e] al. [ɛ] [e̞],
in. [e̞̠] (= [ë̞], [e̽],[ɛ̝̠],[ɛ̝̈],[ɛ̽]) 		let
É é /é/ (=/e:/) [é] (=[e:]) [eː] (=[Eː], [ᴇː]) [eː] al. [ɛː] ⇗ː tém
I i /i/ [i] [i] [i] [i̞],
in. [i̞̠] (=[ï̞], [i̽], ≈[ɪ], príp. [ɪ̠]) 		tip
/j/ [ĭ](=[ǐ],[i̯]) [ĭ](=[i̯]) [j̞](≈[ĭ̞]≈[ɪ̯]) [j̞](≈[ĭ̞]≈[ɪ̯]) detail
Í í /í/ (=/i:/) [í] (=[i:]) [iː] [iː] ⇗ː víno
O o /o/ [o] [o] (=[O]) [ɔ] al. [o] [ɔ̝],
in.[ɔ̝̟] (=[ɔ̝̈], [ɔ̽],[o̞̟],[ö̞],[o̽]) 		dom
Ó ó /ó/ (= /o:/) [ó] (= [o:]) [oː] (=[Oː]) [ɔː] al. [oː] ⇗ː pól
U u /u/ [u] [u] (=[U], ≈[ᴜ]) [u] al. [ʊ] [u̞],
in. [u̞̟] (=[ü̞],[u̽],≈[ʊ], príp. [ʊ̟]) 		blud
/v/ [ŭ] (= [ǔ],[u̯]) [ŭ] (= [u̯],[w]) [w] (≈[ŭ̞]≈[ʊ̯]) [w] (≈[ŭ̞]≈[ʊ̯]) peknou
nevyslovuje sa v skupine qu v niektorých slovách tequila
Ú ú /ú/ (=/u:/) [ú] (=[u:]) [uː] (=[Uː],[ᴜː]) [uː] al. [ʊː] ⇗ː súd
Y y ↗I syr
Ý ý ↗Í výr
Vysvetlivky skratiek a značiek:
  • ⇗ː = patrí sem to isté ako, v rovnakom stĺpci pre zodpovedajúcu krátku samohláskovú grafému, ale do každej zátvorky sa na konci pridá znak ː (napr. pre Á sa [ɐ̞̟] zmení na [ɐ̞̟ː] a analogicky vo všetkých ostatných hranatých zátvorkách)
  • Ostatné pozri pod tabuľkou pre Spoluhláskové grafémy

Poznámka: Slovenské samohlásky sú prevažne neutrálne a pod., t.j. v schéme samohlások podľa IPA ležia často medzi dvoma základnými hláskami definovanými podľa IPA. Preto je ich jednoznačná transkripcia v systéme IPA dosť obtiažna.

Dvojhlásky

[upraviť | upraviť zdroj]

Dvojhlásky Dvojhlásky (diftongy) v slovenčine sú (v hranatej zátvorke je slovenská transkripcia):

  • [ĭa] (zápis pomocou písmen: ia),
  • [ĭe] (zápis pomocou písmen: ie),
  • [ĭu] (zápis pomocou písmen: iu),
  • [ŭo] (zápis pomocou písmena: ô).

Z týchto je do oficiálnej slovenskej abecedy zahrnutý len znak ô, ostatné dvojhlásky sa teda považujú len za kombináciu dvoch písmen.

Hlásky a zodpovedajúce písmená

[upraviť | upraviť zdroj]

Nasledujúca tabuľka obsahuje:

  • v ľavej časti zoznam všetkých spoluhlások v pravom slova zmysle (t.j. spoluhláskových zvukov) v slovenčine, t.j. hlások či alofón (nie foném), a to v troch alternatívnych spôsoboch transkripcie (teda prepisu)
  • v pravej časti písmená, ktoré týmto spoluhláskovým zvukom zodpovedajú (t.j. tzv. spoluhláskové grafémy), spolu s príkladmi ich výskytu.[1][2]
hláska zodpovedajúce písmeno (príklad)
slovenská transkripcia základná transkripcia
podľa IPA
 špecifickejšia transkripcia
podľa IPA
[b] [b] [b] b (baran), c (vstúpme)
[c] [t͡s](=[t͜s], [ts]) [t̻͡s̻] (=[t̻͜s̻],[t̻s̻]) c (cena), dz (prechádzka)
[č](=[ç]) [t͡ʃ] (=[t͜ʃ],[tʃ]) [t̺͡ʃ̺](=[t̺͜ʃ̺],[t̺ʃ̺] ) č (čakať), dž (imidž)
[d] [d] [d̻] d (dom), t (kliatba)
[ď] (=[dˇ],[ḑ],[ᶁ],[d,]) [ɟ]
(in. [dj]) 		[ɟ]
(in. [d̻j],[dj3],[d̻j3], ≈[ɟj-1]) 		ď (ďakujem), d (desať), ť (desaťročie)
[ʒ] (=[d͡z]) [d͡z](=[d͜z],[dz]) [d̻͡z̻](=[d̻͜z̻],[d̻z̻]) dz (hádzať), c (hocako)
[ǯ] (=[d͡z̦]) [d͡ʒ] (=[d͜ʒ],[dʒ]) [d̺͡ʒ̺] (=[d̺͜ʒ̺],[d̺ʒ̺] ) dž (džem), č (liečba)
[f] [f] [f] f (farba), v (včela)
[g] (=[g]) [ɡ] (=[g]) [ɡ] (=[g]) g (guma), k (kde), q (Rafiq budí)
sčasti: X (exil)
[h] (=[ɦ]) [ɦ] [ɦ] h (noha), ch (výťah)
[x] [x] [x] ch (chata)
[ɣ] [ɣ] [ɣ] ch (achjaj), h (bohvie)
[j] [j] [j] j (jama)
[(j)](=[/j/], [j]) [ʝ] [ʝ] j (prijímať)
[ĭ](=[ǐ],[i̯]) [j̞] (≈[ĭ̞]≈[ɪ̯]) [j̞] (≈[ĭ̞]≈[ɪ̯]) j (kraj), i (detail)
[k] [k] [k] k (ruka), g (mozog),
sčasti: q (tequila, status quo), x (taxi)
[l] [l] [l̺] l (lampa)
[l̥] [l̩] [l̩̺] l (vlk)
[ĺ] (=[l:], [ĺ̥]) [lː] (=[l̩ː]) [l̩̺ː] ĺ (vĺča)
[ľ] (=[lˇ],[ļ],[ᶅ],[l,]) [lj] al. [ʎ] (in. [lj]) [l̺j](=[lj1],[l̺j1]) al. [ʎ] (in. [lj3],[l̺j3]) ľ (veľa), l (lesný)
[m] [m] [m] m (mama), n (hanba)
[m] (=[ɱ]) [ɱ] [ɱ] m (amfiteáter)
[n] [n] [n̺] n (nos)
[ȵ]
(=[n̥], [n][pozn 2]) 		[n̞] [n̻̞] n (banský)
[ŋ] [ŋ] [ŋ] n (banka)
[n] [ŋ̞](=[ɰ̃]) [ŋ̞](=[ɰ̃]) n (melanchólia)
[ň] (=[ņ],[ᶇ],[n,]) [ɲ]
(in. [nj]) 		[ɲ]
(in. [n̻j],[nj3], [n̻j3]) 		ň (ňuchať), n (nebo)
[p] [p] [p] p (para), b (dub)
[r] [ɾ] [ɾ̺] r (rak)
[r̥] [r]([r̩]) [r̩̺] r (krmivo)
[ŕ] (=[r:], [ŕ̥]) [rː] (=[r̩ː]) [r̩̺ː] ŕ (vŕba)
[s] [s] [s̻] s (sen), z (bozk)
sčasti: x (taxi)
[š] [ʃ] [ʃ̺] š (šanca), ž (krádež)
[t] [t] [t̻] t (tabuľa), d (podkova)
[ť] (=[tˇ],[ţ],[ƫ],[t,]) [c]
(in. [tj]) 		[c]
(in. [t̻j],[tj3],[t̻j3], ≈[cj-1]) 		ť (ťava), ď (loďka), t (teplý)
[w] [v] [v] v (vdova), f (šéfredaktor)
sčasti: q (status quo)
[v] [ʋ] [ʋ] v (slovo), w (watt)
[ŭ] (= [ǔ],[u̯]) [w] (≈[ŭ̞]≈[ʊ̯ ]) [w] (≈[ŭ̞]≈[ʊ̯ ]) v (dav), u (peknou), w (cowboy)
[z] [z] [z̻] z (zima), s (prosba)
sčasti: X (exil)
[ž] [ʒ] [ʒ̺] ž (život), š (nášho)

Vysvetlivka: in. znamená "podľa iných názorov"

Pokiaľ ide o vzťah slovenskej transkripcie a transkripcie podľa IPA, podľa Pavlíka 2004: Súčasná slovenská fonetická transkripcia kombinuje znaky IPA a znaky slovenskej abecedy. Je to výsledok jednak historických činiteľov (otázka vzniku slovenskej transkripcie, jej vývoja a tradície) a jednak problém technických možností tlačiarní v minulosti.... Okrem toho, slovenská fonetická transkripcia bola vytvorená najmä pre účely pedagogickej praxe a rešpektuje praktické potreby domáceho používateľa. IPA sa dnes v slovenských fonetických prácach (vedecko-teoretického zamerania) bežne nepoužíva. (Pavlík 2004, s. 88).

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ [n] je tu uvedené preto, lebo [ȵ](IPA [n̞]) a [n] (IPA [ŋ̞]) sa niekedy (najmä v starších textoch) považujú za jednu hlásku, ktorá sa označuje [n].
  2. ↑ [n] je tu uvedené preto, lebo [ȵ](IPA [n̞]) a [n] (IPA [ŋ̞]) sa niekedy (najmä v starších textoch) považujú za jednu hlásku, ktorá sa označuje [n].

Zdroje

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Kráľ 2009, s. 38
  2. ↑ Pavlík 2004, s. 87–109

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Fonetika_a_fonológia_slovenčiny&oldid=7878981“