Preskočiť na obsah

Francesco Monterisi

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Francesco Monterisi
kardinál Svätej rímskej cirkvi
Emeritný arcikňaz Baziliky sv. Pavla za hradbami
kardinál Francesco Monterisi
kardinál Francesco Monterisi
Erb Francesco Monterisi
Fortitudo mea Dominus
Pán je moja sila
Štát pôsobeniaTaliansko Taliansko
Funkcie a tituly
arcikňaz Baziliky sv. Pavla za hradbami
3. júl 2009 – 23. november 2012
Predchodca Andrea Cordero Lanza di Montezemolo James Michael Harvey Nástupca
Predchádzajúce funkcie
Biografické údaje
Rodné menoFrancesco Marco Nicola Monterisi
Narodenie28. máj 1934 (90 rokov)
Barletta, Talianske kráľovstvo
Alma materPápežská Lateránska univerzita
Pápežská cirkevná akadémia
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka16. marec 1957 (22 rokov)
Reginaldo Giuseppe Maria Addazi
Emeritný arcibiskup z arcidiecézy Trani-Barletta-Bisceglie
Biskup
Menovanie24. december 1982 (48 rokov)
Ján Pavol II.
Konsekrácia6. január 1983 (48 rokov)
SvätiteľJán Pavol II.
264. rímsky biskup
SpolusvätiteliaEduardo Martínez Somalo
apoštolský nuncius v Kolumbii
Duraisamy Simon Lourdusamy
sekretár Kongregácie pre evanjelizáciu národov
Kardinál
Menovanie20. november 2010 (76 rokov)
Benedikt XVI.
Stupeňkardinál-diakon
2010 – 2021
kardinál-kňaz
2021 – súčasnosť
Titulárny kostolSan Paolo alla Regola
Odkazy
Francesco Monterisi na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Francesco Monterisi

Mons. Francesco kardinál Monterisi[1] (* 28. máj 1934, Barletta, Talianske kráľovstvo) je taliansky rímskokatolícky duchovný kňaz, biskup, kardinál ktorý v rokoch 19641998 pôsobil v diplomatických službách Svätej stolice a potom zastával vysoké funkcie v Rímskej kúrii, kým v roku 2014 neodišiel do dôchodku.

Po základných a stredných štúdiách v Barlette vstúpil do Pápežského menšieho seminára a potom do Pápežského veľkého seminára. V rokoch 19511958 študoval na Pápežskej Lateránskej univerzite, kde získal doktorát z teológie.

Za kňaza bol vysvätený 16. marca 1957 a na niekoľko rokov sa vrátil do Apúlie. Od roku 1961 sa pripravoval na kariéru diplomata na Pápežskej cirkevnej akadémii a zároveň získal doktorát z kánonického práva na Pápežskej Lateránskej univerzite v roku 1964.

24. decembra 1982 bol vymenovaný za nuncia v Kórei a titulárneho arcibiskupa z Alba Maritima. 6. januára 1983 prijal biskupskú konsekráciu od pápeža Jána Pavla II., pričom arcibiskupi Eduardo Martínez Somalo a Duraisamy Simon Lourdusamy slúžili ako spolusvätitelia.

V roku 1990 bol vymenovaný za delegáta pápežských zastúpení, personálneho šéfa nielen vatikánskych diplomatov, ale aj celej rímskej kúrie.

Pápež Ján Pavol II. ho 11. júna 1993 vymenoval za apoštolského nuncia v Bosne a Hercegovine.

Rímska kúria

[upraviť | upraviť zdroj]

Pápež Ján Pavol II. ho 7. marca 1998 vymenoval za sekretára Kongregácie pre biskupov. Počas pôsobenia v Kongregácii pre biskupov bol aj tajomníkom Kolégia kardinálov. V roku 2005 bol tajomníkom pápežského konkláve, ktoré zvolilo pápeža Benedikta XVI.

21. decembra 2002 sa stal členom Pápežskej rady pre pastoráciu migrantov a cestujúcich.[2]

Dňa 3. júla 2009 ho pápež Benedikt XVI. vymenoval do funkcie veľkňaza Baziliky sv. Pavla za hradbami.[3]

20. novembra 2010 bol menovaný za kardinála-diakona v San Paolo alla Regola. Dňa 29. decembra 2010 bol vymenovaný za člena Kongregácie pre východné cirkvi a Kongregácie pre kauzy svätých.[4] Dňa 24. októbra 2012 bol vymenovaný za člena Kongregácie pre biskupov.[5]

Bol jedným z kardinálov, ktorí sa zúčastnili na pápežskom konkláve v roku 2013, ktoré zvolilo pápeža Františka.[6]

Po desiatich rokoch v hodnosti kardinála diakona využil opciu na prevzatie hodnosti kardinála kňaza, čo pápež František potvrdil 3. mája 2021.[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. MONTERISI Card. Francesco [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  2. RINUNCE E NOMINE, 21.12.2002 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  3. RINUNCE E NOMINE, 03.07.2009 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  4. RINUNCE E NOMINE, 29.12.2010 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  5. RINUNCE E NOMINE, 24.10.2012 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  6. List of Cardinal Electors [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  7. Concistoro Ordinario Pubblico per il Voto su alcune Cause di Canonizzazione, 03.05.2021 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Francesco Monterisi na anglickej Wikipédii.