František Xaver Zach

František Xaver Zach
významný astronóm a matematik
Narodenie	4. jún 1754 Pešť, Maďarsko
Úmrtie	2. september 1832 (78 rokov) Paríž, Francúzsko
Odkazy
Commons	František Xaver Zach
Biografický portál

František Xaver Zach známy aj ako barón Franz Xaver von Zach alebo Ján František Zach (* 4. jún 1754, Pešť, Maďarsko – † 2. september 1832, Paríž, Francúzsko) bol významný astronóm a matematik narodený v Uhorsku. Je po ňom pomenovaný kráter na Mesiaci a planétka (999) Zachia.

Život

L'attraction des montagnes, 1814

Narodil sa 4. júna 1754 v Pešti. Študoval Cisársku vojenskú akadémiu vo Viedni a po skončení štúdia dosiahol dôstojnícku hodnosť.

Už ako dôstojník odišiel Zach študovať astronómiu do Anglicka. Doktorát získal na univerzite v Oxforde. V roku 1780 robil významné astronomické pozorovania, pozoroval opozíciu Marsu. V roku 1785 vstúpil do služieb rakúskej armády, odišiel do Londýna a v roku 1786 nastúpil v hodnosti podplukovníka do služieb Ernesta II., ktorý podporoval Zachov záujem o astronómiu a zveril mu stavbu hvezdárne pri Gothe. Od roku 1791 sa Zach stal jej riaditeľom.
Vedecké práce z astronómie písal po nemecky, po latinsky a po francúzsky a publikoval ich od roku 1788 aj vo svojom časopise Allgemeine Geographische Ephemeriden, ktorý vychádzal vo Weimare. Pri pozorovaniach v Gothe sa zaoberal predovšetkým pohybom Slnka. Výsledky pozorovaní vydal v samostatnej práci Novae et correctae tabulae motuum solis (Nové a opravené tabuľky pohybov Slnka), ktorá vyšla v roku 1792 v Gothe.
Roku 1798 zorganizoval F. X. Zach vo svojej hvezdárni prvý medzinárodný astronomický kongres. Od roku 1800 začal vydávať mesačník so širším obsahovým zameraním – Monatliche Correspondenz zur Beförderung der Erd- und Himmelskunde, ktorý redigoval do roku 1827. Zachom vedená hvezdáreň na Seebergu pri Gothe si rýchlo získala vo vedeckom svete veľmi dobrú povesť a mnohí astronómovia z rozličných krajín sem prichádzali robiť pozorovania. Zach prežil potom určitý čas v Janove a aktívne sa zúčastnil na budovaní hvezdárne v talianskych mestách Neapol a Lucca. Od roku 1813 sa zdržiaval vo Švajčiarsku, najprv pôsobil v Ženeve, kde založil astronomické observatórium. Z tohto obdobia sú dôležité Zachove gravimetrické výskumy. Potom pôsobil v Elfenaube pri Berne a v roku 1827 odchádza do Francúzska, do Paríža. Rozsiahla bola jeho spolupráca s viacerými hvezdármi svetového významu a to s M. Hellom, Jakovlevom, Bakuninom, Eulerom a kartografom Lipským.

Zach zomrel na choleru 2. septembra 1832 v Paríži. Uhorská akadémia vied ho v roku 1832 menovala in memoriam za svojho člena.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému František Xaver Zach

Externé odkazy

Astronomický portál

• Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.