Preskočiť na obsah

Františka Xaviera Cabriniová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Františka Xaviera Cabriniová, MSC
rehoľníčka a svätica
Františka Xaviera Cabriniová
Biografické údaje
Občianske menoMaria Francesca Cabrini
Narodenie15. júl 1850
Sant'Angelo Lodigiano, Rakúske cisárstvo (dnes Taliansko)
Úmrtie22. december 1917 (67 rokov)
Chicago, USA
Rehoľníčka
RehoľaMisijné sestry Najsvätejšieho Srdca Ježišovho
Vstup1880
Svätica
V cirkvirímskokatolícka
Blahorečenie13. november 1938 (88 rokov)
Pius XI.
Svätorečenie7. júl 1946 (95 rokov)
Pius XII.
Patronátimigrantov
Sviatok22. december
13. november (Spojené štáty)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsFrantiška Xaviera Cabriniová
(multimediálne súbory na commons)

Františka Xaviera Cabriniová, MSC. (tal. Francesca Saverio Cabrini, angl. Frances Xavier Cabrini; * 15. júl 1850, Sant'Angelo Lodigiano, Taliansko – † 22. december 1917, Chicago, USA),[1] nazývaná aj Matka Cabrini,[2] bola taliansko-americká katolícka rehoľná sestra a svätica. Založila rehoľný inštitút Misijných sestier Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, ktorý bol hlavnou podporou pre talianskych prisťahovalcov do Spojených štátov. Počas svojho života založila 4 nemocnice, 67 inštitútov a sirotincov.[3][4] Bola prvou americkou občiankou, ktorú Katolícka cirkev 7. júla 1946 vyhlásila za svätú.[5]

Život

[upraviť | upraviť zdroj]

Na ceste do rehole

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa ako Maria Francesca Cabrini 15. júla 1850 v Sant'Angelo Lodigiano v lombardskej provincii Lodi, ktorá bola vtedy súčasťou Rakúskeho cisárstva. Bola najmladšou z trinástich detí farmárov Agostina Cabriniho a Stelly Oldiniovej.[4][6][7] Iba štyri deti z trinástich sa dožili dospelého veku.

Františka sa narodila dva mesiace predčasne, preto bola ako dieťa malá a slabá a po celý život mala krehké zdravie.[8] Počas detstva navštívila strýka, kňaza dona Luigiho Oldiniho z Livagry, ktorý žil pri umelom kanáli. Kým tam bola, zložila malé lodičky z papiera, vložila do nich fialky, nazvala ich „misionármi“ a spustila ich na plavbu do Indie a Číny. V trinástich rokoch Františka navštevovala školu, ktorú riadili Dcéry Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. O päť rokov neskôr promovala s vyznamenaním a získala pedagogický certifikát.[9] Už počas svojho dospievania sa starala o deti v núdzi.[10]

Keď v roku 1870 obaja jej rodičia zomreli,[11] požiadala o prijatie do rehole Dcér Najsvätejšieho Srdca v Arlune. Aj keď boli tieto sestry jej bývalými učiteľkami, oznámili jej, že jej zdravie je príliš krehké na takýto spôsob života.[3][11] Kňaz Antonio Serrati presvedčil Františku,[7] aby vstúpila v roku 1874 do rádu Sestier Božej prozreteľnosti v Codogne.[12] Cabriniová sa stala riaditeľkou sirotinca House of Providence v Codogno, kde vyučovala malú komunitu žien, ktorú viedla aj k náboženskému spôsobu života.[4] Tu zložila súkromný sľub čistoty.[7][11] Neskôr však túto rehoľu zrušili.[12]

Cabrini zložila rehoľné sľuby v roku 1877 a k svojmu menu pridala Xaviera (tal. Saveria) na počesť jezuitského svätca Františka Xaverského, patróna misionárskej služby.[10] Plánovala, podobne ako František Xaverský, byť misionárkou na Ďalekom východe.[3][13]

Misijné sestry Najsvätejšieho Srdca Ježišovho

[upraviť | upraviť zdroj]

V novembri 1880 Cabriniová a sedem ďalších žien, ktoré s ňou zložili rehoľné sľuby, založili diecézny inštitút Misijné sestry Najsvätejšieho Srdca Ježišovho (MSC).[4][10][14] (Rím oficiálne schválil ich činnosť 12. marca 1888.)[7] Františka napísala regulu a stanovy tohto rehoľného inštitútu a bola jeho generálnou predstavenou až do svojej smrti. Sestry prijímali siroty a deti bez domova, otvorili dennú školu, aby pomohli zaplatiť výdavky, začali s hodinami vyšívania a predávali svoje výšivky, aby zvýšili svoj príjem.[9] V prvých piatich rokoch ústav zriadil sedem domovov a bezplatnú školu a škôlku. Tieto dobré skutky upriamili pozornosť Giovanniho Scalabriniho, biskupa z Piacenzy, a pápeža Leva XIII. na Cabrini.

Františkiným mottom bol úryvok z listu apoštola Pavla Filipanom: „Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje“ (Flp 4, 13).[2]

Misia do Spojených štátov

[upraviť | upraviť zdroj]
Vitráž zobrazujúca Cabriniovú v Chesapeake vo Virginii (Spojené štáty).

V septembri 1887 šla Cabrini požiadať pápeža o súhlas so založením misií v Číne. Pápež Lev XIII. ju však namiesto toho vyzval, aby odišla do Spojených štátov, aby pomohla mnohopočetným chudobným talianskym imigrantom,[10][12] ktorým podľa pápeža hrozila strata viery.[4] „Nie na Východ, ale na Západ,“ znela jeho rada.[2][3][15] (V tom období žilo v Spojených štátoch zhruba 50 000 talianskych prisťahovalcov, ale na bohoslužby chodilo len zhruba 1 200.)[11]

Cabriniová prišla do New Yorku 31. marca 1889 spolu s ďalšími šiestimi sestrami.[7][16] V tomto meste sa stretla so sklamaním a ťažkosťami.[17][18] Veľkým problémom jej robilo zvládnutie anglického jazyka.[3] Arcibiskup Michael Corrigan,[11] ktorý nebol spočiatku naklonený, im našiel bývanie v kláštore Sestier lásky. Františka získala arcibiskupovo povolenie založiť Sirotský azyl Najsvätejšieho Srdca vo vidieckom West Parku v New Yorku, ktorý bol neskôr premenovaný na Domov sv. Cabrini (angl. Saint Cabrini Home).

Cabriniová pracovala aj dvadsať hodín každý deň.[12] Bola prísna, ale milujúca.[11] Nemala veľké pochopenie a sympatie k americkým protestantom.[11]

Cabriniová organizovala aj výučbu katechizmu a vzdelávacích kurzov pre talianskych prisťahovalcov. Starala sa tiež o potreby mnohých sirôt. Napriek obrovským prekážkam zakladala školy a sirotince. Bola rovnako vynaliezavá ako pobožná – vždy našla ľudí, ktorí darovali svoje peniaze, čas, prácu alebo podporu.[19] V New Yorku založila nemocnicu Columbus. (V roku 1973 sa zlúčila s talianskou nemocnicou pod názvom Cabrini Medical Center.[20] Činnosť ukončila v roku 2008.)[21]

Sestry otvorili nemocnicu Columbus[5] v Lincolnovom parku v Chicagu a Columbus Extension Hospital (neskôr premenovanú na Nemocnicu sv. Cabrini) v srdci talianskej štvrte na Near West Side. (Obe nemocnice boli nakoniec v rokoch 2001 – 2002 zatvorené.) Na jej počesť je pomenovaná aj jedna z ulíc v Chicagu.

Františka založila 67 misijných inštitúcií, ktoré slúžili chorým a chudobným, dávno predtým, ako vládne agentúry poskytovali rozsiahle sociálne služby – v New Yorku, Chicagu a Des Plaines, v Seattle, v New Orleans, v Denveri a Golden, v Los Angeles či vo Philadelphii.[10] Jej centrá sa rozšírili aj do krajín celej Latinskej Ameriky a Európy.[13] V roku 1926, deväť rokov po jej smrti, sestry misionárky dosiahli pôvodný Cabrinin cieľ stať sa misionárkami v Číne.

Cabriniová získala občianstvo Spojených štátov v roku 1909 v Seattle.[3][10][13]

Smrť

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdravotné stredisko Cabrini v New Yorku.

Cabrini zomrela na komplikácie z malárie vo veku 67 rokov v nemocnici Columbus v Chicagu 22. decembra 1917,[6][10] keď pripravovala vianočné cukrovinky pre miestne deti.

Jej telo bolo pôvodne pochované v sirotinci Saint Cabrini Home, ktorý založila vo West Parku v New Yorku.

Uctievanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Kardinál George Mundelein nariadil skúmanie Cabrininých zásluch 8. novembra 1928.[7] Oficiálny proces možného blahorečenia sa začal 30. marca 1931 schválením pápeža Pia XI.[7] Titul ctihodná jej bol udelený 3. októbra 1933.[7] V tom istom roku bolo jej telo exhumované a rozdelené na viacero častí. Hlava je uchovaná v kaplnke medzinárodného materského domu kongregácie v Ríme. Jej srdce je v Codogni, kde založila svoj misionársky rád. Kosť z ruky je v jej národnej svätyni v Chicagu. Väčšina zvyšku jej tela je v jej hlavnej svätyni v New Yorku.[22]

Cabriniová bola blahorečená 13. novembra 1938 pápežom Piom XI. a 7. júla 1946 kanonizovaná pápežom Piom XII.[1][19] Jej beatifikačný zázrak spočíval v údajnom prinavrátení zraku jednodňovému bábätku, ktoré bolo oslepené 50 % roztokom dusičnanu strieborného namiesto bežného 1 % roztoku v očiach dieťaťa. Dieťa Peter Smith (1921 – 2002) malo byť neskôr prítomné pri jej blahorečení a stalo sa kňazom. Jej kanonizačný zázrak zahŕňal uzdravenie smrteľne chorého člena jej kongregácie na orodovanie ku František. Keď bola Cabriniová kanonizovaná, odhadom 120 000 ľudí zaplnilo chicagské Soldier Field na ďakovnú bohoslužbu.

V Rímskom martyrológiiu je jej sviatkom 22. december, výročie jej smrti, ktorý sa často vyberá pri sviatkoch svätých.[23][24] Po reformách pápeža Jána XXIII. slávia Spojené štáty od roku 1961 sviatok Cabrini 13. novembra,[3] na výročie jej blahorečenia, aby sa vyhli konfliktom s adventnými fériami.

V roku 1950 pápež Pius XII. vymenoval Františku Xavieru Cabrini za patrónku imigrantov, čím uznal jej úsilie v školách, sirotincoch, nemocniciach a väzniciach.[10][25][26]

Cabrini je tiež neformálne uznávaná ako efektívna pomoc pri hľadaní parkovacieho miesta. Ako vysvetlil jeden kňaz: „Žila v New Yorku. Rozumie doprave“.[27]

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Saint Frances Xavier Cabrini, M.S.C. [online]. gcatholic.org, [cit. 2024-02-24]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c GRNÁČ, Pavol. Sv. Františka Xaviera Cabrini [online]. 2022-12-12, [cit. 2024-02-24]. Dostupné online.
  3. ↑ a b c d e f g ATTWATER, Donald. The Avenel Dictionary of Saints. New York : Avenel Books, 1981. S. 377. (po anglicky)
  4. ↑ a b c d e WATKINS, Basil. The Book of Saints. Comprehensive Biographical Dictionary. 8. vyd. London : Bloomsbury, 2016. ISBN 978-0-567-66414-3. S. 828. (po anglicky)
  5. ↑ a b Mother Cabrini, the First American Saint of the Catholic Church [online]. The National Endowment for the Humanities, [cit. 2024-02-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. ↑ a b Our Patron Saint [online]. web.archive.org, 2009-08-30, [cit. 2024-02-23]. Dostupné online. Archivované 2009-08-30 z originálu.
  7. ↑ a b c d e f g h The New Catholic Encyclopedia - Baa-Cam. 2. vyd. [s.l.] : The Catholic University of America, 2003. S. 924. (po anglicky)
  8. ↑ Mother Cabrini, the First American Saint of the Catholic Church [online]. The National Endowment for the Humanities, [cit. 2024-02-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  9. ↑ a b Saint Frances Xavier Cabrini [online]. web.archive.org, 2019-05-30, [cit. 2024-02-23]. Dostupné online. Archivované 2019-05-30 z originálu.
  10. ↑ a b c d e f g h KRUPA, Ján. Svätec týždňa / Františka Xaviera Cabriniová, zakladateľka rehole [online]. svetkrestanstva.postoj.sk, [cit. 2024-02-24]. Dostupné online.
  11. ↑ a b c d e f g FARMER, David Hugh. The Oxford Dictionnary of Saints. 5. vyd. New York : Oxford University Press, 2003. S. 1050. (po anglicky)
  12. ↑ a b c d Františka Xaviera Cabrini, zakladateľka rehole misijných sestier Najsv. Srdca Ježišovho : Životopisy svätých [online]. [Cit. 2024-02-24]. Dostupné online.
  13. ↑ a b c St. Frances Xavier Cabrini - Missionary to the Immigrants | Florida State Council [online]. web.archive.org, 2020-04-07, [cit. 2024-02-23]. Dostupné online. Archivované 2020-04-07 z originálu.
  14. ↑ Saint Frances Xavier Cabrini – Franciscan Media [online]. web.archive.org, 2017-10-22, [cit. 2024-02-23]. Dostupné online. Archivované 2017-10-22 z originálu.
  15. ↑ Saint Frances Xavier Cabrini – Franciscan Media [online]. web.archive.org, 2017-10-22, [cit. 2024-02-23]. Dostupné online. Archivované 2017-10-22 z originálu.
  16. ↑ ROTHMAN, Lily. How Mother Cabrini Became the First American Saint [online]. TIME, 2016-07-06, [cit. 2024-02-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  17. ↑ Mother Cabrini, the First American Saint of the Catholic Church [online]. The National Endowment for the Humanities, [cit. 2024-02-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  18. ↑ Saint Frances Xavier Cabrini – Franciscan Media [online]. web.archive.org, 2017-10-22, [cit. 2024-02-23]. Dostupné online. Archivované 2017-10-22 z originálu.
  19. ↑ a b Saint Frances Xavier Cabrini [online]. www.cabrini.edu, [cit. 2024-02-23]. Dostupné online. Archivované 2021-08-04 z originálu. (po anglicky)
  20. ↑ New Page 1 [online]. web.archive.org, 2006-04-27, [cit. 2024-02-23]. Dostupné online. Archivované 2006-04-27 z originálu.
  21. ↑ NEWS, New York Daily. Cabrini Medical Center closing doors [online]. 2008-03-15, [cit. 2024-02-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. ↑ LUONGO, Michael T.. In Upper Manhattan, Restoring the Golden Halo of Mother Cabrini. The New York Times, 2015-02-06. Dostupné online [cit. 2024-02-24]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
  23. ↑ Martyrologium Romanum (Libreria Editrice Vaticana 2001). ISBN 88-209-7210-7.
  24. ↑ Martyrologium Romanum. Vatikán : Administrationem Patrimonii Sedis Apostolicae, 2004. Dostupné online. S. 850. (po latinsky)
  25. ↑ Catholic New World - Relic reawakens spirit of Mother Cabrini's mission [online]. web.archive.org, 2014-08-26, [cit. 2024-02-24]. Dostupné online. Archivované 2014-08-26 z originálu.
  26. ↑ Superiore iam aetate, die VII mensis Septembris, anno MCML - Breve Apostolicum | PIUS XII [online]. www.vatican.va, [cit. 2024-02-24]. Dostupné online.
  27. ↑ Fr James Martin Saint Finder of Keys | BustedHalo.com [online]. web.archive.org, 2006-11-13, [cit. 2024-02-24]. Dostupné online. Archivované 2006-11-13 z originálu.

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Frances Xavier Cabrini na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Františka_Xaviera_Cabriniová&oldid=7900415“