Friedrich Spee
| Friedrich Spee | |
 nemecký jezuita, teológ, barokový lyrik a spisovateľ | |
| Narodenie | 25. február 1591 Kaiserswerth, Nemecko |
|---|---|
| Úmrtie | 7. august 1635 (44 rokov) Trier, Nemecko |
| Odkazy | |
| Webstránka | friedrich-spee.de |
| Commons |  Friedrich Spee |
Friedrich Spee von Langenfeld (* 25. február 1591, Kaiserswerth, Nemecko – † 7. august 1635, Trier) bol nemecký jezuita, ktorý je považovaný za význačného morálneho teológa, najväčšieho lyrika raného baroka a duchovného spisovateľa. Rozhodujúcim spôsobom prispel k ukončeniu honov na čarodejnice.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Friedrich Spee sa narodil v šľachtickej rodine, jeho otec bol vysokým mestským úradníkom v Kolíne nad Rýnom. Dostal dobré vzdelanie a roku 1610 proti vôli svojich rodičov vstúpil do noviciátu jezuitov v Trevíre. Kvôli moru bol preložený do Fuldy, kde zložil svoje rehoľné sľuby. Po trojročnom štúdiu filozofie vo Würzburgu absolvoval dvojročné teologické štúdium v Mohuči. Po kňazskom vysvätení a zakončení štúdia začal vyučovať na jezuitskej univerzite v Paderborne.
Roku 1628 dostal za úlohu zúčastniť sa katolíckej reformácie. Sociálne sa angažoval v Peine, napriek tomu však narazil a v apríli 1629 bol na neho spáchaný atentát, pri ktorom bol nebezpečne zranený. Neskôr sa venoval výuke morálnej teológie v Paderborne. Počas besniacich honov na čarodejnice slúžil domnelým čarodejniciam ako spovedník. Odmietal čarodejnícke procesy a v máji 1631 proti nim anonymne publikoval svoje Cautio criminalis. Jeho autorstvo však nezostalo v cirkevných kruhoch utajené a za spis bol dočasne prepustený z rádu jezuitov. Podľa novších skúmaní sa zdá, že druhé vydanie Cautio (1632) bolo vydané na podnet provinciála jezuitov. Kvôli veľkému tlaku kritiky proti tomuto spisu bol poslaný ako profesor kazuistiky a spovedník uväznených a chorých do Trevíru. Neskôr bol rehabilitovaný. Nakazil sa pri ošetrovaní zranených vojakov, ktorí boli nakazení morom a 7. augusta 1635 zomrel v Trevíre vo veku 44 rokov. Bol pochovaný v krypte jezuitského kostola pri kňazskom seminári.
Spee a hon na čarodejnice
[upraviť | upraviť zdroj]
Friedrich Spee mal veľký vplyv v boji proti honom na čarodejnice. Vo svojej dobe, kedy tieto procesy besneli v najväčšej miere, sa odvážil postaviť sa im vo svojich prednáškach a v knihe Cautio criminalis, seu de processibus contra Sagas Liber. Argumentoval tým, že človek môže byť obvinený z akéhokoľvek, aj monštruózne pripraveného zločinu a počas mučenia sa dá získať priznanie a to ho dovedie na hranicu. Ako spovedník mnohých obetí čarodejníckych procesov bol presvedčený o ich nevine a vedel o ukrutnostiach procesov tej doby. Jeho Cautio criminalis bolo preložené do mnohých jazykov a vybrúsenou argumentáciou a rétorikou nakoniec pomohlo ukončiť v novovekej Európe tieto procesy. Kniha sa stala tiež pre rímsku inkvizíciu dôležitým argumentom, prečo prenasledovanie domnelých čarodejníc ukončiť. V knihe Spee pokladá niektoré zo základov moderného európskeho práva, napríklad zásadu: „Človek nesmie nikoho odsúdiť, koho vina nie je bezpodmienečne preukázaná.“
Lyrik a duchovný spisovateľ
[upraviť | upraviť zdroj]Speerove lyrické hlavné dielo je zbierkou duchovných piesní a má názov Trutznachtigall (Vzdoroslavík). Spee sa v tomto diele predstavuje ako vynikajúci a originálny barokový básnik. Zbierka sa stala predlohou poprednej lyrickej zbierky českého baroka, Zdoroslavíčka jezuitu Felixa Kadlinského. Okrem tejto zbierky je Spee autorom mnohých kostolných piesní, ktoré možno dodnes nájsť v kancionáloch viacerých vyznaní.
Na nátlak predstavenej jedného rehoľného spoločenstva zložil Friedrich Spee pomôcku k modlitbe a rozjímaniu na každý týždeň roku. Tieto texty sú známe ako Güldenes Tugend-Buch (Zlatá kniha cnosti). Nie sú to len zbožné texty, ale aj návody na konania, ktoré majú vyrastať z troch božských cností – viery, nádeje a lásky. Túto knihu si zvlášť obľúbil Gottfried Wilhelm von Leibniz, ktorý k jej francúzskemu vydaniu napísal predhovor.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]- Cautio criminalis seu Liber de processu contra sagas (Trestné varovanie alebo Kniha o procesoch proti čarodejniciam), Rinteln 1631.
- Güldenes Tugendbuch (Zlatá kniha cností), Köln 1647.
- Trutz-Nachtigall (Vzdoroslavík), Köln 1649.
- Friedrich Spee, Sämmtliche Schriften. Historisch-kritische Ausgabe in vier Bänden, hrsg. von Theo van Oorschot, 1968,1985,2005 (Cautio 2. Aufl. u. Lieder).
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- FELDMAN, Ch. Friedrich Spee. Procesy s čarodějnicemi. Velehrad; Roma: Refugium, 2003. ISBN 80-86715-12-4.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Friedrich Spee
