Gérard Oury
| Gérard Oury | |
| francúzsky režisér a scenárista | |
 Gérard Oury na filmovom festivale v Cannes v roku 2001. | |
| Rod. meno | Max-Gérard Houry Tannenbaum |
|---|---|
| Štát pôsob. |  Francúzsko |
| Narodenie | 29. apríl 1919 Paríž, Francúzsko |
| Úmrtie | 20. júl 2006 (87 rokov) Saint-Tropez, Francúzsko |
| Národnosť | francúzska |
| Známy vďaka | Veľký šéf (film, 1969), Smoliar (film, 1965), Dobrodružstvá rabína Jacoba (film, 1973), Rana dáždnikom (film, 1980) |
| Alma mater | Conservatoire national supérieur d'art dramatique |
| Profesia | režisér, scenárista |
| Aktívne roky | 1960 – 2000 |
| Rodičia | N/A |
| Manželka | Jacqueline Roman (1944 – 1960), Michèle Morgan (1960 – 2006) |
| Deti | Danièle Thompson |
| Odkazy | |
| Commons |  Gérard Oury |
_-_2021-08-22_-_2.jpg)
Gérard Oury (* 29. apríl 1919, Paríž, Francúzsko – † 20. júl 2006, Saint-Tropez, Francúzsko) bol francúzsky filmový režisér, scenárista a herec.[1][2] Ako režisér rád spolupracoval s Louisom de Funésom, Jeanom-Paulom Belmondom, Bourvilom a Pierrom Richardom.[3]
.jpg)
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Gérard Oury je predurčený na svoj debut v kariére herca. Po lekciách Reného Simona vstúpil v roku 1938 na konzervatórium. O tri roky neskôr sa stal prezidentom Comédie-Française. Hral na javisku Britannicus (1941) a potom sa usadil v Ženeve, kde hral v päťdesiatich skladbách. Po návrate do Francúzska pri oslobodení si v roku 1948 zahral malú rolu na obrazovke vo filme Antoine et Antoinette od režiséra Jacquesa Beckera, zatiaľ čo sa venoval divadelnej kariére. Vo filmoch hrá vedľajšie role záporákov ako napr.: (Hrdinovia sú unavení – réžia Yves Ciampi) alebo (Najlepšia časť – réžia Yves Allégret). Unavený hraním malých úloh začal v roku 1959 s písaním scenára filmu Babette ide do vojny režiséra Christian-Jaque.
Keď Gérard Oury stál za réžiou, rýchlo našiel úspech. Po komédii La Main chaude (1959) a adaptácii thrilleru Frédérica Darda La Menace (1960), zaznamenal prvý úspech s filmom Le crime ne pays pas (1961), ktorý spojil veľa filmových hviezd. Pre svoj ďalší film Smoliar (1964), Gérard Oury spojil duo Louis de Funès a Bourvil, ku ktorému napísal aj scenár. Tento komiksový film určený pre širokú verejnosť sa stretol s veľkým úspechom vďaka komickým situáciám, ako aj odlišnosti hlavných postáv. Na základe úspechu filmu Smoliar režisér zopakuje spoluprácu de Funèsa a Bourvila vo filme Veľký flám (1966). Klasický film francúzskej kinematografie, ktorý spája v Paríži okupácie Louisa de Funèsa a Bourvila, ktorí vedú letcov do slobodnej zóny a ktorých cesta má mnoho zvratov. V roku 1968 Oury natočil film Veľký šéf s Bourvilom a Jeanom-Paulom Belmondom, film zaznamenal vo Francúzsku takmer šesť miliónov vstupov v kinách.[4] Režisér natočil svoj obľúbený historický film Rozmary mocných (1971) s Yvesom Montandom, Alice Sapritchovou a Louis de Funèsom. Oury realizuje svoj posledný film s de Funèsom Dobrodružstvá rabína Jacoba (1973), ktorý bol prekvapivo obľúbený v USA. Gérard Oury napísal a inscenoval hru Stop Your Cinema (1977), ktorá bohužiaľ nemala veľkú obľubu. Film Útek (1978) s Pierrom Richardom bohužiaľ nezaznamenal očakávaný úspech ako režisér očakával. Filmom Eso es (1982) si režisér opäť získava publikum, pričom vsadil na osobnosť komika a kaskadéra Jeana-Paula Belmonda. V roku 1988 vydal svoje spomienky Memoirs of Elephant. Po niekoľkých skromne úspešných filmoch ako napr.: Pomsta opereného hada (1984), Lévy a Goliáš (1987) alebo Rozchod po francúzsku (1989). Gérard Oury inscenuje dvoch začínajúcich komických hercov, Christiana Claviera a Catherine Jacob, vo filme Túžba po zlate (1992). Vo filme Vodič a fantóm (1996) prináša aktuálne herecké duety – Philippe Noiret a Gérard Jugnot. Posledný film, ktorý režíroval bola komédia Škorpión (1999) s vtedy začínajúcim komikom Smaïnom. Film sa bohužiaľ stal obrovským prepadákom.
Gérard Oury zomrel 19. júla 2006 vo svojom dome v Saint-Tropez vo veku 87 rokov, jeho telo bolo pochované v Paríži na cintoríne Montparnasse.[5]
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]- V roku 1993 získal Čestného Césara za celoživotné dielo.
Filmografia
[upraviť | upraviť zdroj]Režisér
[upraviť | upraviť zdroj]- 1962: (Le crime ne paie pas) – v hlavnej úlohe Danielle Darrieux, Annie Girardot, Pierre Mondy, Michèle Morgan, Rosanna Schiaffino, Pierre Brasseur, Gabriele Ferzetti, Philippe Noiret, Perrette Pradier a Louis de Funès
- 1965: Smoliar (Le Corniaud) – v hlavnej úlohe Bourvil a Louis de Funès
- 1966: Veľký flám (La Grande Vadrouille) – v hlavnej úlohe Bourvil a Louis de Funès
- 1969: Veľký šéf (Le Cerveau) – v hlavnej úlohe Jean-Paul Belmondo, Bourvil, David Niven, Eli Wallach a Silvia Monti
- 1971: Rozmary mocných (La Folie des grandeurs) – v hlavnej úlohe Louis de Funès a Yves Montand
- 1973: Dobrodružstvá rabína Jacoba (Les Aventures de Rabbi Jacob) – v hlavnej úlohe Louis de Funès, Suzy Delair, Marcel Dalio a Claude Giraud
- 1975: Krokodíl (Le Crocodile) – v hlavnej úlohe Louis de Funès / Peter Sellers, Régine Crespin, Aldo Maccione a Charles Gérard (nezrealizovaný projekt)
- 1976 / 1977: (L'Entourloupe) – v hlavnej úlohe Lino Ventura a Al Pacino / Sylvester Stallone (nezrealizovaný projekt)
- 1978: Útek (La Carapate) – v hlavnej úlohe Pierre Richard, Victor Lanoux a Raymond Bussières
- 1980: Rana dáždnikom (Le Coup du parapluie) – v hlavnej úlohe Pierre Richard, Valérie Mairesse, Gérard Jugnot a Gert Fröbe
- 1982: Eso es / Eso všetkých es (L'As des as) – v hlavnej úlohe Jean-Paul Belmondo, Marie-France Pisier a Rachid Ferrache
- 1984: Pomsta opereného hada (La Vengeance du serpent à plumes) – v hlavnej úlohe Coluche, Maruschka Detmers, Luis Rego a Josiane Balasko
- 1987: Lévy a Goliáš (Lévy et Goliath) – v hlavnej úlohe Richard Anconina, Michel Boujenah, Jean-Claude Brialy a Maxime Leroux
- 1989: Rozchod po francúzsku (Vanille Fraise) – v hlavnej úlohe Pierre Arditi a Sabine Azéma
- 1993: Túžba po zlate (La Soif de l'or) – v hlavnej úlohe Christian Clavier, Tsilla Chelton, Catherine Jacob, Philippe Khorsand a Marine Delterme
- 1996: Vodič a fantóm (Fantôme avec chauffeur) – v hlavnej úlohe Philippe Noiret a Gérard Jugnot
- 1999: Škorpión (Le Schpountz) – v hlavnej úlohe Smaïn, Sabine Azéma, Ticky Holgado a Martin Lamotte
Scenárista
[upraviť | upraviť zdroj]- 1962: (Le crime ne paie pas) – v hlavnej úlohe Danielle Darrieux, Annie Girardot, Pierre Mondy, Michèle Morgan, Rosanna Schiaffino, Pierre Brasseur, Gabriele Ferzetti, Philippe Noiret, Perrette Pradier a Louis de Funès
- 1965: Smoliar (Le Corniaud) – v hlavnej úlohe Bourvil a Louis de Funès
- 1966: Veľký flám (La Grande Vadrouille) – v hlavnej úlohe Bourvil a Louis de Funès
- 1969: Veľký šéf (Le Cerveau) – v hlavnej úlohe Jean-Paul Belmondo, Bourvil, David Niven, Eli Wallach a Silvia Monti
- 1971: Rozmary mocných (La Folie des grandeurs) – v hlavnej úlohe Louis de Funès a Yves Montand
- 1973: Dobrodružstvá rabína Jacoba (Les Aventures de Rabbi Jacob) – v hlavnej úlohe Louis de Funès, Suzy Delair, Marcel Dalio a Claude Giraud
- 1975: Krokodíl (Le Crocodile) – v hlavnej úlohe Louis de Funès / Peter Sellers, Régine Crespin, Aldo Maccione a Charles Gérard (nezrealizovaný projekt)
- 1976 / 1977: (L'Entourloupe) – v hlavnej úlohe Lino Ventura a Al Pacino / Sylvester Stallone (nezrealizovaný projekt)
- 1978: Útek (La Carapate) – v hlavnej úlohe Pierre Richard, Victor Lanoux a Raymond Bussières
- 1980: Rana dáždnikom (Le Coup du parapluie) – v hlavnej úlohe Pierre Richard, Valérie Mairesse, Gérard Jugnot a Gert Fröbe
- 1982: Eso es (L'As des as) – v hlavnej úlohe Jean-Paul Belmondo, Marie-France Pisier a Rachid Ferrache
- 1984: Pomsta opereného hada (La Vengeance du serpent à plumes) – v hlavnej úlohe Coluche, Maruschka Detmers, Luis Rego a Josiane Balasko
- 1987: Lévy a Goliáš (Lévy et Goliath) – v hlavnej úlohe Richard Anconina, Michel Boujenah a Jean-Claude Brialy
- 1989: Rozchod po francúzsku (Vanille Fraise) – v hlavnej úlohe Pierre Arditi a Sabine Azéma
- 1993: Túžba po zlate (La Soif de l'or) – v hlavnej úlohe Christian Clavier, Tsilla Chelton, Catherine Jacob, Philippe Khorsand a Marine Delterme
- 1999: Škorpión (Le Schpountz) – v hlavnej úlohe Smaïn, Sabine Azéma, Ticky Holgado a Martin Lamotte
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Gérard OURY [online]. notreCinema.com, [cit. 2023-07-09]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ CINEFICHES : Cinéma, DVD, [online]. www.cinefiches.com, [cit. 2023-07-09]. Dostupné online.
- ↑ TRAVERS, James. Biography and filmography of Gérard Oury [online]. frenchfilms.org, 2006-01-01, [cit. 2023-07-09]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Box office Gérard OURY - BOX OFFICE STORY [online]. www.boxofficestory.com, [cit. 2023-07-09]. Dostupné online.
- ↑ MÉDIA, Prisma. Gérard Oury : quelle est la maladie dont il souffrait à la fin de sa vie ? - Gala [online]. Gala.fr, 2022-07-20, [cit. 2023-07-09]. Dostupné online. (po francúzsky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Gérard Oury
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Gérard Oury v Česko-Slovenskej filmovej databáze
- Gérard Oury v Internet Movie Database (po anglicky)
- Gérard Oury vo Filmovej databáze
- Gérard Oury v Kinoboxe
- Gérard Oury v Ciné-Ressources – Fiches personnalités
- Gérard Oury v INA (po francúzsky)
- Gérard Oury vo Francúzskom filme (po česky)
- Gérard Oury v Osobnosti.cz
- Gérard Oury v TMDB (po anglicky)
- Gérard Oury v AlloCiné
- Gérard Oury v AllMovie
- Gérard Oury v Unifrance
- Gérard Oury v Universalis.fr
- Narodenia 29. apríla
- Narodenia v 1919
- Úmrtia 20. júla
- Úmrtia v 2006
- Francúzski filmoví režiséri
- Francúzski filmoví scenáristi
- Francúzski filmoví herci
- Francúzski divadelní herci
- Držitelia Čestného Césara
- Absolventi Conservatoire national supérieur d'art dramatique
- Osobnosti z Paríža
- Členovia Académie des beaux-arts