Gejzír

Gejzír je druh termálneho prameňa, ktorý periodicky vystrekuje horúcu vodu a paru do vzduchu. Názov pochádza z isl. slova gjósa – tiecť, striekať. Existencia gejzírov je spätá s vulkanizmom, aj keď existujú výnimky. Špeciálnou formou gejzírov sú výtrysky tekutého dusíka na Neptúnovom mesiaci Triton. tieto však nie sú poháňané geotermálnou, ale slnečnou energiou.

Princíp činnosti

Prederupčné fázy gejzíru a erupcia

1. Para stúpa nad hladinou	2. Bublanie vystupujúcej vody

3. Prerazenie hladiny	4. Výstrek vody

Mechanizmus činnosti je jednoduchý: voda, presakujúca cez nadložné vrstvy dovnútra Zeme sa vplyvom vnútrozemského tepla prehreje (skoro až k bodu varu) a následne zmiešaná s vodnou parou vystrekne na povrch. Okrem zdroja tepla a prítomnosti vody musia byť splnené ďalšie podmienky. V podzemí sa musí nachádzať vodný rezervoár (čosi ako kotol, kde sa voda prehrieva) a výstupný komín musí byť úzky, aby sa zabránilo cirkulácii chladnej vody z povrchu.

Celý cyklus prebieha nasledovne: voda v rezervoári sa ohrieva, zvyšuje sa tlak vodných pár. Chladná voda vo výstupnom kanáli, nemôže klesnúť nadol, čím ešte viac zvyšuje tlak v rezervoári, pri jeho zvýšení sa posúva aj bod varu – voda sa prehrieva (niečo podobné ako v tlakovom hrnci). Nakoniec pri dosiahnutí určitej hodnoty je pretlak dostatočný na to, aby vodný stĺpec vytlačil, prerazil hladinu a vystrekol. Po vyprázdnení kanála sa rezervoár znova naplní studenou vodou a cyklus sa opakuje.

Rozdelenie gejzírov

Gejzíry sa rozdeľujú na fontánové, ktoré explodujú vodu a paru cez hladinu malého jazierka a kužeľové, ktoré vytryskujú paru s vodou z malých sopúchov gejziritu.

Smrť gejzírov

Činnosť gejzírov je citlivá na podmienky, aj pri malých zmenách sa stávajú nefunkčnými (tzv. „umrú“). Často je príčinou zániku gejzíru ľudská činnosť, či už upchatie prívodného kanála rôznymi suvenírmi (odpadkami), ktoré do nich hádžu, prípadne odčerpávanie spodnej vody geotermálnymi elektrárňami. Nezriedka nastáva ukončenie činnosti vplyvom seizmickej činnosti, keď dôjde k posunu vrstiev a zablokovaniu prívodných ciest, no sú známe aj opačné prípady (obnovenie aktivity po zemetrasení).

Rozšírenie na Zemi

Gejzíry sú späté s vulkanickou činnosťou, no nie sú súčasťou každého vulkanického komplexu. Ich výskyt je pomerne zriedkavý, nakoľko vyžaduje kombináciu priaznivých vulkanologických, hydrologických a geologických pomerov. Celkový odhad počtu gejzírov na svete je asi tisíc, z toho počtu sa približne polovica nachádza v Yellowstonskom národnom parku. Ďalšie významné lokality s výskytom gejzírov sú Island, El Tatio v Čile, vulkanická zóna Taupo na Novom Zélande a údolie gejzírov na Kamčatke.

Inak sa gejzíry vyskytujú ojedinele aj v iných vulkanických oblastiach, napr. v Bolívii, Peru, Keni, na Azorách, v Mexiku, atď. Na Slovensku sa jediný gejzír nachádza v Herľanoch, nie je však prírodný, bol aktivovaný ľudským zásahom – 405 m hlbokým vrtom v roku 1872. Unikátny je teplotou vody (až do roku 2006, kedy získal kolegu – nemecký gejzír Andernach, to bol jediný studenovodný gejzír v Európe). Hnacím motorom je v tomto prípade oxid uhličitý. V súčasnosti je jeho aktivita na ústupe: interval medzi jednotlivými výstrekmi predlžuje a slabne aj intenzita.

Príroda v okolí gejzírov

Gejzíry sú zaujímavým ekosystémom aj z biologického hľadiska. Napriek vysokej teplote (cez 60 °C) boli začiatkom 60. rokov minulého storočia objavené baktérie, ktoré sú schopné prežiť aj v týchto extrémoch. Rozdeľujú sa na termofily (s optimom teplôt 50 až 70 °C) a hypertermofily (s teplotným optimom 80 až 110 °C).

V okolí gejzírov sa vyskytuje špecifická hornina gejzirit, ktorá je výsledkom vyzrážania minerálov, rozpustných pri zvýšenej teplote. Zdrojová hornina býva najčastejšie ryolit. Gejzirit sa často usadzuje aj na stenách prívodných kanálov, čo znižuje životnosť gejzíru.

Iceland – Strokkur

Gejzíry so studenou vodou

Na svete sa nachádzajú aj gejzíry, ktoré nevyvrhujú vriacu vodu, ale vodu studenú. Miesto vodnej pary sú takéto gejzíry riadené nahromadeným oxidom uhličitým, ktorý sa v podzemí

nahromadí vplyvom priechodnosti priepustnými vrstvami. Zmes vody a oxidu uhličitého potom uniká z podzemia iba v oblastiach, kde je nejako narušená kôra (zlomy, praskliny, vrty atď.).

Keď je natlakované miesto nazhromaždenia CO₂ prerazené, začne CO₂ unikať na povrch a vynášať okolitý materiál, v tomto prípade vodu. Molekuly CO₂ sú za normálneho stavu rozpustené ako malé bublinky vo vode, keď ale dôjde k poklesu tlaku, začnú zväčšovať svoj objem, čo vedie k vytlačeniu vody do výšky. Studený gejzír je veľmi podobný teplým gejzírom, voda je často len viac biela a spenená.

Medzi najznámejšie studené gejzíry patrí Crystal Geyser neďaleko Green River v Utahu. Dva studené gejzíry sa vyskytujú aj v Nemecku, sú to Brubbel a Andernach, ďalší sa nachádza na Slovensku v obci Herľany.

Pozri aj

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému gejzír.

Portál vied o Zemi