Gejza Rehák

Gejza Rehák
Poslanec Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade 1925 – 1929
Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej
V úrade 1929 – 1939
Poslanec Snemu Slovenskej republiky
V úrade 1939 – 1940
Predseda Slovenského olympijského výboru
V úrade 1939 – 1940
Biografické údaje
Narodenie	18. október 1881 Smolinské, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie	8. marec 1940 (58 rokov) Bratislava, Slovenský štát
Politická strana	SNS ČND HSĽS
Profesia	lekár
Národnosť	slovenská
Vierovyznanie	rímskokatolícke
Odkazy
	Gejza Rehák (multimediálne súbory)
Politický portál  Biografický portál

MUDr. Gejza Rehák (* 18. október 1881, Smolinské † 8. marec 1940, Bratislava) bol slovenský lekár a verejný činiteľ v období medzivojnového Česko-Slovenska a Slovenského štátu.

Navštevoval ľudovú školu v rodnej obci. Potom študoval na gymnáziu v Trnave, na ktorom aj zmaturoval. Lekárske štúdiá so špecializáciou na stomatológiu absolvoval na univerzite vo Viedni, kde v roku 1908 získal lekársky diplom. Už počas študentských čias v rokoch 1899 až 1901 bol konateľom spolku Slovákov v Budapešti. V období rokov 1902 až 1914 bol funkcionárom a predsedom viedenského slovenského literárneho spolku Národ. Vo Viedni bol zároveň aktívny aj v Slovanskej besede a v Slovanskom spevokole. Od roku 1890 bol členom Spolku sv. Vojtecha v Trnave.

Počas I. svetovej vojny slúžil ako vojak štyri roky a vrátil sa domov ako nadporučík zdravotnej služby. Po vzniku Česko-Slovenska ho vláda delegovala za člena vojenskej komisie pri novom československom vyslanectve vo Viedni. Po návrate z Viedne bol dňa 20. septembra 1919 poverený vedením bratislavskej štátnej nemocnice.

Politicky sa angažoval už pred rokom 1918. Spočiatku mal blízko k Slovenskej ľudovej strane, no v roku 1911 vstúpil do Slovenskej národnej strany. 30. októbra 1918 bol jedným zo signatárov Deklarácie slovenského národa. Od roku 1922 bol členom Československej národnej demokracie.

V parlamentných voľbách v roku 1925 bol za národných demokratov zvolený do dolnej komory Národného zhromaždenia. V poslaneckej snemovni zasadal v dopravnom, iniciatívnom, inkompatibilnom,. rozpočtovom, soc.-politickom, zahraničnom, zásobovacom, zdravotníckom a v poľnohospodárskom výbore. Po parlamentných voľbách v roku 1929 prestúpil do hornej komory národného zhromaždenia. Senátorský mandát obhájil aj po parlamentných voľbách v roku 1935, kedy kandidoval za Národné zjednotenie (formácia, ktorú okrem Československej národnej demokracie tvorili viaceré menšie nacionalistické strany). Senátorom zotrval do konca činnosti Národného zhromaždenia na prelome rokov 1938/1939. V decembri 1938 ešte prestúpil do senátorského klubu HSĽS.

Okrem vysokej politiky sa Gejza Rehák venoval aj komunálnej. V štyroch volebných obdobiach bol poslancom bratislavského mestského zastupiteľstva (po obecných voľbách v roku 1923, 1927, 1931 a 1938).

Vo voľbách do Snemu Slovenskej krajiny v roku 1938 bol zvolený za poslanca. Poslancom bol aj po vzniku Slovenského štátu, až do svojej smrti 8. marca 1940. V sneme ho nahradil nemecký poslanec Sigmund Keil.

Gejza Rehák sa angažoval aj v podnikateľskej oblasti. Bol členom dozorných rád Slovenskej banky, Slovenskej úverovej banky, Mestskej sporiteľne, poisťovacej spoločnosti Domov a Slovakia. Ako riaditeľ štátnej nemocnice v Bratislave staral sa o povznesenie tohto ústavu a o slovenských zamestnancov. Po vzniku Česko-Slovenska sa postaral o jej poslovenčenie a etablovanie do nových pomerov.

Významnú stopu zanechal aj v oblasti športu. Počas svojho pobytu v Budapešti založil miestny futbalový klub. Vo Viedni bol členom českého Sokola. V Bratislave bol niekoľko rokov predsedom ČsŠK Bratislava. Mal podiel aj na vybudovaní zimného štadióna v Bratislave. Po vzniku Slovenského olympijského výboru bol od 18. júna 1939 jeho prvým predsedom.