Sigmund Keil
| Sigmund Keil | |
 | |
| Senátor Národného zhromaždenia republiky Československej | |
|---|---|
| V úrade 1935 – 1939 | |
| Poslanec Snemu Slovenskej republiky | |
| V úrade 1940 – 1945 | |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 25. jún 1887 Švedlár, Rakúsko-Uhorsko |
| Úmrtie | 26. jún 1946 (59 rokov) Bratislava, Česko-Slovensko |
| Politická strana | Karpatonemecká strana |
| Profesia | majiteľ továrne |
| Národnosť | nemecká |
| Vierovyznanie | evanjelické |
| Rodina | |
| Súrodenci | Albert Keil |
Ing. Sigmund Keil (* 25. jún 1887, Švedlár – † 26. jún 1946, Bratislava) bol strojný inžinier, priemyselník a podnikateľ nemeckého pôvodu a politik Karpatonemeckej strany.
V dvadsiatych rokoch 20. storočia sa politicky angažoval v Spišskej nemeckej strane. S ňou sa v roku 1929 rozišiel pre jej prílišnú promaďarskú orientáciu. Následne v rodnej obci založil pobočku Karpatonemeckej strany.[1]
V parlamentných voľbách v roku 1935 bol zvolený do hornej komory Národného zhromaždenia za Karpatonemeckú stranu, ktorá kandidovala spoločne so Sudetonemeckou stranou. Kandidoval v rámci národnostne zmiešaného XI. volebného kraja. V senáte zasadal v technicko-dopravnom a iniciatívnom výbore a bol aj náhradníkom v inkompatibilnom výbore. Dobové pramene uvádzajú, že v tomto období pôsobil ako riaditeľ továrne v rodnom Švedlári. V závere roku 1938 prestúpil do klubu nemeckých národno-socialistických senátorov. Mandát si udržal do zániku činnosti senátu.[2] Od jesene 1938 bol krajským vedúcim DP v kraji Dolný Spiš, od januára 1939 pôsobil vo funkcii inšpektora DP.[3]
Vo voľbách do Slovenského snemu v roku 1938 sa dostal na jednotnú kandidátku HSĽS. Politicky aktívny zostal aj po vzniku Slovenského štátu. Po smrti poslanca Gejzu Reháka 29. marca 1940 bol povolaný za poslanca Snemu Slovenskej republiky.[4] V Slovenskom sneme zasadal až do zániku jeho činnosti v roku 1945. Na jeseň 1944 sa spolupodieľal na organizovaní Heimatschutzu na Dolnom Spiši. Po obnovení Česko-Slovenska bol vydaný štátnym orgánom, súdený Národným súdom v Bratislave. Za svoju činnosť odsúdený na trest smrti. Rozsudok bol vykonaný 22. júna 1946.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Rozbíjač ČSR, býv. posl. Keil pred NS. Národná obroda, 1946-06-19, roč. II, čís. 140, s. 2.
- ↑ Register - menný [online]. Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica, [cit. 2022-11-07]. Dostupné online.
- ↑ a b MICHAL SCHVARC – MARTIN PEKÁR. Situačné správy prešovského konzulátu Veľkonemeckej ríše k vybraným udalostiam vojnových rokov [online]. [Cit. 2022-11-07]. Dostupné online.
- ↑ Tesnopisecká správa o 30. zasadnutí snemu Slovenskej republiky v Bratislave v piatok 29. marca 1940 [online]. Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica, [cit. 2022-11-07]. Dostupné online.