Georg Philipp Telemann
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| Georg Philipp Telemann | |
 nemecký barokový hudobný skladateľ | |
| Narodenie | 14. marec 1681 Magdeburg, Svätá rímska ríša nemeckého národa |
|---|---|
| Úmrtie | 25. jún 1767 (86 rokov) Hamburg, Svätá rímska ríša nemeckého národa |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Georg Philipp Telemann |
Georg Philipp Telemann (* 14. marec 1681, Magdeburg, Svätá rímska ríša nemeckého národa – † 25. jún 1767, Hamburg) bol nemecký barokový hudobný skladateľ.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Detstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v Magdeburgu. V roku 1685 mu zomrel otec a o deti sa starala matka. V 10 rokoch sa prejavil jeho talent a ako dvanásťročný napísal svoju prvú operu. Matka nebrala jeho talent vážne a nebola ním nadšená, preto ho dala do inej školy. Riaditeľ školy v ňom rozpoznal talent a počas štúdii na Gymnasium Andreanum sa učil hrať na zobcovú flautu, organ, husle, violu da gambu (gambu), flautu, hoboj, šalmaj, tubu a pozaunu (trombón).
Štúdiá
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1701 vstúpil Telemann na Univerzitu v Lipsku s cieľom študovať právo. Jeho talent ešte dlho nebol známy, ale bol poverený písať skladby pre dva najväčšie kostoly v Lipsku. Neskôr založil 4 členné Collegium musicum, ktoré sa venovalo interpretácii jeho hudby. V nasledujúcom roku bol menovaný za riaditeľa operného domu v Lipsku a speváka v jednom lipskom chráme. Pretože jeho rastúci vplyv prekážal staršiemu skladateľovi Johannovi Kuhnauovi, jeho kariéra bola ohrozená. Telemann využíval k svojim operným produkciám rad študentov, čo obmedzovalo jeho spoluprácu s Kuhnauom,ktorý ho preto nazval T „operným muzikantom“. Dokonca po odchode Telemanna nemohol Kuhnau získať umelcov.
Skladateľská činnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Telemann odišiel z Lipska roku 1705, aby mohol robiť dvorného kapelníka na dvore grófa Erdmanna II. v Sorau. Tu sa zoznámil s francúzskym štýlom Lullyho a Campriho a počas nasledujúcich 16 rokov zložil niekoľko ouvertur a suit. Invázia Švédov do Nemecka donútila grófa opustiť hrad. Potom v roku 1707 Telemann navštívil Paríž a potom bol menovaný za vedúceho spevákov na dvore v Eisenachu, kde sa stretol s Johannom Sebastianom Bachom.I cez obdivuhodný výkon Telemannovo najplodnejšie obdobie nastalo v roku 1721, keď sa stal hudobným šéfom v piatich najväčších kostoloch v Hamburgu, a v tejto funkcii zostal až do svojej smrti. Tam Telemann písal kantáty pre každú nedeľnú bohoslužbu, okrem toho komponoval inú duchovnú hudbu pre zvláštne príležitosti, pričom vyučoval spev a hudobnú teóriu a dirigoval týždenné a dvojtýždňové produkcie vokálno-inštrumentálnych zoskupení. Telemann tiež riadil po niekoľko rokov miestny operný dom, ktorý doviedol k finančnému úpadku.
Keď sa v Lipsku uvoľnilo Kauhnauovo miesto, požiadal oň aj Telemann. Medzi šiestimi kandidátmi bol favoritom mestskej rady. Telemann pozíciu odmietol, pretože ponuku mal iba k zaisteniu platového rastu v Hamburgu. Po Telemannovom odmietnutí dostal túto prácu Christoph Gaupner, ten ju však tiež odmietol, aby pripravil cestu pre J. S. Bacha. Telemann tiež rozšíril svoju Hamburskú mzdu niekoľkými menšími miestami na iných dvoroch a publikovaním svojej hudby.
Okolo roku 1740 Telemann vo svojej skladateľskej činnosti poľavuje a začína vkladať viac energie do teoretickej práce. Túto dobu si tiež píše s niekoľkými mladšími skladateľmi, ako napr. František Benda, ale aj C. P. E. Bachom. Po smrti svojho prvorodeného syna Andreasa roku 1755 prevzal starostlivosť o svojho vnuka Georga Michaela Telemanna a začal tohto budúceho skladateľa vzdelávať. Rad jeho duchovných oratórií je datovaný do tohto obdobia. V neskorších rokoch sa Telemannovi zhoršuje zrak, čo viedlo okolo roku 1762 k zníženiu jeho pracovnej aktivity, ale ako skladateľ pôsobil do dňa svojej smrti 25. júna 1767.
Telemannov štýl ovplyvnila francúzska a talianska hudba. Bol považovaný za jedného z najväčších hudobníkov svojej doby, ale po jeho smrti bolo jeho dielo zabudnuté a až postupne sa dostávalo do povedomia ľudí terajšej doby.
Dielo (výber)
[upraviť | upraviť zdroj]Opery
[upraviť | upraviť zdroj]- Cajus Caligula (1704)
one (1725)
- Orfeus (1726)
Opery sú zoradené podľa roku skomponovania.
Kantáty
[upraviť | upraviť zdroj]- Der Schulmeister – Kantor
- Der Tod Jesu – Smrť Ježišova
- Die Tageszeiten – Obdobia dňa
- Der Tag des Gerichts – Osudný deň
- Deine Toten werden leben TWV1
Koncerty
[upraviť | upraviť zdroj]- Koncert G dur pre violu a sláčikový orchester
- Koncert G dur pre 2 violy a sláčikový orchester