Preskočiť na obsah

Giuseppe Bertello

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Giuseppe Bertello
kardinál Svätej rímskej cirkvi
Emeritný prezident Governatorátu Mestského štátu Vatikán
kardinál Giuseppe Bertello
kardinál Giuseppe Bertello
Erb Giuseppe Bertello
Narrabo nomen tuum
Poviem ti tvoje meno
Štát pôsobeniaTaliansko Taliansko
Vatikán Vatikán
Benin Benin
Ghana Ghana
Mexiko Mexiko
Rwanda Rwanda
Togo Togo
Funkcie a tituly
prezident Governatorátu Mestského štátu Vatikán
1. október 2011 – 1. október 2021
Predchodca Giovanni Lajolo Fernando Vérgez Alzaga Nástupca
Apoštolský nuncius v Mexiku
2000 – 2006
Predchodca Leonardo Sandri Christophe Pierre Nástupca
Predchádzajúce funkcie
Biografické údaje
Narodenie1. október 1942 (82 rokov)
Piemont, Talianske kráľovstvo
Alma materPápežská cirkevná akadémia
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka29. máj 1966 (23 rokov)
Albino Mensa
biskup
Biskup
Menovanie17. október 1987 (45 rokov)
Ján Pavol II.
Konsekrácia28. november 1987 (45 rokov)
SvätiteľAgostino Casaroli
kardinál
SpolusvätiteliaAlbino Mensa
biskup
Luigi Bettazzi
biskup
Kardinál
Menovanie18. február 2012 (69 rokov)
Benedikt XVI.
Stupeňkardinál - diakon
2012 – 2022
kardinál - kňaz
2022 – súčasnosť
Titulárny kostolSanti Vito e Modesto
Odkazy
Giuseppe Bertello na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Giuseppe Bertello

Mons. Giuseppe kardinál Bertello[1] (* 1. októbra 1942, Piemont, Talianske kráľovstvo) je rímskokatolícky kňaz, biskup, od r. 2012 kardinál, ktorý bol od októbra 2011 do októbra 2021 predsedom Pápežskej komisie pre mestský štát Vatikán a predsedom Governatorátu Mestského štátu Vatikán. Od 1971 do 2011 pôsobil v diplomatických službách Svätej stolice; arcibiskupom sa stal v r. 1987; bol menovaný za apoštolského nuncia v niekoľkých krajinách vrátane Rwandy, Mexika a Talianska a bol zástupcom Svätej stolice vo viacerých medzinárodných organizáciach.

Raný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Za kňaza bol vysvätený 29. júna 1966 biskupom Albinom Mensom. Získal licenciu v pastoračnej teológii a doktorát z kánonického práva. Pokračoval na Pápežskej cirkevnej akadémii, kde študoval diplomaciu.

Diplomatická služba

[upraviť | upraviť zdroj]

Do diplomatických služieb Svätej stolice vstúpil v r. 1971 a do r. 1973 pôsobil na nunciatúre v Sudáne, ktorá bola zároveň apoštolskou delegáciou pre oblasť Červeného mora. V rokoch 19731976 bol tajomníkom na nunciatúre v Turecku. Kaplánom Jeho Svätosti sa stal 9. februára 1976. V rokoch 19761981 bol tajomníkom na nunciatúre vo Venezuele a pôsobil v hodnosti audítora v Úrade Organizácie Spojených národov v Ženeve. V Severnej Kórei ako prvý kňaz navštívil malú katolícku komunitu tejto krajiny izolovanej do kórejskej vojny.

Dňa 17. októbra 1987 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za titulárneho arcibiskupa Urbs Salvia a vymenoval ho za apoštolského nuncia v Ghane, Togu a Benine. Vysvätil ho 28. novembra 1987 kardinál Agostino Casaroli, pričom hlavnými spolusvätiteľmi boli biskupi Albino Mensa a Luigi Bettazzi. 12. januára 1990 bol preložený do Rwandy, kde podporoval organizácie na ochranu ľudských práv a povzbudzoval katolíckych biskupov, aby sa zjednotili ako silní zástancovia ukončenia občianskej vojny. Zostal na svojom poste a cestoval do nebezpečných oblastí, aby vydal svedectvo o genocíde Tutsiov v roku 1994. V marci 1995 ho Ján Pavol II. vymenoval od roku 1997 za stáleho pozorovateľa Svätej stolice pri OSN v Ženeve, s rovnakou úlohou vo Svetovej obchodnej organizácii. Po svojom vymenovaní vyjednal štatút Svätej stolice ako stáleho pozorovateľa vo Svetovej obchodnej organizácii a v tom roku sa stal jej prvým zástupcom.

27. decembra 2000 ho Ján Pavol II. vymenoval za apoštolského nuncia v Mexiku[2]. 11. januára 2006 bol vymenovaný pápežom Benediktom XVI. za apoštolského nuncia v Taliansku a San Maríne.[3]

Rímska kúria

[upraviť | upraviť zdroj]

Dňa 3. septembra 2011 pápež Benedikt XVI. ho vymenoval za predsedu Pápežskej komisie pre mestský štát Vatikán a prezidenta Governatorátu Mestského štátu Vatikán s účinnosťou od 1. októbra 2011, v deň jeho 69. narodenín.[4] Dňa 6. januára 2012 pápež Benedikt XVI. oznámil, že Bertello bude vymenovaný za kardinála. 18. februára bol menovaný za kardinála-diakona s titulárnym chrámom Santi Vito, Modesto e Crescenzia.[5]

21. apríla ho Benedikt XVI. vymenoval na päťročné obdobie za člena:

Bol jedným z kardinálov voličov, ktorí sa zúčastnili na pápežskom konkláve v r. 2013, ktoré zvolilo pápeža Františka.[7]

Dňa 13. apríla 2013 bol vymenovaný do Rady kardinálov, ktorú založil pápež František, aby mu radil pri navrhovaní plánu reštrukturalizácie Rímskej kúrie.[8] Pápež František ho 10. novembra 2014 ustanovil za člena administratúry Patrimónie Apoštolskej stolice[9] a 3. decembra 2016 za člena Kongregácie pre kauzy svätých.[10] Pápež František tiež obnovil jeho menovanie v Pápežskej komisii pre Vatikánsky mestský štát.

Dňa 15. októbra 2020 pápež František obnovil jeho funkčné obdobie v Rade kardinálov.[11]

Pápež František vymenoval 8. septembra 2021 biskupa Fernanda Vérgeza Alzagu za jeho nástupcu vo funkcii predsedu Pápežskej komisie pre mestský štát Vatikán a prezidenta Governatorátu Mestského štátu Vatikán s účinnosťou od 1. októbra 2021, v deň jeho 79. narodenín.[12]

4. marca 2022 bol povýšený do hodnosti kardinála kňaza.[13]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. BERTELLO Card. Giuseppe [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  2. RINUNCE E NOMINE, 27.12.2000 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  3. RINUNCE E NOMINE, 11.01.2007 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  4. RINUNCE E NOMINE, 03.09.2011 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  5. ASSEGNAZIONE DEI TITOLI E DELLE DIACONIE AI NUOVI CARDINALI [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  6. ARINUNCE E NOMINE, 21.04.2012 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  7. List of Cardinal Electors [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  8. COMUNICATO DELLA SEGRETERIA DI STATO, 13.04.2013 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  9. Rinunce e nomine, 10.11.2014 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  10. Rinunce e nomine, 03.12.2016 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  11. Resignations and Appointments, 15.10.2020 [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
  12. Rinunce e nomine, 08.09.2021 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
  13. Ordinary Public Consistory for the vote on some Causes for Canonization, 04.03.2022 [online]. . Dostupné online. (po anglicky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Giuseppe Bertello na anglickej Wikipédii.