Giuseppe Bertello
Giuseppe Bertello | ||||||||
kardinál Svätej rímskej cirkvi Emeritný prezident Governatorátu Mestského štátu Vatikán | ||||||||
![]() kardinál Giuseppe Bertello | ||||||||
| ||||||||
Štát pôsobenia | ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() ![]() | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
Funkcie a tituly | ||||||||
prezident Governatorátu Mestského štátu Vatikán | ||||||||
1. október 2011 – 1. október 2021 | ||||||||
| ||||||||
Apoštolský nuncius v Mexiku | ||||||||
2000 – 2006 | ||||||||
| ||||||||
Predchádzajúce funkcie | ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 1. október 1942 (82 rokov) Piemont, Talianske kráľovstvo | |||||||
Alma mater | Pápežská cirkevná akadémia | |||||||
Svätenia | ||||||||
Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
Kňaz | ||||||||
Kňazská vysviacka | 29. máj 1966 (23 rokov) Albino Mensa biskup | |||||||
Biskup | ||||||||
Menovanie | 17. október 1987 (45 rokov) Ján Pavol II. | |||||||
Konsekrácia | 28. november 1987 (45 rokov) | |||||||
Svätiteľ | Agostino Casaroli kardinál | |||||||
Spolusvätitelia | Albino Mensa biskup Luigi Bettazzi biskup | |||||||
Kardinál | ||||||||
Menovanie | 18. február 2012 (69 rokov) Benedikt XVI. | |||||||
Stupeň | kardinál - diakon 2012 – 2022 kardinál - kňaz 2022 – súčasnosť | |||||||
Titulárny kostol | Santi Vito e Modesto | |||||||
Odkazy | ||||||||
![]() | ||||||||
Mons. Giuseppe kardinál Bertello[1] (* 1. októbra 1942, Piemont, Talianske kráľovstvo) je rímskokatolícky kňaz, biskup, od r. 2012 kardinál, ktorý bol od októbra 2011 do októbra 2021 predsedom Pápežskej komisie pre mestský štát Vatikán a predsedom Governatorátu Mestského štátu Vatikán. Od 1971 do 2011 pôsobil v diplomatických službách Svätej stolice; arcibiskupom sa stal v r. 1987; bol menovaný za apoštolského nuncia v niekoľkých krajinách vrátane Rwandy, Mexika a Talianska a bol zástupcom Svätej stolice vo viacerých medzinárodných organizáciach.
Raný život
[upraviť | upraviť zdroj]Za kňaza bol vysvätený 29. júna 1966 biskupom Albinom Mensom. Získal licenciu v pastoračnej teológii a doktorát z kánonického práva. Pokračoval na Pápežskej cirkevnej akadémii, kde študoval diplomaciu.
Diplomatická služba
[upraviť | upraviť zdroj]Do diplomatických služieb Svätej stolice vstúpil v r. 1971 a do r. 1973 pôsobil na nunciatúre v Sudáne, ktorá bola zároveň apoštolskou delegáciou pre oblasť Červeného mora. V rokoch 1973 až 1976 bol tajomníkom na nunciatúre v Turecku. Kaplánom Jeho Svätosti sa stal 9. februára 1976. V rokoch 1976 až 1981 bol tajomníkom na nunciatúre vo Venezuele a pôsobil v hodnosti audítora v Úrade Organizácie Spojených národov v Ženeve. V Severnej Kórei ako prvý kňaz navštívil malú katolícku komunitu tejto krajiny izolovanej do kórejskej vojny.
Biskup
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 17. októbra 1987 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za titulárneho arcibiskupa Urbs Salvia a vymenoval ho za apoštolského nuncia v Ghane, Togu a Benine. Vysvätil ho 28. novembra 1987 kardinál Agostino Casaroli, pričom hlavnými spolusvätiteľmi boli biskupi Albino Mensa a Luigi Bettazzi. 12. januára 1990 bol preložený do Rwandy, kde podporoval organizácie na ochranu ľudských práv a povzbudzoval katolíckych biskupov, aby sa zjednotili ako silní zástancovia ukončenia občianskej vojny. Zostal na svojom poste a cestoval do nebezpečných oblastí, aby vydal svedectvo o genocíde Tutsiov v roku 1994. V marci 1995 ho Ján Pavol II. vymenoval od roku 1997 za stáleho pozorovateľa Svätej stolice pri OSN v Ženeve, s rovnakou úlohou vo Svetovej obchodnej organizácii. Po svojom vymenovaní vyjednal štatút Svätej stolice ako stáleho pozorovateľa vo Svetovej obchodnej organizácii a v tom roku sa stal jej prvým zástupcom.
27. decembra 2000 ho Ján Pavol II. vymenoval za apoštolského nuncia v Mexiku[2]. 11. januára 2006 bol vymenovaný pápežom Benediktom XVI. za apoštolského nuncia v Taliansku a San Maríne.[3]
Rímska kúria
[upraviť | upraviť zdroj]Dňa 3. septembra 2011 pápež Benedikt XVI. ho vymenoval za predsedu Pápežskej komisie pre mestský štát Vatikán a prezidenta Governatorátu Mestského štátu Vatikán s účinnosťou od 1. októbra 2011, v deň jeho 69. narodenín.[4] Dňa 6. januára 2012 pápež Benedikt XVI. oznámil, že Bertello bude vymenovaný za kardinála. 18. februára bol menovaný za kardinála-diakona s titulárnym chrámom Santi Vito, Modesto e Crescenzia.[5]
21. apríla ho Benedikt XVI. vymenoval na päťročné obdobie za člena:
- Kongregácie pre evanjelizáciu národov
- Kongregácie pre biskupov
- Pápežskej rady pre spravodlivosť a pokoj[6]
Bol jedným z kardinálov voličov, ktorí sa zúčastnili na pápežskom konkláve v r. 2013, ktoré zvolilo pápeža Františka.[7]
Dňa 13. apríla 2013 bol vymenovaný do Rady kardinálov, ktorú založil pápež František, aby mu radil pri navrhovaní plánu reštrukturalizácie Rímskej kúrie.[8] Pápež František ho 10. novembra 2014 ustanovil za člena administratúry Patrimónie Apoštolskej stolice[9] a 3. decembra 2016 za člena Kongregácie pre kauzy svätých.[10] Pápež František tiež obnovil jeho menovanie v Pápežskej komisii pre Vatikánsky mestský štát.
Dňa 15. októbra 2020 pápež František obnovil jeho funkčné obdobie v Rade kardinálov.[11]
Pápež František vymenoval 8. septembra 2021 biskupa Fernanda Vérgeza Alzagu za jeho nástupcu vo funkcii predsedu Pápežskej komisie pre mestský štát Vatikán a prezidenta Governatorátu Mestského štátu Vatikán s účinnosťou od 1. októbra 2021, v deň jeho 79. narodenín.[12]
4. marca 2022 bol povýšený do hodnosti kardinála kňaza.[13]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ BERTELLO Card. Giuseppe [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ RINUNCE E NOMINE, 27.12.2000 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ RINUNCE E NOMINE, 11.01.2007 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ RINUNCE E NOMINE, 03.09.2011 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ ASSEGNAZIONE DEI TITOLI E DELLE DIACONIE AI NUOVI CARDINALI [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ ARINUNCE E NOMINE, 21.04.2012 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ List of Cardinal Electors [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ COMUNICATO DELLA SEGRETERIA DI STATO, 13.04.2013 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ Rinunce e nomine, 10.11.2014 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ Rinunce e nomine, 03.12.2016 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ Resignations and Appointments, 15.10.2020 [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Rinunce e nomine, 08.09.2021 [online]. . Dostupné online. (po taliansky)
- ↑ Ordinary Public Consistory for the vote on some Causes for Canonization, 04.03.2022 [online]. . Dostupné online. (po anglicky)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Giuseppe Bertello
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Giuseppe Bertello na anglickej Wikipédii.
- Narodenia 1. októbra
- Narodenia v 1942
- Talianski kardináli
- Talianski rímskokatolícki biskupi
- Talianski rímskokatolícki arcibiskupi
- Talianski rímskokatolícki kňazi
- Apoštolskí nunciovia v Taliansku
- Apoštolskí nunciovia v Mexiku
- Apoštolskí nunciovia v San Maríne
- Rytieri veľkokríža Radu za zásluhy Talianskej republiky
- Osobnosti z Piemontu