Preskočiť na obsah

Kauza Gorila

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Gorila (kauza))
Údajné odpočúvanie, ktoré je predmetom celej kauzy sa malo odohrať v jednom z bytov (ktorý je oproti tejto budove) na Vazovovej ulici v Bratislave

Kauza Gorila je slovenská politická kauza, ktorá sa prevalila uniknutím údajného tajného dokumentu s krycím názvom Gorila zo Slovenskej informačnej služby na verejnosť v decembri 2011.[1] V spise anonymne zverejnenom na internete sa nachádzali informácie o odpočúvaní Jaroslava Haščáka, šéfa investičnej skupiny Penta, počas rokov 2005 a 2006.[2] Spis obsahuje prepisy údajných Haščákových rozhovorov s politickou a ekonomickou špičkou o províziách a úplatkoch,[3] v konšpiračnom byte na Vazovovej ulici v Bratislave. Podľa prepisov nahrávok išlo najmä o stretnutia s vtedajším ministrom hospodárstva Jirkom Malchárkom, s Annou Bubeníkovou (predsedníčka výkonného výboru Fondu národného majetku SR), so Zoltánom Vargom (bývalý policajt, Haščákov kamarát a majiteľ bytu), s Robertom Ficom, predsedom Smeru a jeho vtedajším tajomníkom Františkom Határom, Jánom Rejdom a ďalšími.[4] Rozhovory obsahujú aj informácie o údajnom financovaní strán SDKÚ-DS, Smer-SD, KDH a SMK.[2] Podstatou kauzy podľa spisu je rozdeľovanie koristi z privatizácie medzi zúčastnených a plánovanie ďalšieho okrádania štátu a to priamo za účasti jeho zodpovedných predstaviteľov (Malchárek, Bubeníková a ďalších). Podľa spisu[5] Haščákova Penta dostala od štátu zaplatené za výber privatizačného poradcu a prakticky aj riadila jeho činnosť pri viacerých privatizáciách. Napríklad vo výberovom konaní na poradcu pri privatizácii letiskových spoločností bola Penta poradcom aj súčasťou konzorcia TwoOne spolu s viedenským letiskom, ktorý sa o kúpu pokúšal.[6] Haščák, ako privatizačný poradca, ktorý mal zabezpečiť transparentné nakladanie s verejnými prostriedkami a majetkom, v skutočnosti dostával zaplatené za získavanie informácií o privatizáciách a tak ich mohol manipulovať, rozdeľovať a vyplácať provízie.

Nahrávky začali v roku 2005. V polovici februára 2006 SIS poslala vtedajšiemu predsedovi vlády Dzurindovi správu o chystaných podvodoch pri privatizácii rozvodných energetických podnikov. Okrem iného bolo z toho textu jasné, že existujú nahrávky o tom, ako podnikateľ Jaroslav Haščák fakticky riadi ministra Jirka Malchárka (vtedy už bývalý podpredseda Aliancie nového občana - ANO, ktorého zo strany na vylúčili na mimoriadnom kongrese ANO 11. septembra 2005). Dzurinda Malchárka neodvolal a podozreniami sa nezačala zaoberať polícia. Gorila tak ostala naďalej tajnou operáciou SIS, počas ktorej ešte päť mesiacov roka 2006 vznikali ďalšie nahrávky, ktoré čoraz viac kompromitovali aj hlavného protivníka pravice, stranu Smer a Roberta Fica.[7] V roku 2011 bola kauza odhalená pred verejnosťou, čo vyvolalo protesty ale do súčasnosti (2024) je stále len vo vyšetrovaní.

27. januára 2012 sa v Bratislave konal protest Gorila, ktorého cieľom bolo riadne vyšetrenie kauzy. Tom Nicholson, ktorý vtedy pracoval ako redaktor SME, dostal už predtým spis od bývalého agenta SIS Petra Holúbeka. 2. februára 2012 vydal sudca predbežné opatrenie, ktorým zakázal vydanie Nicholsonovej plánovanej knihy, s názvom Gorila[8], ktorá potom vyšla v lete 2012 a vysvetľovala verejnosti podstatu prípadu.[9][10]

V decembri 2020 polícia zadržala a vypočula v súvislosti s kauzou Gorila Haščáka a Ľubomíra Arpáša, (do 2006 bol šéfom kontrarozviedky SIS), a jeho manželku Danu. 4. decembra 2020 rozhodla sudkyňa pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku, že Haščák aj Arpášová budú stíhaní väzobne (Arpáš už bol vo väzení).[11] Z obvinení v roku 2020 vyplýva, že niekedy v roku 2006 mal Arpáš, ako riaditeľ sekcie vnútornej bezpečnosti SIS získať tzv. spis Gorila a najneskôr v septembri 2006 za úplatok vo výške 194 765 eur ho poskytol Haščákovi, ktorého údajnej trestnej činnosti sa tieto informácie týkali, čím sťažil jej objasnenie a vyšetrenie.[12] Z uvedeného vyplýva, že Haščák vedel v roku 2006, že je v byte na Vazovovej odpočúvaný. 22. marca 2006 sa mal Haščák stretnúť s Ficom[13] (a neskôr aj s Dzurindom a Radičovou). Obsahom rozhovorov malo byť aj financovanie politických strán SDKÚ-DS, Smer-SD, KDH a SMK. V tom stave mali na utajení Gorily záujem nielen ľudia okolo Penty, ale prakticky všetci vtedajší slovenskí vrcholoví politici. Špekulovalo sa, že to je príčina, že aj keď nelegálny komplot medzi vrcholovými politikmi a vrcholovými podnikateľmi opísaný v Gorile naozaj existoval, a vieme aj veľa podrobností o jeho aktéroch, nikto za to nebol potrestaný.[7]

Penta dosiahla to, že sa jej podarilo spochybniť nahrávku aj spis Gorila. Na špeciálnej vlastnej webstránke[14] tvrdí, že spis Gorila je nezákonným a neprípustným dôkazom a všetky dôkazy získané priamo alebo nepriamo na základe tohto spisu sú rovnako nezákonné a nepoužiteľné v trestnom konaní".[15] Penta žiadala nahrávku zničiť[16]s tým, že celá kauza je "buď výmyslom, spravodajskou hrou zasadenou do dobových súvislostí s čiastočným využitím rôznych odpočúvaní.."[15] Po rokoch Ústavný súd zrušil rozhodnutia krajského súdu, na základe ktorých malo dôjsť k odpočúvaniu bytu v tzv. kauze Gorila. O nezákonnosti rozhodol v roku 2021 aj Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP).[15] (Išlo však o rozsudok ESĽP, ktorý sa zaoberal odpočúvaniami Vargu z rokov 2005 a 2006)[17]. Jaroslava Haščáka Národná kriminálna agentúra (NAKA) zadržala v decembri 2020. Obvinili ho z prania špinavých peňazí a podplácania. Špecializovaný trestný súd v Pezinku ho poslal do väzby, z ktorej ho Najvyšší súd SR 7. januára 2021 pustil.[18] (Rozhodnutie sa týkalo aj Dany Arpášovej[18], pretože išlo o obchodovanie s nahrávkou). V septembri 2022 sa štát Jaroslavovi Haščákovi ospravedlnil za ujmu spôsobenú nezákonným trestným stíhaním a väzbou. Ospravedlnenie za Slovensko poskytol rezort spravodlivosti, za ktorý ho podpísal štátny tajomník ministerstva Ondrej Dostál (SaS). Ministerstvo spravodlivosti dospelo k záveru, „že obvinenie, zadržanie a vzatie do väzby Jaroslava Haščáka bolo nezákonné a bolo tak nezákonným zásahom do jeho základných ľudských práv“.[19]

23. novembra 2022 vyšetrovateľ NAKA vzniesol obvinenie siedmim osobám. Jaroslava Haščáka, Jiřiho Malchárka, Annu Bubeníkovu a ďalších dvoch mužov obvinili zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. Haščák je tiež obvinený pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti. Malchárek a Bubeníková sú okrem založenia zločineckej skupiny stíhaní aj pre pokračovací obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti.[20]

Vo februári 2024 dozorujúci prokurátor vydal dve rozhodnutia vo veci vyšetrovanej špecializovaným tímom Gorila o sťažnostiach proti vzneseným obvineniam. „Z časti (dve) sťažnosti obvinených zamietol ako nedôvodné uznesenie o vznesení obvinenia zo 14. 4. 2023 a na podklade ďalších siedmich sťažností napadnuté uznesenie o vznesení obvinenia z 23. 11. 2022 zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie vyšetrovateľovi NAKA."[21]

Dňa 19. marca 2024 uviedol Úrad špeciálnej prokuratúry, že v kauze Gorila obvinil 5 osôb, ktoré čelia stíhaniu za trestný čin založenia a podpory zločineckej skupiny a korupčné trestné činy. Štyri z týchto osôb sú obvinené za zločin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku. Podľa médií je jedným z obvinených aj Jaroslav Haščák.[22][23]


Spis Gorila [24]

[upraviť | upraviť zdroj]

Pozadie vzniku spisu a zverejnenie dokumentu

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2005 spozoroval vedúci analytického oddelenia SIS Peter Mravec (krycie meno Petra Holúbeka), že pred domom na Vazovovej ulici v Bratislave, kde vtedy býval s rodinou, často parkujú vládne limuzíny ako aj predstavitelia finančnej skupiny Penta. V novembri 2005 vypracovala SIS žiadosť o odpočúvanie bytu, ktorý sa nachádza hneď vedľa bytu Holúbeka. Tento byt patril bývalému ochrankárovi, vtedy podnikateľovi Zoltánovi Vargovi,[25] ktorý pre svoj vzhľad dostal prezývku Gorila. Holúbek prepisoval podstatné (zrozumiteľné) časti nahratých rozhovorov, ktoré v susednom byte prebiehali. Tieto údajné zápisy po zverejnení v roku 2011 dostali názov „dokument Gorila“.[1] Ako „analytický spis“ s krycím názvom Gorila z SIS ho označujú tí, ktorí o existencii takéhoto spise mali vedomosť (napr. Tom Nicholson).[26][27] Pri prerokovaní na súde v roku 2020 sa o spise uvádza, že sa týka rôznej ekonomickej a korupčnej trestnej činnosti členov finančných skupín, podnikateľov, štátnych úradníkov, politikov a iných osôb.[12]

Pravosť dokumentu a zhodnosť so spisom

[upraviť | upraviť zdroj]

Pravosť zverejneného dokumentu a súlad so spisom SIS s krycím názvom Gorila bola od začiatku spochybňovaná najmä Pentou.[5] Krajský súd v Bratislave však potvrdil, že vyhovel žiadosti SIS na použitie informačno-technických prostriedkov (ITP) z 21. novembra 2005. Na aké ciele sa mali tieto prostriedky použiť súd neprezradil, predsedníčka súdu Darina Kuchtová upozornila, že súd môže zverejňovať len informácie nepodliehajúce utajeniu.[3]

Podľa platného rozhodnutia Ústavného súdu SR z roku 2012 bolo však odpočúvanie nelegálne. Podľa Ústavného súdu nebola žiadosť o odpočúvanie dostatočne odôvodnená.[16]

Vyšetrovanie kauzy

[upraviť | upraviť zdroj]

Špeciálny vyšetrovací tím a Špeciálny prokurátor Kováčik

[upraviť | upraviť zdroj]

Špeciálny vyšetrovací tím požiadal prezidenta SR o zbavenie riaditeľa SIS Karola Mitríka mlčanlivosti. Prezident Ivan Gašparovič žiadosti vyhovel po doplnení informácií vyšetrovateľom.[2]

Jaroslav Haščák v rozhovore koncom februára 2012 potvrdil, že jeho právnici boli kontaktovaní vyšetrovateľmi, žiadajúc dokumenty. Na výsluchu neboli. Sám údajne dva až trikrát vypovedal v iných vyšetrovaniach týkajúcich sa Gorily.[28] V spisoch Gorila sú spomenuté aj rakúske spoločnosti Raiffeisen Zentralbank (RZB) a letisko Schwechat, podozreniami z korupcie spájajúcimi sa s týmito spoločnosťami sa bude zrejme zaoberať aj rakúsky Úrad pre dohľad nad finančným trhom.[29] Štátne zastupiteľstvo Gorilu zatiaľ nevyšetruje.[29] Bývalý policajný prezident Tibor Gašpar, ktorý 15. mája 2012 nahradil dovtedajšieho prezidenta Jaroslav Spišiaka sa pri nástupe do funkcie vyjadril, že do tímu, ktorý kauzu vyšetruje „nebude zasahovať a dostane akúkoľvek podporu, o akú požiada“.[30]

O správe o kauze mal v lete 2012 rokovať Parlament. V júni to presadil poslanec Alojz Hlina (KDH) (vtedy OĽaNO). Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik mal v správe uviesť, že vo veci Gorila bolo dovtedy vypočutých 50 svedkov, spracovaný materiál v rozsahu 60 tisíc strán a malo byť vypracovaných niekoľko desiatok žiadostí.[31]

Špeciálny prokurátor Dušan Kováčik prisľúbil, že do konca septembra 2013 rozhodne v troch trestných veciach, v ktorých vyšetrovateľ začal trestné stíhanie v novembri 2012. Od predošlej správy, prednesenej v parlamente vo februári 2013 mali členovia vyšetrovacieho tímu vypočuť približne 40 ľudí v pozícii svedka, urobili ďalšie analýzy a požiadali o právnu pomoc z Rakúska. „Vyšetrovaním sa nepodarilo zadovážiť také dôkazy, na základe ktorých by bolo možné vzniesť obvinenie konkrétnej osobe.“, uviedla správa prokurátora.[32] Trestné stíhanie však bolo začaté pre podozrenie z trestného činu prijímania úplatku a podplácania. V septembri 2013 bola správa o kauze v parlamente prerokovaná naposledy, pretože neprešiel poslanecký návrh Alojza Hlinu, aby sa parlament vecou zaoberal na budúci rok.[32]

Zvuková nahrávka

[upraviť | upraviť zdroj]

Kauza je stále vo vyšetrovaní.[2][33] Hoci sa na základe informácií uniknutých z vyšetrovania pôvodne domnievalo, že nahrávka Gorily nemusí existovať,[34] nahrávka (alebo jej kópia) sa v októbri 2018 našla na nočnom stolíku podnikateľa Mariana Kočnera počas prehliadky všetkých jeho budov.[35][36] Je možné, že polícia mala nahrávku už po zatknutí Mariana Kočnera a jeho vzatí do väzby, teda v lete roku 2018 avšak správa o takomto pokroku v kauze prenikla do médií až 4. decembra 2018.[37] Tom Nicholson následne vyhlásil, že mu v minulosti Kočner prisľúbil odovzdanie nahrávok.[38]

16. októbra 2019 bol odkaz na audiosúbor s nahrávkou anonymne rozoslaný do redakcií viacerých slovenských periodík a Nadácie Zastavme korupciu. Obsah 39-hodinovej nahrávky podľa predbežných porovnaní korešponduje s analytickým spisom zverejneným pred ôsmimi rokmi.[26][39] Aktuálne je zvuková nahrávka, na ktorej počuť aktérov kauzy, ako riešia konkrétne úplatky za konkrétne projekty a rozhodnutia úradov zaistená políciou.[40] So zmenou politickej situácie po voľbách 2020 sú otvorené podozrenia, že prokuratúra – konkrétne špeciálny prokurátor Dušan Kováčik – nie je pri vyšetrovaní dostatočne aktívna. Prokuratúra roky pôsobila ako spojenec Penty. Šéfovia vyšetrovacieho tímu sa opakovane sťažovali, že špeciálny prokurátor blokoval vypočutie kľúčových svedkov a komplikoval prácu vyšetrovateľov.[41]

Obchodovanie s nahrávkou

[upraviť | upraviť zdroj]

V novembri 2020 NAKA zadržala bývalého šéfa kontrarozviedky SIS Ľubomíra Arpáša[42], ktorý je podľa spisu podozrivý z toho, že nahrávky z odpočúvania Gorily vyniesol zo SIS a zobchodoval s Pentou (tak aby sa navždy stratila). V spise sa píše, že jedna operatívna pracovníčka získala spravodajskú informáciu o tom, že Arpáš kontaktoval Zoltána Vargu, ktorému mal Arpáš za tri až štyri milióny korún predať nahrávku Gorila na CD nosiči a ďalšie dva milióny mal dostať od Jirka Malchárka. Ako sa ďalej píše v spise, operatívne sa zistilo, že neskôr na účty Arpášovej firmy Identita prichádzali následne niekoľkostotisícové platby od spoločnosti Barkont, ktorej majiteľ Peter Demovič aj s Vargom pracoval pre Pentu.[43]

Haščáka 1. decembra 2020 zadržala a vypočula Polícia SR a v súvislosti s kauzou Gorila ho obvinila z korupcie.[44] Haščák zostal vo väzbe a ďalší deň s ním obvinili aj Ľubomíra Arpáša a jeho manželku Danu. Redakcia Aktualít tvrdí, že zatknutia súvisia s obchodovaním s nahrávkou Gorila, o ktorej urobili rozhovor s Arpášom už v roku 2015. Arpáš, v tom čase (do 2006) bol šéfom kontrarozviedky SIS a podľa Gorily mal dostať až šesť miliónov korún za predaj nahrávok z odpočúvania Pente a Jirkovi Malchárkovi.[45][46]

Dopady kauzy

[upraviť | upraviť zdroj]

Privatizácia podnikov

[upraviť | upraviť zdroj]

Rozhovory o privatizácii a províziách sa týkali týchto podnikov[27][47]:

  • Paraplynový cyklus – PPC (Penta ho kúpila v roku 2004 za dve miliardy korún = 66 mil. eur),[47]
  • teplárne v Bratislave a iných mestách,
  • Rádiokomunikácie (predané v roku 2007),[48]
  • elektrárne – provízie pri rozvodných závodoch – VSE, SSE a ZSE,
  • Transpetrol,
  • Cargo (Železničná spoločnosť Cargo Slovakia – vznikla 1. januára 2005 rozdelením pôvodného operátora v osobnej a nákladnej železničnej doprave Železničnej spoločnosti, a. s., na dve časti: Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. (osobná doprava) a Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. (nákladná doprava). Jej zakladateľom a stopercentným akcionárom je štát.)
  • Podtatranská prevádzková vodárenská spoločnosť, ktorú predávala jej matka – Podtatranská vodárenská spoločnosť. V roku 2005 ju sprivatizovala francúzska skupina Veolia.[49]
  • Poliklinika tehelná a.s. v Bratislave
  • privatizácia 66 % letiska v Bratislave a letiska v Košiciach. 5. septembra 2005 oznámilo Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, že o predbežné ponuku na privatizáciu prejavilo záujem 8 uchádzačov.[50] Finančná skupina Penta, ktorá mala o letisko záujem, mala vyvíjať tlak na vtedajšieho šéfa rezortu dopravy Pavla Prokopoviča (SDKÚ). Prokopovič sa mal nakoniec zmieriť s tým, že víťazom bude konzorcium Two One patriace Pentes účasťou viedenského letiska a rakúskej Raiffeisen Zentralbank. Celá transakcia sa mala uzavrieť do 15. augusta 2006. K tomu však nedošlo. 17. júna 2006 sa totiž konali predčasné parlamentné voľby (pôvodný termín bol v septembri 2006), po ktorých nový premiér Robert Fico rozhodol, že z tejto privatizácie nič nebude. Vláda v zložení strán Smer-SD, SNS a HZDS odporučila odstúpiť od zmluvy po tom, ako Protimonopolný úrad predĺžil lehotu na vydanie stanoviska k predaju akcií letiska z augusta do októbra 2006.[51]
  • ZSNP Žiar nad Hronom[47] (Penta vstúpila do ZSNP v druhej polovici roku 2002[52])

Okrem podozrenia z porušovania povinností pri správe cudzieho majetku polícia vyšetruje aj podozrenia z korupcie. Gorila totiž opisuje, že Penta vynaložila sto miliónov korún (3,3 mil. eur) na úplatky pre vtedajšiu vládnu stranu SDKÚ v súvislosti s privatizáciou PPC. Penta korupciu odmieta.[47] Vo viacerých prípadoch polícia Pentu očistila.[47]

Politické dopady

[upraviť | upraviť zdroj]

Premiérka Iveta Radičová v rozhovore pre SME spájanie svojej osoby s kauzou Gorila, alebo inými korupčnými kauzami zamietla.[53] Podľa nej by sa minister vnútra Daniel Lipšic mal riadiť heslom „menej je niekedy viac“ a radšej ako informovať verejnosť nechať vyšetrovateľov pracovať. Lipšic má však jej podporu a myslí si, že minister vnútra má záujem Gorilu objasniť.[53] Sama podľa vlastných slov v roku 2010 anonymne doručený dokument nečítala, ale poslala ho policajnému prezidentovi Jaroslavovi Spišiakovi.[54]

Personálne dopady

[upraviť | upraviť zdroj]

Do kauzy Gorila mala byť zapojená aj predsedníčka Fondu národného majetku Anna Bubeníková, nominovaná SDKÚ-DS. Bubeníková bola na návrh ministra Juraja Miškova (SaS) vládou odvolaná z funkcie, proti boli pôvodne ministri za SDKÚ-DS a Most-Híd. Most-Híd však svoje stanovisko zmenil a podporil odvolanie. Zsolt Simon to pre TA3 odôvodnil takto: „Prišli ďalšie informácie, ktoré prehĺbili podozrenia.“ Podľa spisu mali ísť Bubeníkovej provízie cez firmu Elementa, v ktorej figuruje aj jej manžel.[3] Predsedníčka FNM bola odvolaná 11. januára 2012 s účinnosťou od 18. januára kedy mal byť určený jej nástupca. To sa však nestalo, prezident Gašparovič proces zastavil. Ústami svojho hovorcu Mareka Trubača „prezident totiž krátko pred marcovými parlamentnými voľbami nevidí zmysel v tom, aby sa vymenúval nový šéf fondu, a necháva to už na novú vládu.“[55] Hospodárske noviny upozornili, že fungovanie FNM bez vedenia môže ohroziť vyplácanie dividend v spoločnostiach vo vlastníctve štátu.[56]

Ostatné dopady

[upraviť | upraviť zdroj]

Kauza Gorila prvýkrát čiastočne odhalila formálnu organizačnú štruktúru a štandardné postupy v SIS, ktoré neboli dovtedy známe verejnosti. Bývalý riaditeľ sekcie analytiky SIS Ján Mojžiš, označil spis za unikátnu sondu do života tajnej služby. Podľa neho spis zodpovedá štýlu práce SIS a hlavne súvisiace dokumenty mu pridávajú na hodnovernosti ako celku.[57]

Reakcie na Kauzu Gorila

[upraviť | upraviť zdroj]
Pozvánka na občianske protestné zhromaždenie Gorila

Reakcie osôb spomínaných v spisoch

[upraviť | upraviť zdroj]

Na otázku či je Gorila pravdivá Jaroslav Haščák odpovedal: „Sú pravdivé osoby, sú pravdivé transakcie, sú pravdivé niektoré súvislosti. Kontext je nepravdivý. Nekorumpovali sme žiadneho politika a ani inú verejne činnú osobu. Ja ani nikto z Penty. Nemali sme dôvod ich korumpovať.“[28]

Reakcie verejnosti

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Protest Gorila

Kauza Gorila, okolnosti jej vzniku, priebeh vyšetrovania a reakcie politikov a verejných činiteľov. Kauza rozvírila hladiny sociálnych sietí. „V mojich kruhoch je to téma číslo jeden. Porovnať sa to dá vari iba s poslednými parlamentnými voľbami,“ okomentoval situáciu pre Denník SME karikaturista Shooty. Podľa stránky o proteste sa v Bratislave do ulíc chystalo 18 000 ľudí.[58] Na námestie v Bratislave ich však prišla necelá polovica. Autor článku, Michal Piško, však poznamenáva, že podobné množstvá ľudí do ulíc na Slovensku nevytiahlo nič „už roky“.[58] V Banskej Bystrici vyšlo na námestie takmer 2 000 ľudí.[59] Protesty boli organizované aj v iných mestách Slovenska.[60]

Časový priebeh protestov v rokoch 2011 a 2012[61]

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 21. decembra 2011 – Na internete sa objavil dokument Gorila.[62]
  • 2. januára 2012 – Tom Nicholson označil dokument za pravý.
  • 5. januára 2012 – Premiérka Iveta Radičová dostala návrh ministra hospodárstva Juraja Miškova na odvolanie Anny Bubeníkovej.
  • 9. januára 2012 – Na vyšetrovanie kauzy zriadil minister vnútra Daniel Lipšic špecializovaný tím desiatich kriminalistov, začalo sa trestné stíhanie vo veci.
  • 11. januára 2012 – Vláda rozhodla o odvolaní Anny Bubeníkovej. Za jej odvolanie boli všetci ministri SaS, KDH, Mosta-Híd, ako aj premiérka Radičová.
  • 13. januára 2012 – Z funkcií odstúpili:
    • poradca ministra vnútra Daniela Lipšica (KDH) pre rómsku kriminalitu Milan Krajniak (mal podľa spisu patriť medzi členov prezídia FNM, ktorí hlasujú podľa požiadaviek Penty)[63]
    • riaditeľ Nemocnice sv. Michala Stanislav Janota
    • podpredseda predstavenstva Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy Igor Grošaft.
  • 18. januára 2012 – Právnická kancelária, ktorá zastupovala Haščáka a Vargu, vyzvala e-mailom aj listami internetové stránky, aby Gorilu okamžite stiahli, inak ich bude žalovať.
  • 19. januára 2012 – Akciu Gorila realizovala Slovenská informačná služba. Potvrdil to minister vnútra Daniel Lipšic. Akcia podľa neho bola legálna a legitímna.
  • 22. januára 2012 – Na sociálnej sieti sa sformoval protest Gorila.
  • 27. januára 2012 – Organizátori ohlásili dvojhodinovú demonštráciu v Bratislave. Demonštrácie sa potom konali vo viacerých mestách po celom Slovensku a opakovali sa v piatok.
  • ... pokračovanie do 15. októbra 2019 – Prokurátor Dobroslav Trnka spochybnil autentickosť medializovanej nahrávky v článku TASR[61]
  • v septembri 2021 Penta žiadala nahrávku zničiť s čím súhlasil prokurátor Žilinka[16]
  • 20. júla 2021 Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodol v prospech Zoltána Vargu a prisúdil mu odškodné vo výške 9750 eur a súdne trovy vo výške 5561,75 eur. [17]
  • v decembri 2020 Haščáka zadržala Národná kriminálna agentúra. Špecializovaný trestný súd v Pezinku ho poslal do väzby, z ktorej ho Najvyšší súd SR 7. januára 2021 pustil.[18]
  • v septembri 2022 sa štát Haščákovi ospravedlnil.[19]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b TA3. Na verejnosť prenikol dokument s krycím názvom Gorila. TA3 (Bratislava: C.E.N.), 2011-12-21. Dostupné online [cit. 2019-10-29]. Archivované 2019-10-17 z originálu.
  2. ↑ a b c d Prezident rozviazal sefovi SIS jazyk v kauze Gorila. aktuálne.sk (Bratislava: News and Media Holding), 2012-01-25. Dostupné online [cit. 2019-09-27]. Archivované 2012-01-28 z originálu.
  3. ↑ a b c SITA; TA3. Súd potvrdil odpočúvanie z Gorily. TA3 (Bratislava: C.E.N.), 2012-01-12. Dostupné online [cit. 2019-10-29]. Archivované 2019-10-22 z originálu.
  4. ↑ TÓDOVÁ, Monika; BENEDIKOVIČOVÁ, Mária. 10 postáv z Gorily: Kto v nej hrá kľúčovú úlohu a čo dnes robia. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-10-16. Dostupné online [cit. 2019-10-29]. ISSN 1339-844X.
  5. ↑ a b Transakcie Čo tvrdí Gorila? Skutočnosť, fakty [online]. pentainvestments, [cit. 2020-11-24]. Dostupné online.
  6. ↑ Uznesenie NR SR. Výberové konanie na poradcu pri privatizácii letiskových spoločností Bratislava . [online]. NR SR 2006, [cit. 2021-01-08]. Dostupné online.
  7. ↑ a b ČIKOVSKÝ, Konštantín. 11 rokov Gorily: Ak by si Haščák želal nevyšetrenie, lepší tím ako Kaliňák, Gašpar, Magala a Kováčik by na to nenašiel [online]. Denník E, 2017-02-15, [cit. 2020-12-15]. Dostupné online.
  8. ↑ TASR; BURČÍK, Matúš. Súd vyhovel Pente, Nicholsonovu knihu o Gorile stopol. SME (Bratislava: Petit Press), 2012-02-03. Dostupné online [cit. 2019-10-29]. ISSN 1335-4418.
  9. ↑ TASR. Odvolací súd zamietol rozhodnutie nižšieho súdu v kauze knihy o Gorile. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2012-06-11. Dostupné online [cit. 2019-10-29].
  10. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Tom Nicholson: Pre dušu Slovenska je kľúčové počuť Gorilu a vidieť, ako funguje krajina. Denník N (Bratislava: N Press), 2019-10-17. Dostupné online [cit. 2019-10-29]. ISSN 1339-844X.
  11. ↑ TASR. Jaroslava Haščáka zobral súd do väzby. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-12-04. Dostupné online [cit. 2020-12-04]. ISSN 1336-197X.
  12. ↑ a b HUTKO, Dominik. Haščákovi do väzby pomohli aj jeho médiá [online]. Pravda, 2020-12-15, [cit. 2020-12-15]. Dostupné online.
  13. ↑ KERN, Miro. Vypočujte si Gorilu: Fico s Haščákom pri Coca-Cole preberal mecenášov Smeru [online]. Denník N, 2019-10-16, [cit. 2020-12-15]. Dostupné online.
  14. ↑ Mýty a fakty o Gorile bude Penta zverejňovať na webstránke [online]. 24hod.sk, [cit. 2022-10-05]. Dostupné online.
  15. ↑ a b c Kauza Gorila [online]. Penta, [cit. 2022-10-05]. Dostupné online.
  16. ↑ a b c Penta žiada vyšetrovateľov, aby zničili nahrávky Gorily. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2018-12-07. Dostupné online [cit. 2019-09-27].
  17. ↑ a b TERAZ.SK. ESĽP rozhodol v prospech majiteľa bytu, kde sa odohrávala Gorila [online]. TASR, 2021-07-20, [cit. 2022-10-05]. Dostupné online.
  18. ↑ a b c Prečo prepustili Haščáka z väzby na slobodu? Chýbali dôkazy [online]. Pravda.sk, 2021-02-20, [cit. 2022-10-05]. Dostupné online.
  19. ↑ a b Štát sa ospravedlnil Haščákovi za nezákonné stíhanie a väzbu [online]. Pravda.sk, 2022-09-20, [cit. 2022-10-05]. Dostupné online.
  20. ↑ NAKA obvinila Jaroslava Haščáka, Jiřiho Malchárka, Annu Bubeníkovu a ďalších [online]. Startitup.sk, 2022-12-01, [cit. 2022-12-02]. Dostupné online.
  21. ↑ HNonline.sk - Jaroslav Haščák viac nie je obvinený v kauze Gorila. Prokurátor avizuje nové stíhanie [online]. TASR, 2024-02-19, [cit. 2024-02-20]. Dostupné online.
  22. ↑ Slovenská speciální prokuratura obvinila Haščáka z korupce [online]. Česká televize, 2024-03-03, rev. 2024-03-03, [cit. 2024-03-03]. Dostupné online. (po česky)
  23. ↑ Kauza Gorila pokračuje. Slovenská speciální prokuratura den před svým koncem obvinila Haščáka [online]. Český rozhlas, 2024-03-03, rev. 2024-03-03, [cit. 2024-03-03]. Dostupné online. (po česky)
  24. ↑ Prečo prepustili Haščáka z väzby na slobodu? Chýbali dôkazy [online]. Pravda.sk, 2021-02-20, [cit. 2022-10-05]. Dostupné online.
  25. ↑ PETKOVÁ, Zuzana. Zistenie HN: Dokument spomína rušičku, kúpili ju až za Jahnátka. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2012-01-11. Dostupné online [cit. 2019-09-27]. ISSN 1336-1996.
  26. ↑ a b VONŠÁK, Martin; TASR; SME.sk. Minúta po minúte: Po spise Gorila unikla už aj jej samotná nahrávka. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-10-16. Dostupné online [cit. 2019-10-16]. ISSN 1335-4418.
  27. ↑ a b Ťažký týždeň: Nahrávka podobná Gorile. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-10-24. Dostupné online [cit. 2019-10-29].
  28. ↑ a b FILA, Lukáš. Haščák: Gorila je fikcia. SME (Bratislava: Petit Press), 2012-02-24. Dostupné online [cit. 2019-09-27]. ISSN 1335-4418.
  29. ↑ a b VALČEK, Adam. Gorilu majú vyšetrovať aj v Rakúsku. SME (Bratislava: Petit Press), 2012-03-07. Dostupné online [cit. 2019-09-27]. ISSN 1335-4418.
  30. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Políciu už vedie nový prezident Gašpar. SME (Bratislava: Petit Press), 2012-05-15. Dostupné online [cit. 2019-09-27]. ISSN 1335-4418.
  31. ↑ Notárku z kauzy Gorila zbavili obvinenia. Pravda, 08 2012, roč. XXII, čís. 196, s. 4. ISSN 1335-4050.
  32. ↑ a b STUPŇAN, Igor. Správa o Gorile bude v parlamente zrejme posledná. Pravda (Bratislava: PEREX), 28. 08 2013,  13,  200, s. 2-3. ISSN 1335-4050.
  33. ↑ DANIŠ, Dag. Komentár Daga Daniša: Prečo je Jaroslav Haščák „závadový“. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), Komentáre. Dostupné online [cit. 2020-09-23].
  34. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Zvukový záznam Gorily SIS nemá. SME (Bratislava: Petit Press), 2012-03-06. Dostupné online [cit. 2019-09-27]. ISSN 1335-4418.
  35. ↑ VAGOVIČ, Marek; DÖMEOVÁ, Annamária. Šéf tímu Gorila Lukáš Kyselica: Kočner ešte neotvoril svoj trezor. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-09-27. Dostupné online [cit. 2019-09-27].
  36. ↑ CUPRIK, Roman. Kočner skrýval nahrávky, ktoré menia pohľad na Gorilu. SME (Bratislava: Petit Press), 2018-12-04. Dostupné online [cit. 2019-09-27]. ISSN 1335-4418.
  37. ↑ TÓDOVÁ, Monika. U Kočnera v trezore našli nahrávky Gorily. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-12-04. Dostupné online [cit. 2019-10-29]. ISSN 1339-844X.
  38. ↑ TÓDOVÁ, Monika. Tom Nicholson: Kočner mi hovoril, že raz mi tie nahrávky dá. Denník N (Bratislava: N Press), 2018-12-04. Dostupné online [cit. 2019-10-29]. ISSN 1339-844X.
  39. ↑ HAJČÁKOVÁ, Daniela; KOVÁČ, Peter. V Gorile počuť šušťanie bankoviek aj stretnutia, ktoré spis nespomína. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-10-16. Dostupné online [cit. 2019-10-16]. ISSN 1335-4418.
  40. ↑ DANIŠ, Dag. Komentár Daga Daniša: Prečo je Jaroslav Haščák „závadový“. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), Komentáre. Dostupné online [cit. 2020-09-23].
  41. ↑ DANIŠ, Dag. Komentár Daga Daniša: Prečo je Jaroslav Haščák „závadový“. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), Komentáre. Dostupné online [cit. 2020-09-23].
  42. ↑ TÓDOVÁ, Monika. NAKA zadržala bývalého šéfa kontrarozviedky SIS Ľubomíra Arpáša aj advokáta Poláka [online]. Denník N, 2020-11-24, [cit. 2020-11-24]. Dostupné online.
  43. ↑ HANUS, Martin. Po dnešnej akcii NAKA budú v Pente svietiť dlho do noci [online]. www.postoj.sk, [cit. 2020-11-24]. Dostupné online.
  44. ↑ hdm. Haščáka zadržali a obvinili z korupcie. Penta hovorí o demonštrácii sily. Pravda (Bratislava: Perex), 2020-12-01. Dostupné online [cit. 2020-12-01]. ISSN 1336-197X.
  45. ↑ AKTUALITY.SK. Komentár Petra Bárdyho: Ako sme vytočili Pentu prebaľovaním kurčiat [online]. Aktuality.sk, [cit. 2020-12-02]. Dostupné online.
  46. ↑ VAGOVIČ, Marek. Arpáš: Pre Pentu som robil to isté, čo v tajnej službe [online]. [Cit. 2020-12-02]. Dostupné online.
  47. ↑ a b c d e VALČEK, Adam. Prehľad prípadov zo spisu Gorila, ktoré polícia vyšetrovala. SME (Bratislava: Petit Press), 2019-09-27. Dostupné online [cit. 2019-10-29]. ISSN 1335-4418.
  48. ↑ CZWITKOVICS, Tomáš. Slovak Telekom predal Rádiokomunikácie. medialne.etrend.sk (Bratislava: TREND Holding), 2007-05-17. Dostupné online [cit. 2019-10-29]. ISSN 1337-0006.
  49. ↑ VALČEK, Adam. Polícia preverila vyše sto účtov, Penta pri privatizácii tatranských vodární neuplácala. Trend (Bratislava: TREND Holding), 2014-08-08. Dostupné online [cit. 2019-10-29]. ISSN 1336-2674.
  50. ↑ Ponuku na privatizáciu bratislavského a košického letiska predložilo 8 firiem [online]. TASR, [cit. 2020-12-15]. Dostupné online.
  51. ↑ KOVÁČOVÁ, Veronika. Glob.sk [online]. Zoznam, 2019-10-19, [cit. 2020-12-15]. Dostupné online.
  52. ↑ Zlatým vajcom privatizácie ZSNP je Slovalco [online]. finweb.hnonline.sk, [cit. 2020-12-15]. Dostupné online.
  53. ↑ a b TASR. Premiérka kritizuje Lipšicove tlačovky ku Gorile. SME (Bratislava: Petit Press), 2012-02-11. Dostupné online [cit. 2019-09-27]. ISSN 1335-4418.
  54. ↑ KOSTOLNÝ, Matúš. Radičová: Gorila nie je pravdivá celá. SME (Bratislava: Petit Press), 2012-02-09. Dostupné online [cit. 2019-09-27]. ISSN 1335-4418.
  55. ↑ TASR. O novom šéfovi FNM už súčasný kabinet nerozhodne. aktuálne.sk (Bratislava: News and Media Holding), 2012-01-24. Dostupné online [cit. 2019-09-27]. Archivované 2012-01-27 z originálu.
  56. ↑ NEJEDLÝ, Tomáš. FNM nemá vedenie, Slovensko dividendy. Hospodárske noviny (Bratislava: MAFRA Slovakia), 2012-01-24. Dostupné online [cit. 2019-09-27]. ISSN 1336-1996.
  57. ↑ SITA. Spis Gorila je podľa bývalého siskára autentický. SME (Bratislava: Petit Press), 2012-01-16. Dostupné online [cit. 2019-10-29]. ISSN 1335-4418.
  58. ↑ a b PIŠKO, Michal. Protesty proti korupcii rozdelili slovenský Facebook. SME (Bratislava: Petit Press), 2012-02-06. Dostupné online [cit. 2019-09-27]. ISSN 1335-4418.
  59. ↑ VRAŽDA, Daniel. Na protest Gorila v Banskej Bystrici prišlo dvetisíc ľudí. SME (Bratislava: Petit Press), 2012-02-08. Dostupné online [cit. 2019-09-27]. ISSN 1335-4418.
  60. ↑ TASR. Protesty Gorila budú pokračovať aj tento týždeň. SME (Bratislava: Petit Press), 2012-02-06. Dostupné online [cit. 2019-09-27]. ISSN 1335-4418.
  61. ↑ a b TASR. Výberová chronológia udalostí spojených s kauzou Gorila. Pravda (Bratislava: Perex), 2019-10-16. Dostupné online [cit. 2019-10-29]. ISSN 1336-197X.
  62. ↑ Gorila Slovakia [online]. web.archive.org, 2011-12-22, [cit. 2019-11-25]. Dostupné online. Archivované 2011-12-22 z originálu.
  63. ↑ SITA; TASR. Lipšicov poradca Krajniak požiadal o uvoľnenie pre Gorilu. SME (Bratislava: Petit Press), 2012-01-13. Dostupné online [cit. 2019-10-29]. ISSN 1335-4418.

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Kauza_Gorila&oldid=7822964“