M142 HIMARS

M142 High Mobility Artillery Rocket System
HIMARS počas testovania na polygóne White Sands Missile Range
Typ:	salvový raketomet
Miesto pôvodu:	Spojené štáty
História služby
Používaná:	od roku 2005
Vojny:	Vojna v Afganistane (2001 – 2021), Občianska vojna v Sýrii, Ruská invázia na Ukrajinu
História výroby
Konštruktér:	Lockheed Martin Missiles & Fire Control
Výrobca:	Lockheed Martin Missiles & Fire Control
Vyrobené:	2005 – súčasnosť
Základné údaje
Hmotnosť:	16,25 t
Dĺžka:	7 m
Šírka:	2,4 m
Výška:	3,2 m
Obsluha:	3
Bojová hlavica:	raketa
Kaliber:	227 mm
Účinný dostrel:	15 – 499 km

M142 High Mobility Artillery Rocket System (HIMARS) je salvový raketomet namontovaný na kolesovom podvozku (6x6) nákladného auta FMTV. Je určený na ničenie delostrelectva, protivzdušnej obrany, nákladných áut, ako aj ľahkých obrnených vozidiel na vzdialenosť 15 – 500 km. HIMARS je schopný odpáliť svoje rakety a opustiť oblasť skôr, ako nepriateľské sily dokážu lokalizovať miesto odpalu. Tento delostrelecký systém môže byť letecky prepravený pomocou lietadiel C-130 Hercules.

Vznik a vývoj

V marci 1996 získala firma Lockheed Martin Missiles and Fire Control zákazku od americkej armády na vývoj nového raketometu na kolesovej platforme, v rámci čoho mala dodať aj štyri funkčné prototypy. Prvá séria testovacích scenárov prototypov prebehla do augusta 2002 a následne bolo objednaných ďalších niekoľko kusov na testovaciu prevádzku. V marci 2003 po ukončení všetkých testov dostal Lockheed Martin súhlas na spustenie výroby HIMARSu a v súčasnosti prebieha produkcia v plnom rozsahu. HIMARS úspešne ukončil skúšky počiatočnej operačnej spôsobilosti v novembri 2004. V máji 2005 bol prvým systémom HIMARS vybavený 3. prápor 27. pluku poľného delostrelectva 18. výsadkového zboru americkej armády.

Konštrukcia

HIMARS nakladaný do lietadla C-130 Hercules

HIMARS pozostáva z 5-tonového nákladného vozidla FMTV a odpaľovacieho modulu na šesť rakiet kalibru 227 mm (tri trubice v dvoch radoch). Systém môže odpaľovať aj balistické taktické rakety ATACMS s doletom 300 km, v tom prípade však nesie kontajner len na jednu raketu. HIMARS môže byť vyzbrojený tiež novými balistickými taktickými raketami PrSM, ktoré sú prepravované v kontajneri po dvojiciach.

Nákladné vozidlo FMTV je poháňané motorom Caterpillar C7 spojeným so 7-stupňovou automatickou prevodovkou Allison 3700SP. Vozidlo dokáže na ceste vyvinúť maximálnu rýchlosť 85 km/h a jeho dojazd na jedno natankovanie je 480 km.

Prednú časť M142 HIMARS tvorí pancierovaná kabína, ktorá chráni posádku pred streľbou z ručných zbraní a úlomkami z delostreleckých granátov. Systém obsluhuje trojčlenná posádka – vodič, strelec a veliteľ sekcie. Počítačový systém riadenia paľby však umožňuje, aby HIMARS ovládala len posádka pozostávajúca z dvoch alebo dokonca len z jedného vojaka.

Rakety

Prebíjanie raketového modulu so šiestimi raketami

GMLRS

Rakety GMLRS majú okrem inerciálneho navigačného systému aj družicový systém GPS, ktorý zabezpečuje presné koncové navádzanie. Tieto rakety boli zavedené v roku 2005. K 1. decembru 2021 bolo vyrobených 50 000 rakiet GMLRS, pričom ich ročná produkcia teraz presahuje 9 000 kusov.

• M30 – raketa so štandardnou kazetovou muníciou typu M85 a doletom 15–84 km. V rokoch 2004 až 2009 bolo vyrobených 3 936. V súčasnosti sú modernizované, v rámci čoho bola ich pôvodná hlavica nahradená hlavicou z rakiet M30A1 alebo M31A1.
• M30A1 – raketa s rovnakým doletom ako M30, ale inou hlavicou. Hlavica má približne 182 000 vopred vytvorených volfrámových úlomkov a je vhodnejšia pre plošné ničenie cieľov.
• M30A2 – hlavica a dolet ako u rakety M30A1, ale disponuje vylepšeným pohonným systémom.
• M31 – raketa s rovnakým doletom ako M30, ale vybavená 90 kg vysoko výbušnou hlavicou. Začala sa vyrábať v roku 2005.
• M31A1 – vylepšená M31.
• M31A2 – hlavica a dolet ako u rakety M31A1, ale disponuje vylepšeným pohonným systémom.
• ER GMLRS – raketa s doletom predĺženým až na 150 km. Prvý úspešný skúšobný let ER GMLRS sa uskutočnil v marci 2021 a so spustením sériovej výroby sa počíta od roku 2023.

ATACMS

ATACMS je rodina rakiet kalibru 610 mm, ktorých dolet je až 300 km. Každý raketový modul obsahuje len jednu raketu ATACMS. Od roku 2022 zostali v arzenáli americkej armády iba M48, M57 a M57E1.

• M39 (ATACMS BLOCK I) – raketa s inerciálnym navádzaním. V hlavici nesie 950 bômb M74. Dolet má 25–165 km. V rokoch 1990 až 1997 bolo vyrobených 1 650 kusov M39, následne sa začala vyrábať M39A1. Počas Púštnej búrky bolo vypálených 32 M39 na iracké ciele a počas operácie Iracká sloboda bolo vypálených ďalších 379 kusov. Zostávajúce strely M39 sa modernizujú na variant M57E1. M39 je jediný typ ATACMS, ktorý je možné odpaľovať zo všetkých variantov M270 a M142.
• M39A1 (ATACMS BLOCK IA) – raketa navádzaná pomocou GPS. V hlavici nesie 300 bômb M74 APAM. Dolet má 20-300 km. V rokoch 1997 až 2003 bolo vyrobených 610 kusov M39A1. Počas operácie Iracká sloboda bolo vypálených 74 M39A1 na iracké ciele. Zvyšné strely M39A1 sa modernizujú na variant M57E1. M39A1 a všetky následne zavedené rakety ATACMS môžu byť použité len s M270A1 (alebo ich variantmi) a M142.
• M48 (ATACMS Quick Reaction Unitary (QRU)) s navádzaním pomocou GPS, ktorá nesie vysoko výbušnú fragmentačnú hlavicu WDU-18/B z protilodnej rakety Harpoon. Dolet má 70-300 km. V rokoch 2001 až 2004 bolo vyrobených 176 kusov M48, následne sa začala vyrábať M57. Počas operácie Iracká sloboda bolo vypálených 16 rakiet M48 na iracké ciele, ďalších 42 kusov M48 bolo vypálených počas operácie Trvalá sloboda. Zvyšné rakety M48 zostávajú vo výzbroji americkej armády a námornej pechoty.
• M57 (ATACMS TACMS 2000) – raketa s rovnakým navádzaním, hlavicou a doletom ako M48. V rokoch 2004 až 2013 bolo vyrobených 513 kusov M57.
• M57E1 (ATACMS Modification (MOD) – označenie pre modernizované rakety M39 a M39A1, ktoré sú vybavené prepracovaným motorom, vylepšeným navigačným a navádzacím softvérom a hardvérom, ako aj hlavicou WDU-18/B. Výroba sa začala v roku 2017 s počiatočnou objednávkou 220 modernizovaných M57E1. Program sa má skončiť v roku 2024 po zavedení Precision Strike Missile (PrSM).

PrSM

Precision Strike Missile (PrSM) je nová séria rakiet s GPS navádzaním, ktorá začne od roku 2024 nahrádzať rakety ATACMS. PrSM nesie novú hlavicu a má dosah 60–499 km. Rakety PrSM môžu byť odpaľované z M270A2 a M142, pričom raketové kontajnery obsahujú 2 tieto rakety. Od roku 2022 prebieha malosériová výroba PrSM, pričom dodávka prvých rakiet americkej amráde sa uskutočnila v decembri 2023.

Nasadenie

Ruská invázia na Ukrajinu

Nasadenie HIMARSu Ukrajinskými ozbrojenými silami proti ruskej armáde (začiatok júna 2022)

V júni 2022, keď sa už Ukrajina štyri mesiace bránila ruskej invázii, získala od USA prvé štyri raketomety HIMARS. Hneď po dodaní boli nasadené do bojov a začali ruským inváznym silám spôsobovať ťažké straty. Išlo o významný posun v dodávkach ťažkej techniky zo strany NATO, pretože z hľadiska možnej deštrukcie je to jeden z najničivejších pozemných zbraňových systémov, aký americké ozbrojené sily v rámci konvenčných zbraní majú.

Podľa informácií ukrajinského servera NTA strely HIMARSu zasiahli kolónu ruských samohybných raketometov BM-27 Uragan a dve veliteľské stanovištia v Rusmi okupovaných častiach Donbasu na východe Ukrajiny. Prvým z nich bolo veliteľské stanovište 20. armády Západného vojenského okruhu Ozbrojených síl RF, ktoré bolo umiestnené v budove školy v Izjume. Druhým bolo predsunuté veliteľské stanovište výsadkových jednotiek ozbrojených síl RF. Pri zasiahnutí ruských vojenských stanovíšť mali zahynúť štyri desiatky ruských vojakov.

Za prvé štyri týždne po dodaní systémov HIMARS bolo Ukrajincami zasiahnutých alebo úplne zničených takmer 20 ruských muničných skladov v okupovanom Donbase a juhu Ukrajiny. Dňa 15. júna došlo pri meste Chrustaľnij (predtým Krasnyj Luč) v okupovanej Luhanskej oblasti k mohutnému výbuchu. Výbuchy pokračovali niekoľko dní. Podľa satelitných snímok výbuchy vytvorili deštrukčnú zónu v dĺžke asi 500 metrov okolo epicentra. Miesto bolo jedným z najväčších ruských muničných skladov, ktoré postavili po tom, čo ruské sily v roku 2014 oblasť obsadili.

2. júla zverejnila ukrajinská armáda video ukazujúce obrovskú explóziu v inom veľkom sklade v meste Popasna v Luhanskej oblasti, ktorý sa používal na zásobovanie ruských jednotiek pri Bachmute a na juh od Severodonecka a Lysyčanska. O dva dni neskôr zničil ďalší ničivý výbuch veľký sklad v meste Snižne. Okrem toho boli v Donecku zasiahnuté ďalšie tri sklady.

5. júla zničil ďalší raketový útok Centrum Kamaz, veľkú opravovňu nákladných áut, ktorá bola využívaná ako ruská muničná základňa. 6. júla bola zničená aj priemyselná základňa Techsnab v meste Makiivka, v ktorej vybuchlo veľké množstvo uskladnenej munície. K raketovým útokom došlo aj na okupovanom juhu Ukrajiny. 14. júna Ukrajina zničila sklad v Novej Kachovke, jednej z kľúčových ruských základní v južnej Chersonskej oblasti Ukrajiny, ktorú Rusko obsadilo v prvých dňoch invázie. V ten istý deň bol zasiahnutý aj ďalší veľký sklad v okupovanom Chersone, neďaleko hlavnej železničnej stanice v meste.

Ďalší útok z 29. júna tiež vážne poškodil muničný sklad neďaleko mesta Izium v ​​Charkovskej oblasti, ktorý používala ruská armáda pri svojich ofenzívach v regióne. A ďalší úder 4. júla, údajne uskutočnený HIMARSom, zničil jednu zo štyroch ruských vojenských základní v Melitopole v Záporožskej oblasti, kľúčové ruské logistické centrum na juhu Ukrajiny.

Muničný sklad nachádzajúci sa v blízkosti letiska používaného ruskými silami pokračoval v detonácii niekoľko dní po útoku. Spolu s muníciou Ukrajina zaútočila aj na niekoľko ruských veliteľských stanovíšť, dopravných stredísk a kasární, najmä v okupovaných mestách Jasynuvata a Kadiivka (predtým Stachanov).

V dôsledku toho Rusko do 7. júla stratilo väčšinu svojich kľúčových muničných skladov a mnoho menších skladov na okupovanom Donbase. Je pozoruhodné, že mnohé kľúčové ciele v hĺbke 50-80 kilometrov územia kontrolovaného Ruskom boli úspešne zničené.

Tieto úspechy naznačujú, že popri raketových systémoch západnej výroby sa Ukrajine podarilo zlepšiť aj prieskum, situačné povedomie a indikáciu cieľov do tej miery, že je schopná identifikovať ciele aj stredne dôležité hlboko v oblastiach okupovaných Ruskom.

Podľa slov ruského ultranacionalistu Igora Girkina tieto ukrajinské údery už prinútili ruskú armádu, aby s delostreleckou muníciou šetrila. Začiatkom júla ruský vojenský blogger Andrey Morozov naznačil rastúci „hlad po munícii“ spôsobený ukrajinskými útokmi. Eliminácia veľkých zásob ruskej munície, je kľúčovým faktorom pri bojoch v Donbase, pretože ruské delostrelectvo je v porovnaní s ukrajinským v drvivej prevahe. Podľa ukrajinských údajov prevyšuje ruská zásoba delostrelectva ukrajinskú v pomere 10:1. Predtým, ako Ukrajina získala delostrelecké systémy a muníciu štandardu NATO, bol tento nepomer ešte oveľa väčší. Ruskú delostreleckú prevahu jasne definuje nasledovný údaj: 28. júna najvyšší ukrajinský generál Valerij Zalužnij oznámil, že Rusko na frontovej línii medzi Charkovskou oblasťou a Severodoneckom (v Luhanskej oblasti), vykonalo 270 delostreleckých úderov, pričom za jediný deň vypálilo takmer 45 000 rán.

Príchod systémov HIMARS, dokonca aj v takom malom množstve, výrazne zmenil hru. K 8. júlu bolo Ukrajine poslaných 8 mobilných systémov HIMARS a Washington schválil zaslanie ďalších štyroch kusov. Tým ich celkový počet dosiahne 12 kusov.

V októbri 2023 získala Ukrajina od USA rakety s dlhším doletom ATACMS, ktoré prvýkrát nasadila 17.10.2023. Pri tomto útoku vystrelili Ukrajinci minimálne 3 rakety ATACMS na letiská v Rusmi okupovaných mestách Berďansk a Luhansk (proruský bloger Rybar tvrdil, že bolo vypálených šesť rakiet, z ktorých tri zachytila ruská protivzdušná obrana). Prvotné odhady hovorili, že ukrajinským silám sa podarilo zničiť minimálne deväť helikoptér. Neskôr však analytici odhadli ruské straty až na 24 strojov vrátane bojových vrtuľníkov Ka-52 (osem zničených a sedem poškodených) a viacúčelových Mi-8 (dva zničené a sedem poškodených). Pri bombardovaní bol zároveň zničený jeden systém protivzdušnej obrany Pancir-S1 a boli zabité alebo zranené desiatky ruských vojakov. Cieľom tejto operácie bolo prinútiť Rusov, aby stiahli svoje helikoptéry ďalej od frontovej línie. Práve ruské bojové vrtuľníky totiž viedli v prvých týždňoch ukrajinskej protiofenzívy k veľkým stratám obrnenej techniky.

Podľa vyjadrenia ukrajinského ministerstva obrany, ktoré publikovali na sociálnej sieti X, pomocou HIMARSov zničili ukrajinské sily Rusom k 23. januáru 2024 viacero dôležitých bojových systémov:

• protidelostrelecký radarový systém 1K148 Jastrab-AV v hodnote 250 miliónov dolárov,
• systémy protivzdušnej obrany Buk-M2 a Buk-M3,
• samohybná húfnica 2S5 Giacint-S,
• rádiolokačný systém Zoopark-1.

Používatelia

Súčasní používatelia

• Jordánsko
• Rumunsko
• Singapur
• Spojené Arabské Emiráty
• Ukrajina
• USA

Budúci používatelia

• Estonsko
• Litva
• Austrália
• Poľsko
• Taiwan

Pozri aj

• M270 Multiple Launch Rocket System
• BM-30 Smerč
• BM-27 Uragan
• 9K512 Uragan-1M

Externé odkazy

• HIMARS Technical Manuals