Preskočiť na obsah

Hans Bethe

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny
Hans Albrecht Bethe
americký fyzik nemeckého pôvodu
Hans Bethe
Narodenie2. júl 1906
Štrasburg, Francúzsko
Úmrtie6. marec 2005 (98 rokov)
Ithaca, New York, USA
Známy vďakaProjekt Manhattan
Betheho-Weizsäckerov cyklus
Kvantová teória poľa
Alma materFrankfurtská univerzita
Ludwig-Maxmilians-Universität München
Profesiafyzik
RodičiaAlbrecht Bethe
Anna, rod. Kuhn
PríbuzníPaul Peter Ewald
ManželkaRose, rod. Ewald (1939 – 2005)
Deti2
PodpisHans Bethe, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Hans Bethe

Hans Albrecht Bethe (* 2. júl 1906, Štrasburg, Francúzsko – † 6. marec 2005, Ithaca, New York, USA) bol nemecký fyzik, jeden z najvýznamnejších 20. storočia. Vysvetlil princípy fungovania termonukleárnych procesov vo hviezdach, podieľal sa na vývoji atómovej bomby a bol známym bojovníkom proti šíreniu jadrových zbraní.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Hans Bethe sa narodil v nemeckom Štrasburgu, doktorát získal v roku 1928 na univerzite v Mníchove. Keď sa v 30. rokoch dostali v Nemecku k moci nacisti, bol donútený kvôli svojmu židovskému pôvodu opustiť miesto prednášajúceho na univerzite v Tübingene. V roku 1933 preto emigroval do Anglicka, neskôr sa usadil v Spojených štátoch, kde v roku 1935 nastúpil ako profesor fyziky na Cornellovu univerzitu, na ktorej zostal s niekoľkými malými prestávkami až do svojej smrti.

Počas 2. svetovej vojny pracoval najprv na MIT v projekte mikrovlnného radaru, potom v laboratóriách Los Alamos, kde sa zúčastnil na Projekte Manhattan na výrobu atómovej bomby. Po skončení druhej svetovej vojny pracoval s Edwardom Tellerom na projekte vodíkovej bomby, v rokoch 19561964 bol členom tímu vedeckých poradcov amerického prezidenta, v roku 1958 viedol tím, ktorý pre prezidenta vytváral štúdiu o jadrovom odzbrojení. Pomáhal s vyjednaním dohody so Sovietskym zväzom o čiastočnom zákaze jadrových testov z roku 1963 a fungoval aj ako neformálny vedecký poradca prezidentov Eisenhowera, Kennedyho a Johnsona.

Hlavná časť Betheho práce sa zaoberá teóriou atómových jadier, v priebehu rokov 19351938 študoval jadrové reakcie a účinné prierezy reakcií, zdokonalil Bohrov model atómu. Jeho práca ho priviedla k objavu mechanizmu reakcií, ktoré hviezdam dodávajú energiu. Najmä tieto výsledky mu roku 1967 priniesli Nobelovu cenu za fyziku.

V roku 1975 odišiel do dôchodku, pričom získal na Cornellovej univerzite čestný titul emeritný profesor.

V priebehu 80. a 90. rokov sa aktívne zapojoval do kampane za mierové využitie atómovej energie; v roku 1995 zverejnil otvorený list, v ktorom žiadal všetkých vedcov, aby „prerušili a odmietali“ prácu na akejkoľvek časti vývoja a výroby jadrových zbraní. V roku 2004 podpísal s ďalšími 47 laureátmi Nobelových cien list podporujúci prezidentského kandidáta Johna Kerryho.

Bethe je tiež podpísaný ako jeden z autorov slávneho článku o teórii veľkého tresku, ktorý 1. apríla 1948 vydali Ralph Alpher a George Gamow; jeho meno pod článkom je však iba vtipom – George Gamow využil podobnosti ich mien s prvými písmenami gréckej abecedy (alfa, beta, gama).[1]

Po Bethem je pomenovaná planétka 30828 Bethe.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Alpher, R. A.; Bethe, H.; Gamow, G. (1948), „The Origin of Chemical Elements“, Physical Review 73 (7): 803–804, doi:10.1103/PhysRev.73.803, ISSN 0031-899X, https://journals.aps.org/pr/pdf/10.1103/PhysRev.73.803 
  2. SCHMADEL, Lutz D.. Dictionary of Minor Planet Names – (30828) Bethe. [s.l.] : Springer Berlin Heidelberg, 2007. Dostupné online. ISBN 978-3-540-29925-7. S. 888.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]