Hlas kotolne

Hlas kotolne bol názov prvého porevolučného samizdatového periodika. Tento časopis vznikol na pôde Ústavu výpočtovej techniky vysokých škôl v Bratislave dňa 1. decembra 1989 a svojou programovou skepsou a spochybňovaním vtedajších idolov predstavoval zrejmý protipól ponovembrovej eufórie, v ktorej žila vtedajšia spoločnosť.

Vznik Hlasu kotolne bol priamou reakciou na udalosti revolučného roku 1989, kedy spoločnosť žila revolučným entuziazmom a nadšenými víziami budúcnosti. Skupina vtedajších tridsiatnikov, bývalých členov Divadla u Rolanda, však tieto príliš optimistické predstavy nezdieľala, prekážal im prílišný pátos a patetické reči, ktoré sa v tej dobe spolu s porevolučným entuziazmom šírili. Navyše začínalo byť zrejmé, že okolo niektorých vedúcich osobností revolúcie sa začína vytvárať akýsi kruh privilegovanosti a nimbus nedotknuteľnosti. Ako sa uvádzalo v redakčnom materiáli, „Hlas kotolne ... vznikol z neodbytného pocitu, že uverejňovať v oficiálnych novinách znamená pridať sa na čiusi stranu...“

Hlas kotolne počas celej svojej existencie vychádzal z predpokladu, že žiadne tabu by nemalo byť nedotknuteľné a každá hodnota musí vydržať skúšku spochybnením. K tomuto využíval mystifikáciu, paródiu a perzifláž. Aj v časoch tzv. Nežnej revolúcie, kedy vládlo presvedčenie, že „všetko sa už môže“, Hlas kotolne dôsledne napĺňal svoj program samizdatu. Redakcia odmietala inštitucionalizáciu a zoficiálnenie, ktoré by bolo podmienené zaregistrovaním periodika, časopis po celý čas svojej existencie vychádzal v prísnom utajení.

Prvé číslo vyšlo dňa 1. decembra 1989 s titulkou „Hlas kotolne, prvý závislý slovenský občasný denník“. Názov „Hlas kotolne“ parodoval fakt, že mnoho disidentov pracoval pred revolúciou v kotolniach, aby boli izolovaní od spoločnosti a nemohli šíriť svoje názory. ,,Prvým závislým“ ho tvorcovia nazvali s úmyslom parodovať porevolučné periodiká, ktoré sa po 17. novembri 1989 v snahe vyzerať novo a netendenčne demonštratívne hlásili k nezávislosti. A „občasným denníkom“ Hlas kotolne titulovali preto, že ani samotní redaktori nepredpokladali jeho pravidelné vychádzanie.

Spočiatku obsah Hlasu kotolne tvorili prevažne vyhlásenia Radových členov predsedníctva, manifesty Literárgrupy Máslostroj a aktuálne dystopie, ktoré písali zakladatelia Hlasu kotolne, neskôr sa tento okruh rozšíril o ďalších prispievateľov zo Slovenska (najmä zo súborov Divadla u Rolanda) aj z Česka.) Prispievatelia svoje príspevky podpisovali bizarnými pseudonymami (Medzinárodný, Federálny, Arpád Izák, Jur Tesák-Mošovský, Psedonym, Karvaš Sarvaš, Alžbet Kumánsky, Gurky-murky, B-12, Emgeton a i.), šéfredaktor vystupoval pod psedonymom Kotolko Hlásny.

V období od decembra 1989 do apríla 1992 vyšlo spolu 14 čísel. Prvé štyri čísla Hlasu kotolne boli tlačené na obyčajnej počítačovej tlačiarni – listingu (bol to najstarší druh ihličkových tlačiarní, tlačilo sa na tzv. ,,nekonečný papier“ s dierkami po boku), pričom náklad nepresiahol 10-20 kusov. Toto bolo limitované možnosťami tlače aj pôvodným zámerom vydávania samizdatu len pre vnútornú potrebu redakcie. Neskôr sa časopis rozmmnožoval pomocou cyklostylových blán, čo umožnilo zvýšiť náklad na 200 kusov. Posledné čísla už boli tlačené na ofsetovej tlačiarni.

Okrem tlačenej verzie Hlas kotolne sa uskutočnili aj dve televízne vystúpenia (v rámci relácie Obscéna). Hlas kotolne oficiálne zanikol v apríli 1992.

V roku 1992 sa časť redakcie pokúsila o znovuobnovu Hlasu kotolne ako elektronického média na sieti FIDO (predchodca internetu), tento návrat však nebol úspešný a Hlas kotolne opäť, tentoraz už definitívne zanikol.

Počas svojej existencie mal Hlas kotolne aj napriek svojmu programovému „undergroundovému“ zameraniu svoj dosah a odozvu, príspevky z neho preberali aj viaceré slovenské i české oficiálne periodiká (napr. Smena , Zmena, Dotyky ).

Externé odkazy

Nežná revolúCIA (ukážky z Hlasu kotolne) Archivované 2014-02-02 na Wayback Machine