Horúci Jupiter
Horúci Jupiter alebo aj roaster, pegasid alebo planéta Pegasi je trieda extrasolárnych planét, ktorých hmotnosť je blízka alebo vyššia ako hmotnosť Jupitera (1,9 × 1027 kg), ale na rozdiel od slnečnej sústavy, kde Jupiter obieha okolo Slnka vo vzdialenosti 5 AU, planéty typu horúci Jupiter obiehajú vo vzdialenosti okolo 0,05 AU od materskej hviezdy, čo je osmina vzdialenosti Merkúra od Slnka.
Medzi hlavné charakteristiky horúcich Jupiterov patria nasledovné:
- Je pri nich omnoho väčšia pravdepodobnosť prechodu cez disk ich hviezdy pri pozorovaní zo Zeme ako pri planétach rovnakej hmotnosti na vzdialenejších dráhach.
- Vzhľadom na vysokú úroveň insolácie majú omnoho nižšiu hustotu ako by sa očakávalo.
- Predpokladá sa, že všetky takéto planéty sa dostali na svoju súčasnú polohu neskôr, pretože inak by nemali dosť materiálu tak blízko hviezdy na to, aby mohli vzniknúť na mieste.
- Všetky majú nízku excentricitu, pretože ich dráhy boli sformované do tvaru kruhu alebo sú formované procesom librácie. Toto spôsobuje aj synchronizáciu rotácie planéty s obežnou dobou, teda stále sú natočené ku hviezde rovnakou stranou.
Obývateľnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Štatistické prehľady iných planetárnych systémov naznačujú, že štandardný režim vzniku planét, vytvára planéty s obehom kratším než 100 dní a hmotnosťami podstatne väčšími než Zem. Absolútna väčšina planét, ktoré boli zatiaľ objavené, obieha ich hviezdy oveľa bližšie než je obežná dráha Zeme okolo Slnka – a sú oveľa väčšie než Zem. Obidve charakteristiky robia tieto planéty neobývateľnými. Periódy ich obehu sú od dní po mesiace a hmotnosti od hmotnosti Zeme až po jej 50-násobok. Navyše sa často vyskytujú v tesnej blízkosti, ak ich je viac. Vzorový príklad môže byť planetárny systém Kepler-11 obsahujúci minimálne 6 planét vážiacich viac ako 40 Zemí. Takáto dominantná populácia planét ostro kontrastuje so slnečnou sústavou, ktorá sa javí ako veľmi neobvyklý a zriedkavý typ planetárneho systému.[1]
Horúce Jupitery sú najľahšie detegovateľné planéty pomocou metódy radiálnych rýchlostí, pretože oscilácie ich hviezd sú pomerne veľké a rýchle v porovnaní s inými typmi planét.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Batygin and Greg Laughlin, "Jupiter's decisive role in the inner Solar System's early evolution," Proceedings of the National Academy of Sciences USA, Vol. 112 (14): 4214 – 4217, 7. apríl 2015