Horehronské podolie
| Horehronské podolie | |
| pohorie geomorfologický celok | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický kraj |
| Okresy | Brezno, Banská Bystrica |
| Nadradená jednotka |
Fatransko-tatranská oblasť |
| Susedné jednotky |
Nízke Tatry Zvolenská kotlina Veporské vrchy Spišsko-gemerský kras |
| Podradené jednotky |
Heľpianske podolie Bystrianske podhorie Breznianska kotlina Lopejská kotlina |
| Mesto | Brezno |
| Súradnice | 48°49′S 19°39′V / 48,81°S 19,65°V |
| Najnižší bod | údolie Hrona na západnom okraji |
| - poloha | Lučatín |
| - výška | cca 450 m n. m. |
| Geologické zloženie | tatrikum, fatrikum, veporikum, hronikum |
 Poloha územia v rámci Slovenska
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Horehronské podolie je geomorfologický celok v centrálnej časti Slovenska, súčasť Fatransko-tatranskej oblasti.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Horehronské podolie zaberá horný tok rieky Hron (okrem pramennej oblasti), najviac sa rozširuje v oblasti sútoku Hrona s Rohoznou a Bystriankou v Brezninanskej kotline. Začína sa pri obci Telgárt a končí za obcou Medzibrod. Najvyšším bodom územia je vrch Skalka (1 097,9 m n. m.) pri Pohorelej a najnižším bodom je koryto rieky Hron pri Medzibrode (cca 405 m n. m.).
Susedí s Nízkymi Tatrami na severe, Spišsko-gemerským krasom na východe, Veporskými vrchmi na juhu a Zvolenskou kotlinou na západe. Skladá sa zo štyroch podcelkov.[1]
Delenie
[upraviť | upraviť zdroj]Horehronské podolie sa delí na 4 podcelky:[1]
Geologické pomery
[upraviť | upraviť zdroj]Väčšia východná časť podolia je utváraná pararulami, svormi a migmatitizovanými rulami s polohami amfibolitov z obdobia pred starším paleozoikom. Centrálnu časť Breznianskej kotliny formujú pieskovce, siltovce a ílovce z vrchného eocénu až oligocénu. Menšiu západnú časť podolia vytvárajú najmä vápence a dolomity, miestami bridlice a pieskovce stredného až vrchného triasu.
Prírodné pomery
[upraviť | upraviť zdroj]Územie je z veľkej časti odlesnené, súvislejšie porasty buka lesného sa zachovali severne od mesta Brezno. Ostrovčekovite sa uchovali zvyšky podhorských lužných lesov na brehoch Hrona a Rohoznej. V oblasti medzi mestom Brezno a obcou Bystrá sa nachádza krasová oblasť s niekoľkými jaskyňami (Bystrianska, Pustolníkova) a skalnými útvarmi. Z ďalších pozoruhodností zaujme jaskyňa Dudlavá skala (najvyššie položené nálezisko skamenelín mäkkýšov z neskorých štvrtohôr), Meandre Hrona medzi obcami Telgárt a Červená Skala, vrchovisko pri Pohorelej (spoločenstvá rašelinísk), Predajnianska slatina, Bacúšska jelšina a pri obci MichalováRohoznianska jelšina (pozostatky lužných lesov). Na styku Horehronského podolia s okolitými pohoriami vyvierajú viaceré minerálne pramene (Brusno, Pohronský Bukovec, Bacúch, Pohorelá, Pohronská Polhora, Michalová).
Obce v Horehronskom podolí
[upraviť | upraviť zdroj]V podolí leží 26 obcí a mesto Brezno. 3 obce patria do okresu Banská Bystrica, ostatné do okresu Brezno. Ide o tieto obce:
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Osou územia je rieka Hron a v jej blízkosti vedúce komunikácie nadregionálneho významu. Tou cestnou je najmä cesta I/66 (Banská Bystrica – Brezno – Pusté Pole), ktorej trasu kopíruje železničná trať Banská Bystrica – Červená Skala s pokračovaním do Margecian. Severo-južným smerom územie v strednej časti križuje cesta I/72 (Liptovský Hrádok – Brezno – Tisovec), ktorú južným smerom kopíruje železničná trať do Tisovca. Významnou je tiež cesta II/531 (Červená Skala – Muráň).[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-03-07]. Dostupné online.