Bystrianska jaskyňa

Bystrianska jaskyňa
jaskyňa
Klenotnica
Štát	Slovensko
Región	Banskobystrický kraj
Okres	Brezno
Obec	Bystrá (okres Brezno)
Pohorie	Nízke Tatry
Súradnice	48°50′25″S 19°35′46″V
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Bystra Cave
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Bystrianska jaskyňa je najväčšou jaskyňou južnej strany Nízkych Tatier. Nachádza sa v Bystrianskom krase v južnej časti Národného parku Nízke Tatry, pri obci Bystrá. Bola objavená 29. júna 1923.

Staré časti jaskyne boli známe od nepamäti. Vchod do nich tvorí prírodný otvor vo vrchu Biele bralo, 80 m nad potokom Bystrianka. Nové časti objavili 24. apríla 1926 cez priepasť Peklo bratia Holmanovci a Jozef Kovalčík, ktorí jaskyňu roku 1941 aj provizórne sprístupnili. V januári 1956 našli už spomenutí objavitelia spolu s O. Gajdošíkom a L. Ivanovom spojenie medzi starými a novými časťami. Od roku 1968 je z celkovej doteraz známej dĺžky 3 km pre verejnosť sprístupnených 580 m. Vchod do jaskyne leží v súčasnosti vo výške 565 m n. m. na západnom okraji obce Bystrá.

Jaskyňa vznikla v tmavosivých vápencoch a dolomitoch stredného triasu, ktoré sa tiahnu až po Valaskú. Kľukaté chodby Starej a Novej jaskyne sa vytvorili rozšírením puklín podzemnými vodami riečky Bystrianky v troch vývojových úrovniach. Najnižšou z nich preteká podzemný potôčik, ktorý sa po 4 km objavuje v obci Valaská ako vyvieračka. Osobitosťou jaskyne je puklinový charakter chodieb s výzdobou po jednej strane chodby. Zastúpené sú všetky formy sintrovej výzdoby a eróznych tvarov. Zvláštnosťou sú zasintrované okruhliaky nízkotatranskej žuly v horných častiach chodieb. Kvapľové útvary sa najviac vytvorili v Klenotnici v podobe stalaktitov, stalagmitov a záclonovitých závesov. Všetky sú živé, žltobielej farby s vysokým leskom. Medzi najkrajšie patria Zvonivé stalaktity v Katakombách, Baldachýn nad Riečišťom a Kováčska vyhňa pred Peklom. Inde vynikajú nástenné vodopády a pod nimi sintrové jazierka.

Bystrianska jaskyňa zohrala svoju úlohu aj počas 2. svetovej vojny. Keď 20. januára 1945 Nemci obsadili dedinu Bystrá, mnohí obyvatelia našli útočisko v jej podzemných priestoroch. Pod vedením známeho speleológa F. Majku a bratov Mitterpachovcov zostúpili do hĺbky 40 m. Tu si medzi tektonickými zlomami urobili úkryt. Von z jaskyne sa však nemohli len tak ľahko dostať, pretože vchod do jaskyne Nemci zamínovali. V mäkkom hlinitom dne, ktoré vystlali skalami a slamou, si urobili lôžka a do fliaš zberali vodu stekajúcu z kvapľov. Takto tu prežili 21 dní. Von sa dostali až po oslobodení Bystrej. V najväčšom dóme je umiestnená pamätná tabuľa, venovaná pamiatke Gabriela Krupu, ktorého zasiahla guľka, keď oneskorene vkĺzol do jaskyne.^{[chýba zdroj]} Mimo prehliadkového okruhu sa nachádza tzv. Liečebná sieň, kde sa v súčasnosti s úspechom liečia horné dýchacie cesty u detí.

V jaskyni bolo pozorovaných trinásť druhov netopierov, a to podkovár malý (Rhinolophus hipposideros), netopier obyčajný (Myotis myotis), netopier Blythov (Myotis blythii), ucháč svetlý (Plecotus auritus), ucháč sivý (Plecotus austriacus) a ďalšie.

Galéria

• 
  Veľký Baldachýn
• 
  Priepasť Peklo
• 
  Výzdoba v Klenotnici
• 
• 
  Prevádzková budova

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bystrianska jaskyňa

Externé odkazy

• Stránky jaskyne na serveri Správy slovenských jaskýň
• Bystrianska jaskyňa v Zozname osobitne chránených častí prírody SR
• Chránené územia, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky

Zdroj

Tento článok obsahuje materiál získaný zo serveru www.mineraly.sk so súhlasom webmastera.