Preskočiť na obsah

Horné Opatovce

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Maketa obce Horné Opatovce
Kostol Sv. Vavrinca v Horných Opatovciach
Pôvodný cintorín obce

Horné Opatovce je zaniknutá obec v Žiarskej kotline. Obec sa nachádzala pod výbežkom Štiavnických vrchov, južne od mesta Žiar nad Hronom.

Historické názvy obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1253 Apatj (latinsky terra Apathy de Grana), od roku 1332 Epati, od roku 1335 Maior Apati (slovensky Veľké Opatovce), 1773 Horne Opatowcze (maďarsky sa nazývali Felső-Apáthi, nemecky Apelsdorf an der Gran), 1786 Felschő-Apáthi, Horne Opatowce, 1808 Felső-Apáthi, Viészka-Apáthi, Opatdorf, Horní Opátowce, 18631913 Felsőapáti, 192069 Horné Opatovce.

Na území bývalých Horných Opatoviec sa nachádzalo sídlisko a pohrebisko lužickej kultúry z mladšej doby bronzovej, ktoré je významné z historického hľadiska.

Demografia

[upraviť | upraviť zdroj]
Divadelný súbor v Horných Opatovciach

Prví obyvatelia novozaloženej podhorskej osady boli poľovníci a poľnohospodári. Neskôr sa venovali aj pltníctvu, furmanke a obchodu. V období socializmu sa veľká časť preorientovala na robotnícky stav. Na životy obyvateľov vplývalo mnoho negatívnych javov, počnúc lúpežnými vpádmi šášovských kastelánov na obec cez turecké nájazdy, drancovanie povstaleckými i cisárskymi vojskami v 17. a 18. storočí, mnohé požiare v obci, v 20. storočí obete 1. a 2. svetovej vojny a vysťahovalectvo za prácou.

I napriek tomu bola obec v širokom okolí známa ako kultúrna a tvorivá komunita. Slovensku dala v oblasti duchovného života viacero kňazov i rehoľných sestier. Miestni duchovní sú známi aj v širšom kontexte slovenských dejín (Július Plošic, Martin Húska, ...). Divadelníci z obce získali prvenstvo v celoslovenskej súťaži. Úspešný bol i hasičský zbor a futbalisti. Rušný bol spoločenský život, folklór a zvyky. Známy bol prvý vodovod, mlyn i pivovar v okolí. V roku 1720 mala obec 53 daňovníkov, mlyn, krčmu a mäsiara. V roku 1828 116 domov a 815 obyvateľov. Pred zánikom mala obec 228 domov a 1 380 obyvateľov.

Kostol sv. Vavrinca

[upraviť | upraviť zdroj]

Bol postavený približne v 13. storočí. Pôvodne to bol gotický kostol s priľahlým cintorínom. V rokoch 1910-1911 bol z dôvodu malej kapacity prestavaný na návrh architekta S.Zachara do súčasnej podoby. Veža je pôvodná, z roku 1717. V súčasnosti chátra.

Horné Opatovce

Richtári obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Dedinskí richtári boli volení obecnou pospolitosťou (v novoveku volili z troch kandidátov navrhnutých zemepánom). Zodpovedali sa však hornoopatovskému zemepánovi - biskupovi. Na starosti mali správu obce, súdnictvo obce, správu odvodov poddanských dávok, desiatku a deviatku, ako aj štátnych daní.

Župní sudcovia so sídlom v obci

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Imrich Frankner - sudca (jurasor) v Tekovskej župe. Do roku 1823 sídlil v obci, v stoličnom dome č. 34, ktorý si župa prenajala od panstva obce (biskupa). V roku 1824 ho na poste župného sudcu vystriedal Florián Šimoni.
  • Florián Šimoni - sudca (jurasor) v Tekovskej župe. V rokoch (1824-1827) sídlil v obci, v stoličnom dome č. 34, ktorý si župa prenajala od panstva obce (biskupa). Na poste župného sudcu tak vystriedal Imricha Franknera.
  • Ľudovít Belházy - sudca (jurasor) v Tekovskej župe. V rokoch (1866-1867) sídlil v obci, v stoličnom dome č. 34, ktorý si župa prenajala od panstva obce (biskupa).
  • Ignác Šimoni - sudca (jurasor) a tútor v Tekovskej župe. Do roku 1878 sídlil v obci, v prenajatom dome č. 1 u Finku. V roku 1879 ho nahradil nový župný sudca Anton Truska.
  • Anton Truska - sudca (jurasor) a tútor v Tekovskej župe. V rokoch (1879-1888) sídlil v obci, v prenajatom dome č. 1 u Finku.

Likvidácia obce

[upraviť | upraviť zdroj]
Mapa Horných Opatoviec

Obec bola vysťahovaná v dôsledku neúnosne zhoršených životných podmienok. K tomuto stavu došlo v roku 1953 po výstavbe Závodu SNP severne od obce, pričom vetry vanúce zo severu spôsobovali imisie popolčekov, fluorovodíka, ortuti a arzénu (napr. v r. 1981 továreň vyprodukovala 7 188 ton popolčeka, 800 ton fluorovodíka, 9 ton arzénu, 17 ton ortuti). Najprv vyhynuli včely, potom aj ostatný hmyz a rastliny, nadmerne sa zvýšila chorobnosť najmä u detí.

Tento problém bývalá vláda Československej socialistickej republiky vyriešila jej uznesením č. 188 o likvidácii obce k 31. júlu 1969. Toho roku bolo územie obce pričlenené k Žiaru nad Hronom. Bolestný exodus 1 380 obyvateľov trval takmer 10 rokov. Ľudia sa sťahovali podľa skromných náhrad za domy a podľa zamestnania najmä do Žiaru nad Hronom a Hliníka nad Hronom, ale i do Bratislavy, Piešťan, Košíc, Prahy a inde. Tak v mene doktríny industrializácie, ktorá nerešpektovala žiadne ekologické, historické a morálne princípy, zanikla jedna z najstarších a najväčších obcí Žiarskej kotliny.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°33′33″S 18°51′10″V / 48,559252°S 18,852882°V / 48.559252; 18.852882

  • Jozef Košta: Tam boli Horné Opatovce, obec Hliník nad Hronom 1997.
  • Peter Ratkoš: Dejiny Žiaru nad Hronom, Osveta Martin, 1978.
  • PhDr. Milan Majtán, DrSc.: Názvy obcí Slovenskej republiky, Veda Bratislava 1998.