Šášov (hrad)
| Šášov | |
| Šášovský hrad | |
| Hradná zrúcanina | |
 Zrúcaniny Šášovského hradu
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Banskobystrický |
| Okres | Žiar nad Hronom |
| Mesto | Žiar nad Hronom |
| Mestská časť | Šášovské Podhradie |
| Nadmorská výška | 340 m n. m. |
| Súradnice | 48°34′44.36″S 18°54′01.39″V / 48,5789889°S 18,9003861°V |
| Vznik | 13. storočie |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupný |
| Najľahší výstup | mestská časť Šášovské podhradie |
   Poloha Šášovského hradu na Slovensku
| |
  Poloha Šášovského hradu v Banskobystrickom kraji
| |
| Wikimedia Commons: Šášovský hrad | |
| Webová stránka: http://www.hradsasov.pum.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Šášov (normovaný názov)[1] alebo Šášovský hrad sú rozľahlé zrúcaniny hradu na strmom ľavobrežnom brale nad tokom Hrona v nadmorskej výške 340 m n. m., nad dedinou Šášovské Podhradie (dnes mestská časť Žiaru nad Hronom). Názov pochádza z povesti o tom, ako šašo zachránil na poľovačke život zvolenského hradného pána a ten mu nad miestom záchrany daroval hrad.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Hrad je postavený na mieste, kde sa križuje cesta Pohroním s cestou z Banskej Štiavnice do Kremnice a Turca, s úlohou strážiť pohronské obchodne cesty a vyberať mýto.[2] Kráľovský hrad sa spomína v roku 1253 ako majetok bratov Vincenta a Petra[3] de Vancha (alebo latinsky de Bancsaalebo Vančovcov[3]), ktorých príbuzný Štefan bol vtedy ostrihomským arcibiskupom. Šášov spolu s hradom Revište, situovaným 15 kilometrov južnejšie, na druhom brehu Hrona, chránil priechod a cestu do banskej oblasti, predovšetkým do Banskej Štiavnice a asi aj preto ho získal v roku 1320 štiavnický komorský gróf. Hrad sa stal strediskom panstva Šášov. V skorých spisoch sa hrad spomína aj s hradiskom Šúšol (Castrum de Susol).[2] Prvá správa o hrade je raná a viac-menej anonymná. Do listiny z roku 1253, v ktorej sa hrad Šášov používa na vymedzenie majetku kláštora vo Svätom Beňadiku, vpísali jeho meno Susol až dodatočne.[3] Lokalita, pôvod či exsitenca Šúšolu dnes nie je potvrdená.
Polohou je hrad predurčený aj na stráženie vstupu do komunikačne významnej tiesňavy, ktorou sa Hron prediera smerom na Banskú Štiavnicu a Zvolen, ktorá začína pod Šášovom pri Trnavej Hore.[3] Od Šášova je teda údolie Hrona vedúce popri Revišti široké až po Slovenskú bránu začínajúcu pri Tekovskej Breznici alebo Hronskom Beňadiku[4] kde sa rieka prerezáva zo Žiarskej kotliny do Podunajskej nížiny. Práve preto páni Šášovského hradu (kasteláni) znepokojovali opátstvo hronsko-svätobeňadické, plienili ho a keď sa dalo, poškodzovali jeho majetky. Neobyčajne mnoho škôd narobili kasteláni Baška z Kostolian (1362) a Peter z Branča (1373). V r. 1387 kráľ Žigmund daroval hrad a panstvo barónom Frankovi a Simonovi Szécsényovcom.[5]
Kráľ Žigmund ho daroval v roku 1424 kráľovnej Barbore. V čase gotiky a renesancie často menil majiteľov. V r. 1447 ho mal v rukách Ján Jiskra. Kráľovná Beatrix, manželka kráľa Mateja Korvína, ho v roku 1490 darovala Dóciovcom, ktorí ho vlastnili do vymretia rodu v roku 1647. V roku 1650 získal hradné panstvo kúpou Gašpar Lipai. Za tököliovského povstania v roku 1677 sa povstalci zmocnili hradu a vyplienili ho. Odvtedy bol v správe eráru. Generál Sigbert Heister bol v roku 1704 menovaný najvyšším veliteľom cisárskeho vojska na území dnešného Slovenska. Bojoval proti kuruckým povstalcom a 26. decembra 1704 sa mu podarilo dosiahnuť víťazstvo nad kurucmi v bitke pri Trnave. V roku 1708 dobil aj Šášov, nechal ho podpáliť a odvtedy sa hrad rozpadal a chátral.[2]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Najvyššie položený gotický palác, ktorý tvorí základ horného hradu, často prestavovali. Na dlhom úzkom vnútornom dvore boli rozmiestnené obytné budovy a na konci terasy na najvyššom mieste bol palác, zabezpečený neskôr trojhrannou vežou. Horný hrad sa zvažoval smerom od paláca k nádvoriu, ktoré uzatvárala veľká okrúhla bašta, chrániaca vstup do horného hradu. Pred ňou ležiace opevnené nádvorie lemovali obytné budovy na konci s okrúhlou strážnou vežou. Hrad bol dobre opevnený aj v renesancii.
Súčasný stav
[upraviť | upraviť zdroj]Hradné ruiny sa aj dnes sústreďujú okolo ústredného pretiahnutého vnútorného hradu zakončeného kruhovou baštou. Pred ňou je prístupová cesta do hradu, ktorá tu viedla cez opevnené predhradie s malou baštou. To však v teréne už prakticky nevidieť. V mieste šijového predelu hradu od masívu vrchu sú stopy po stavbách a na hrebeni sú zvyšky malej pevnôstky. Hrad je plný architektonických detailov a rozpadáva sa.
Súčasné aktivity na záchranu hradu Šášov sa začali v roku 2003, kedy vzniklo Združenie na záchranu hradu Šášov pod vedením Rastislava Uhroviča. V roku 2013 bola vybavená nájomná zmluva na pozemok pod hradom a finančná podpora od Ministerstva kultúry SR a začala sa konzervácia hradu.[6][7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]ŽSR Šášovské Podhradie 2 km, SAD. Zo Šášovského Podhradia vedie na hrad zeleno-značkovaný chodník (asi 15 min.). Parkovať je možné priamo pod hradnou skalou alebo pri potoku. Chodník začína pri domčeku so zriadenou letnou informačnou kanceláriou, kde sa nachádza i pamätná izba s etnografickou výstavou.[2]
Okolie
[upraviť | upraviť zdroj]Okolité zachované hrady - zámky: Kremnický hrad, Nový zámok (Banská Štiavnica), Nový Zvolenský hrad - zámok, Starý zámok - hrad (Banská Štiavnica)
Okolité zrúcané hrady: hrad Dobrá Niva, hrad Revište, hrad Sitno, Starý hrad (Ligotavá hora - Glanzenberg, Banská Štiavnica), (Starý) hrad Zvolen, hrad Teplica, hrad Žakýl
Z hradu po zalesnenom hrebeni na ostrý kopec Suť (718 m n. m.) 1 h; z neho strmo nadol do Močiarskej doliny. Značka ďalej pokračuje lesmi Štiavnických vrchov cez Henclovú a Demjan (678 m n. m.) do Hronskej Breznice. Zo Šášovského Podhradia smerom na Jaseňový vrch (829 m n. m.) a ďalej cez sedlo na hrad Žakýl.
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Šášovské Podhradie, od roku 1971 miestna časť Žiaru nad Hronom, leží 2 km na JV od centra mesta. Pôvodne samostatná obec na severných svahoch Štiavnických vrchov. Vznikla v 13. storočí pod Šášovským hradom, prvýkrát sa spomína v roku 1388 ako majetok hradu, a jej dejiny súvisia aj naďalej s dejinami hradu, ku ktorému patrila. Prvý slovenský názov Podhragy je z roku 1517.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy hradov a zámkov [PDF online]. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2017-03-28, [cit. 2020-09-06]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Pamiatky [online]. Slovakiana, [cit. 2020-12-19]. Dostupné online.
- ↑ a b c d PLAČEK, Miroslav; BÓNA, Martin. Encyklopédia slovenských hradov. [s.l.] : Slovart, 2007. ISBN 978-80-8085-287-0.
- ↑ BENČÍK, Vladimír. Slovenská brána a jej história cez kameru dronu - Vladimír Benčík - (blog.sme.sk) [online]. blog.sme.sk, [cit. 2022-01-07]. Dostupné online.
- ↑ ŠTEFANEK, Jozef. hrad Šášov [online]. Hrady a zámky na Slovensku, [cit. 2022-01-07]. Dostupné online.
- ↑ Hrad Šášov [online]. Slovakiana, [cit. 2020-12-19]. Dostupné online.
- ↑ Hrad Šášov | PohronskeHrady.sk [online]. www.pohronskehrady.sk, [cit. 2020-12-19]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Šášov (hrad)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Zámky.sk – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.