Preskočiť na obsah

Hossius z Cordoby

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Hosius z Córdoby)
Hossius z Cordoby
biskup cordobský
Ikona Hossia z Cordoby
Ikona Hossia z Cordoby
Štát pôsobeniaRímska ríša
Biografické údaje
Varianty menalat. Ossius Cordubensis
Narodenie256
možno Córdoba
Úmrtie357/358/359
Córdoba
Svätenia
CirkevI. predkoncilová cirkev (do 325)
II. kresťanstvo nicejského koncilu (325 – 357)
III. arianizmus (minimálne formálne krátko pred smrťou)
Svätec
Sviatok27. august
V cirkváchPravoslávna cirkev, Gréckokatolícka cirkev
Odkazy
Spolupracuj na Commons Hossius z Cordoby

Svätý Hossius z Cordoby (iné mená nižšie; * 256, možno Córdoba – † 357/358[1]/359[2], Córdoba) bol hispánsky biskup v meste Cordóba, poradca rímskeho cisára Konštantína I., jeden z hlavných obhajcov kresťanskej ortodoxie proti donatizmu a arianizmu. Predsedal niekoľkým synodám a Prvému nicejskému koncilu.[1][3]

Pravoslávnymi cirkvami a východnými katolíckymi cirkvami je uctievaný ako svätý, v západných martyrológiách sa nespomína.[4] Pravoslávna cirkev a Gréckokatolícka cirkev si jeho pamiatku pripomínajú 27. augusta.[4][5]

Mená

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Hossius z Cordoby[2], Hosius z Cordoby[6][7] Hosius z Córdoby[8][9], Hosius z Corduby[10] alebo Ossius z Cordoby[11][12], Osius z Córdoby[8], Ossius z Córdoby[9], Ossius z Corduby[10], Hosios Kordóbsky[13], Hossius Kordóbsky[14] Hossios Kordóbsky[15], Oziáš Kordóbsky[16], Ozeáš Kordobský[17], Osija Kordobský[5], Hosius Vyznávač[4] (- v latinčine Baronius: „Osius confessor“[18])
  • novogr. Όσιος Κορδούης[16] – Osios Kordouis, iný prepis: Ósios Kordoúis
  • lat. Ossius Cordubensis[2]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

O Hossiovom ranom živote neexistujú zmienky. Za biskupa bol vysvätený niekedy okolo roku 295. Za vlády Maximiána[3][19] alebo (podľa niektorých zdrojov menej pravdepodobne)[20] Diokleciána[3][21] bol prenasledovaný (vyznávač – confessor)[20]. Zúčastnil sa (a podľa niektorých prameňov predsedal)[22] miestnej synode v Elvíre, ktorá sa uskutočnila niekedy okolo roku 300. Následne správy o ňom na vyše 12 rokov miznú.[20] V rokoch 312 až 326 pôsobil ako poradca cisára Konštantína I. v cirkevných záležitostiach (napríklad vo vzťahu k donatizmu).[3][10] O tom, ako sa s cisárom spoznal sa nič nevie.[20]

V roku 324 vyslal cisár Konštantín Hossia na Východ, aby urovnal spor s ariánmi. V Alexandrii zvolal Hossius synodu, kde egyptský klér odsúdil Ariovo učenie a následne podobnú synodu/koncil zvolal aj v Antiochii (325), kde obdobne arianizmus odsúdil sýrsky klér. Keďže sa však spor nepodarilo urovnať, navrhol Hossius cisárovi Konštantínovi, aby zvolal veľký cirkevný koncil, ktorý mal spor raz a navždy rozhodnúť. Výsledkom snáh bol prvý ekumenický koncil v Nicai (325).[6] Hossius koncilu spolu s rímskymi kňazmi predsedal, a zohral významnú úlohu pri presadení protiariánskej vierouky - mal koncilu predložiť termín homoúsios.[23] Po koncile sa vrátil do Hispánie.[20]

V roku 342/343 predsedal synode v Sardike (Sofii). Na synode sa mimo iné prijal kánon o možnosti odvolať sa so sporom k pápežovi, ako k poslednej inštancii. Následne správy o ňom na desať rokov miznú a ďalšiu zmienku o ňom poskytuje až list pápeža Libéria (okolo 353).[3] Po nástupe ariánskeho cisára Konštantia II. na trón sa Hossius dostal do opozície voči vládnej moci. Po tom, čo cisár od západného kléru žiadal odsúdenie veľkého odporcu arianizmu biskupa Atanáza, Hossius výrazne pokarhal cisára za jeho zasahovanie do cirkevných záležitostí a dokonca aj priamo pred cisárom v Miláne odmietol Atanáza odsúdiť. V roku 356 bol Hossius povolaný na synodu do Sirmia, kde bol uväznený, a pod hrozbou represií v roku 357 ako storočný prinútený podpísať ariánsku formulu (tzv. druhá sriemská formula)[3][24]. Pred svojou smrťou svoj podpis (podľa Atanáza Alexandrijského stiahol, no západné pramene tento údaj neposkytujú.[19]

Dielo

[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem toho, že sa podieľal na tvorbe kánonov viacerých cirkevných koncilov (resp. synod), zachoval sa jeho list pápežovi Júliovi I. a úlomok z listu cisárovi Konštantínovi I. Stratené sú jeho listy Chvála panenstva a O význame kňazského rúcha (starozákonného veľkňaza).[9][10]

Je možné, že je adresátom Chalcidiovho (aj Calcidius a Chalkidos, novoplatonik) prekladu a komentára na Platónov spis Tímaios.[25] Iné názory tvrdia, že mohlo ísť o milánskeho patricija Ossia.[26]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b Hosius of Córdoba. In: Encyclopedia Britannica [online]. [Cit. 2020-07-14]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ a b c VLADÁR, Vojtech. Dejiny cirkevného práva. Praha : Leges, 2017. ISBN 978-80-7502-238-7. S. 92.
  3. ↑ a b c d e f MEYERS, Edward. Hosius of Cordova. In: Catholic Encyclopedia. Vol. 7. New York : Robert Appleton Company. [Cit. 2020-07-14]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c SABOL, Ján. 27. august – Náš prepodobný otec Pimen. Svätý Hosius Vyznávač, kordobský biskup. Náš otec svätý Libérius, rímsky pápež [online]. Diecézny katechetický úrad Prešovskej archieparchie, 2015-08-27, [cit. 2023-08-15]. Dostupné online.
  5. ↑ a b VELIMIROVIČ, Nikolaj. Ochridský prológ. Preklad Peter Soroka. 3. vyd. Prešov : Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 2018. ISBN 978-80-555-2050-6. S. 982.
  6. ↑ a b ZÁSTĚROVÁ, Bohumila. Dějiny Byzance. Vyd. 1. Praha : Academia, 1992. ISBN 80-200-0454-8. S. 39 – 40.
  7. ↑ SOCRATES SCHOLASTICUS. Církevní dějiny (ve dvou svazcích) [online]. Praha: Česká katolická charita, 1989-1990, [cit. 2020-07-14]. Dostupné online.
  8. ↑ a b DRAHOMÍR, Suchánek; VÁCLAV, Drška. Církevní dějiny: Antika a středověk. Praha : Grada Publishing, 2013. ISBN 978-80-247-3719-5. S. 162 – 163.
  9. ↑ a b c HOSIUS (OSSIUS) Z CÓRDOBY. In: KRAFT, Heinrich. Slovník starokřesťanské literatury. Preklad Jiří Kaplan. Kostelní Vydří : Karmelitánské nakladatelství, 2005. ISBN 80-7192-516-0. S. 142.
  10. ↑ a b c d HOSIUS Z CORDUBY. In: KRAFT, Heinrich. Slovník starokresťanskej literatúry. Preklad Vojtech Mikula. Trnava : Dobrá kniha, 1994. ISBN 80-7141-048-9. S. 228.
  11. ↑ LICHNER, Miloš. List pápeža Inocenta I. biskupovi Decentiovi z Gubbia. Trnava : Dobrá kniha, 2019. ISBN 978-80-8191-219-1. S. 22.
  12. ↑ VRANA, Vladimír. Dejiny cirkevného práva. Košice : Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2011. ISBN 978-80-7097-877-1. S. 180.
  13. ↑ KOCVÁR, Vladimír; KOCHAN, Pavol; KUZMYK, Vasyľ. Pravidlá I. všeobecného snemu (preklad a výklad). Prešov : Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 2017. ISBN 978-80-555-1888-6. S. 8, 22 etc.
  14. ↑ PAVEL, Aleš. Cirkevné dejiny II. Kresťanská cirkev v období všeobecných cirkevných snemov. Prešov : Pravoslávna bohoslovenká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 2018. ISBN 978-80-555-2000-1. S. 92.
  15. ↑ ŠAFIN, Ján. Palamizmus v kontexte byzantskej teológie a latinského kresťanstva. 1. časť. Prehistória palamizmu. Prešov : Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove, 2007. ISBN 978-80-8068-666-6. S. 286.
  16. ↑ a b ZOZUĽAK, Ján. Malý grécko-slovenský slovník. Prešov : Prešovská univerzita, 2003. ISBN 80-8068-236-4. S. 149.
  17. ↑ HUMENSKÝ, Miroslav. I. všeobecný snem as jeho miesto v bohoslužobných textoch Pravoslávnej cirkvi. Acta Patristica (Prešov: Pravoslávna bohoslovecká fakulta Prešovskej univerzity v Prešove), 2015, roč. 6, čís. 13, s. 149.
  18. ↑ BARONIUS, Annales ecclesiastici. Tom. 3.: „Inter alios autem nomine celebres diversarum Ecclesiarum episcopos, eidem Synodo Eliberinæ interfuit Osius episcopus Cordubensis, qui (ut a nobis superius dictum est), hac eadem persecutione urgente, vexillum confessionis adversus impietatem erexit; quamobrem a Patribus magnus Osius confessor est appellatus.“
  19. ↑ a b Hosius (or Ossius). In: The Oxford Dictionary of the Christian Church. Ed. Frank Leslie Cross, Elizabeth A. Livingstone. 3rd. ed. Oxford : Oxford University Press, 1997. 1786 s. ISBN 019211655X, 9780192116550. S. 792 – 793.
  20. ↑ a b c d e Hosius (1). In: HENRY, Wace. A Dictionary of Christian Biography and Literature to the End of the Sixth Century A.D., with an Account of the Principal Sects and Heresies.. Grand Rapids, MI : Christian Classics Ethereal Library, 1911. Dostupné online. S. 794 – 796.
  21. ↑ OSSIUS (Hosius). In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 2:991.
  22. ↑ Elvira, Council of,. In: CANER, Daniel F.. The Cambridge Dictionary of Christianity. Ed. Daniel Patte. Cambridge : Cambridge University Press, 2010. ISBN 978-0-521-52785-9, 978-0-521-82096-7. S. 366.
  23. ↑ ECUMENICAL COUNCILS. In: The Encyclopedia of Eastern Orthodox Christianity. Ed. John Anthony McGuckin. Malden, MA : Blackwell Publishing Ltd., 2011. ISBN 978-1-405-18539-4. S. 206.
  24. ↑ Ossius. In: Lexikon für Theologie und Kirche. Ed. Michael Buchberger, Walter Kasper. 3., völlig neu bearb. Aufl. Band 7. Maximilian bis Pazzi. Freiburg, Basel, Rom, Wien : Verlag Herder, 1998. ISBN 3-451-22007-5. S. 1169.
  25. ↑ Hosius or Ossius. In: CANER, Daniel F.. The Cambridge Dictionary of Christianity. Ed. Daniel Patte. Cambridge : Cambridge University Press, 2010. ISBN 978-0-521-52785-9, 978-0-521-82096-7. S. 566 – 567.
  26. ↑ CALCIDIUS. In: Encyclopedia of Ancient Christianity. Downers Grove : InterVarsity Press, 2014. ISBN 978-0-8308-9717-9. S. 1:409.

Ďalšia literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hossius_z_Cordoby&oldid=7620957“