Hrčiarka ružová
| Hrčiarka ružová | |
_Diplolepis_rosae_1.jpg) Hrčiarka ružová; skupina hálok na ruži šípovej (august) | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Synonymá | |
| Cynips rosae Diplolepis bedeguaris | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Hrčiarka ružová[1] alebo tiež hrčiarka šípová[2] (lat. Diplolepis rosae),[3] je malá parazitická osička z rodu hrčiarka (Deplolepis) z čeľade hrčiarkovité (Cynipidae). Jej prítomnosť na hostiteľskej rastline je viditeľná najmä prostredníctvom vytvorených hálok. Ich tvorba je vyvolaná chemickou reakciou rastového pletiva na látky obsiahnuté v slinách parazitujúcich lariev.[2] Je to holarktický druh, široko rozšírený v severnom miernom pásme.[4]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Samičky hrčiarky ružovej sú dlhé približne 4 mm, na spodnej strane bruška a dolných končatinách prevláda oranžovožlté sfarbenie, kým zvyšok tela je čierny. Samčekovia sú dobre rozoznateľní podľa charakteristických žltočiernych nôh. Samička, aj bez toho, aby sa spárila so samčekom, je schopná naklásť až 60 vajíčok v rámci každého infikovaného listu.[2][5]
Na jar sa objavuje najčastejšie asexuálna generácia, z ktorej samičky tvoria viac ako 99%. Je to spôsobené predovšetkým tým, že potomstvo vzniká z neoplodnených vajíčok (partenogenéza).[2][5] Pri nej sa jedno vajíčko rozdelí nepohlavným spôsobom na veľký počet zárodkov, z každého sa potom postupne vyvinie dospelý jedinec. Tento spôsob sa nazýva polyembryónia, pričom v takomto potomstve sa samce vyskytujú len veľmi zriedkavo.[6]
Larvy sa liahnu týždeň po nakladení vajíčok na listy, kvety alebo plody a hneď sa začínajú živiť ich rastlinnými pletivami. Hostiteľskú rastlinu to stimuluje k zvýšenej tvorbe nových buniek v okolí larvy. Táto časť hálky sa nazýva nutričné jadro. To je z vonkajšej strany chránené viacerými vrstvami pletív a na povrchu sa tvoria machu podobné výrastky. Jednotlivé hálky sú tvorené viacerými komôrkami, z ktorých v každej sa vyvíja jedna izolovaná larva. Hálka môže v priemere dosiahnuť až 10 cm. Počas roka sa sfarbenie hálky mení od jasno zelenej, cez červenú, karmínovú až po hnedú. Larva v hálke prekonáva päť vývinových štádií. V piatej fáze (pred zakuklením) prestane konzumovať potravu. V tejto fáze prezimuje a k samotnému vytvoreniu kukly dochádza až vo februári alebo marci nasledujúceho roka. Dospelé jedince sa začínajú objavovať na starých hálkach, ktoré sú stále pripojené k ružiam, až v máji. Prázdne hálky môžu na rastline pretrvávať aj viac rokov.[2][5][1][4]
Rozšírenie
[upraviť | upraviť zdroj]Hrčiarka ružová je holarktický druh široko rozšírený v severnom miernom pásme. V palearktickej oblasti sa vyskytuje od severnej Afriky, cez západnú, strednú a južnú Európu, s presahom do európskej časti Ruska. Vyskytuje sa aj v Malej Ázii a v západnej a strednej Ázii. V roku 1868 bola zavlečená do Severnej Ameriky spolu so svojou hlavnou európskou hostiteľskou rastlinou, ružou šípovou.[4]
Ekológia
[upraviť | upraviť zdroj]Hrčiarka ružová preferuje riedke lesy, lesostepy a parky.[2] Jej najčastejším hostiteľom býva ruža šípová ale parazituje aj iných druhoch z rodu ruža (Rosa), čo sa premietlo aj do jej druhového mena. Z ďalších druhov, na ktorých bola zistená jej prítomnosť, je ruža hájna (Rosa dumalis), ruža hrdzavá (Rosa rubiginosa), ruža jabĺčková (Rosa villosa), ruža Sherardova (Rosa sherardii), ruža sivá (Rosa glauca), ruža roľná (Rosa arvensis), ruža ovisnutá (Rosa pendulina) a ruža drobnokvetá (Rosa micrantha). Vyskytuje sa pritom ako na divo rastúcich kríkoch, tak aj na kroch pestovaných v záhradách.[4]
Hálky vytvorené hrčiarkou sa najčastejšie vyskytuje na rastlinách vystavených stresu, napríklad suchom. Častejšie sú infikované mladé a poškodené rastliny, ktoré majú tendenciu vytvárať väčšie a početnejšie hálky, než staré jedince. Zrelé hálky sú často napadané rôznymi druhmi prirodzených nepriateľov, najčastejšie vtákmi alebo malými cicavcami. Vyššie šance na na dosiahnutie štádia dospelosti majú jedinci vyvíjajúci sa v hálkach umiestnených v spodných častiach rastliny. Prítomnosť hrčiarky ružovej však nemá pozorovateľný vplyv na celkový zdravotný stav hostiteľskej rastliny.[2]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Hrčiarka ružová; hálka vytvorená na mladom jedincovi tesne nad zemou (5 cm) -
Hrčiarka ružová; hálka v rannom štádiu vývoja -
Hrčiarka ružová; hálka v rannom štádiu vývoja -
Hrčiarka ružová; zadná strana hálky -
Hrčiarka ružová; rez hálkou s larvami a komôrkami -
Hrčiarka ružová; larvy v mierke -
Hrčiarka ružová; dospelá samička -
Hrčiarka ružová; hálka v neskorom štádiu vývoja -
Hrčiarka ružová; prázdne komôrky na starej hálke
_Diplolepis_rosae_2.jpg)
_Diplolepis_rosae_3.jpg)
_Diplolepis_rosae_4.jpg)
_Diplolepis_rosae_5.jpg)
_Diplolepis_rosae_6.jpg)
_Diplolepis_rosae_7.jpg)
_Diplolepis_rosae_8.jpg)
_Diplolepis_rosae_9.jpg)
_Diplolepis_rosae_10.jpg)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Milan Zúbrik, Andrej Kunca. Atlas poškodení lesných drevín: hmyz a huby. 2. doplnené. vyd. Zvolen : Národné lesnícke centrum, Lesnícky výskumný ústav Zvolen, 2019.
- ↑ a b c d e f g Anna Sliacka. Hrčiarka šípová (Diplolepis rosae). Časopis LESNÍK, 11 2015, čís. 11, s. 26.
- ↑ Diplolepis rosae (Linnaeus, 1758) [online]. PESI, Pan-European Species directories Infrastructure; www.eu-nomen.eu/portal, 2004-05-10, [cit. 2022-12-11]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b c d Jaroslav Urban. Diplolepis Rosae (L.) (Hymenoptera: Cynipidae): Development, Ecology and Galls in the Brno Region [online]. Research Gate GmbH; Chausseestr. 20, 10115 Berlin, Germany, August 2018, [cit. 2022-12-11]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ a b c Hrčiarka ružová (Diplolepis rosae) [online]. Atlas škodcov, stromy a kry; Lesnícka ochranárska služba, Banská Štiavnica, [cit. 2022-12-11]. Dostupné online.
- ↑ Zlatica Országhová, Janka Schlarmannová. Slovník zoologických termínov a taxónov. Bratislava : Univerzita Komenského, 2010.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hrčiarka ružová
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Hrčiarka ružová
