Preskočiť na obsah

Hrubá bučina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hrubá bučina
vrch
Hrubá bučina v strednej časti
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Žilinský kraj, Sliezske vojvodstvo
Okresy Námestovo, Powiat żywiecki
Obce Mútne, Ujsoły
Pohorie Oravské Beskydy
Podcelok Ošust
Povodia Biela Orava, Sola
Nadmorská výška 1 131,8[1] m n. m.
Súradnice 49°29′14″S 19°13′54″V / 49,4873°S 19,2317°V / 49.4873; 19.2317
Orogenéza/vrásnenie alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po zelenej z Mútneho
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Hrubá bučina[2] (poľ. Gruba Buczyna; 1 131,8 m n. m.[3][4]) je vrch v Oravských Beskydách. Leží nad Novoťou, približne 19 km severozápadne od Námestova a prechádza ním štátna hranica s Poľskom.[5]

Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Ošust.[6] Vrch leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Žilinského kraja a Sliezskeho vojvodstva. Zasahuje na územie okresu Námestovo a Powiatu żywieckeho a katastrálne územie obce Mútne a Ujsoły.[2] Najbližšími sídlami sú východne situované Mútne, juhovýchodne ležiaca Novoť a západným smerom Zlatna, Glinka a Ujsoły.[5] Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava.

Hrubá bučina dominuje časti hlavného hrebeňa medzi sedlom Hlinka (845 m n. m.) a Mútňanským sedlom. Juhozápadným smerom dominuje Muńcul (1 165 m n. m.), južným je plytkým sedlom oddelený vrch Grúniky (1 080 m n. m.) a Komárne (1 015 m n. m.), východným vrch Okrúhle (954 m n. m.) a severným je nevýrazný Veľký Grúň (1 076 m n. m.).[4] Hrebeňom vedie rozvodie Čierneho (na východe) a Baltského mora (na západe); západné svahy odvodňujú prítoky Bystrej do rieky Sola, voda z juhovýchodnej časti masívu smeruje Mútňanskou ráztokou do Klinianky a zo severovýchodnej Zlatným potokom do Mútňanky v povodí Bielej Oravy.[5] Vrcholom vedie značený hrebeňový chodník.

Vrcholovú časť Hrubej bučiny pokrýva nesúvislý a riedky lesný porast, ktorý umožňuje obmedzený rozhľad. Z vhodných lokalít s nízkou vegetáciou je vidieť okolité vrchy Oravských, Kysuckých, Sliezskych, Žywieckych a Moravsko-sliezskych Beskýd, Oravskú Maguru, časť Malej Fatry a Nízkych Tatier a jedinečný je pohľad na Tatry.[7]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. TM 101 Kysucké Beskydy – Veľká Rača (6. vydanie, 2023) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-06-04]. Dostupné online.
  2. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-03-05]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
  3. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 6.
  4. a b Kysucké Beskydy – Veľká Rača. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  5. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-03-05]. Dostupné online.
  6. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-03-05]. Dostupné online.
  7. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-03-05]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]