Polanica
| Polanica | |
| vrch | |
 Polanica/Palenica v ľavej časti
| |
| Štáty |  Slovensko,  Poľsko
|
|---|---|
| Regióny | Žilinský kraj, Sliezske vojvodstvo |
| Okresy | Námestovo, Powiat żywiecki |
| Obce | Mútne, Jeleśnia |
| Pohorie | Oravské Beskydy |
| Podcelok | Pilsko |
| Povodia | Biela Orava, Koszarawa |
| Nadmorská výška | 1 337,8 m n. m. |
| Súradnice | 49°32′07″S 19°16′52″V / 49,5354°S 19,2812°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  zelenej značke z Mútneho cez Tri kopce
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Polanica[1][2] alebo Palenica[3][4] (poľ. Palenica; 1 337,8 m n. m.[2]) je vrch v Oravských Beskydách. Leží nad obcou Mútne, približne 20 km severozápadne od Námestova a prechádza ním štátna hranica s Poľskom.[1]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Pilsko.[5] Vrch leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Žilinského kraja a Sliezskeho vojvodstva. Zasahuje na územie okresu Námestovo a Powiatu żywieckeho a katastrálne územie obce Mútne a Jeleśnia.[6] Najbližšími sídlami sú juhovýchodne ležiace Sihelné a Oravské Veselé, južne situované Mútne, severozápadne ležiaca Węgierska Górka a severovýchodne obec Korbielow.[1] Vrch patrí do Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Polanica alebo na iných mapách Palenica je súčasťou hlavného hrebeňa medzi Pilskom (1 557 m n. m.) a Troma kopcami (1 216 m n. m.). Severným smerom susedí Kotarnica (1 160 m n. m.) a Romanka (1 365 m n. m.), západným Tri kopce, Rysianka (1 322 m n. m.) a Lipowska (1 323 m n. m.), južným Minčol (1 273 m n. m.) a východným Mechy (1 479 m n. m.) a Pilsko (1 557 m n. m.).[3] Hrebeňom vedie rozvodie Čierneho (na juhu) a Baltského mora (na severe); južné svahy sú pramennou oblasťou Mútňanky v povodí Bielej Oravy, voda zo severnej časti smeruje potokom Sopotnia Wielka do Koszarawy.[1] Vrcholom vedie značený hrebeňový chodník.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Súvislý, miestami riedky lesný porast vrcholovej časti umožňuje len veľmi obmedzený rozhľad. Neďaleké horské lúky a odlesnené časti umožňujú pozorovať okolité vrchy Oravských, Kysuckých, Sliezskych a Žywieckych Beskýd, Malú Fatru, Oravskú Maguru a Nízke Tatry.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
červenej značke na vrchol:
- od západu z Rysianky cez Tri kopce
- od východu zo sedla Hliny okolo chaty Pilsko
- po
zelenej značke:
- z Mútneho cez Mútňanské sedlo a Tri kopce
- z Oravského Veselého cez Pilsko
- po
modrej značke hlavným hrebeňom od juhu z Mútňanského sedla cez Tri kopce[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-03-07]. Dostupné online.
- ↑ a b Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 6.
- ↑ a b Orava – Beskyd Žywiecki. Edícia turistických máp. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2001.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2022-03-07]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-03-07]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2022-03-07]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-03-07]. Dostupné online.