Ižipovce

Ižipovce
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Žilinský kraj
Okres	Liptovský Mikuláš
Región	Liptov
Nadmorská výška	598 m n. m.
Súradnice	49°08′25″S 19°29′28″V
Rozloha	2,64 km² (264 ha)
Obyvateľstvo	97 (31. 12. 2023)
Hustota	36,74 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1286
Starosta	Zuzana Fedáková (nezávislá)
PSČ	032 23 (pošta Liptovská Sielnica)
ŠÚJ	556807
EČV (do r. 2022)	LM
Tel. predvoľba	+421-44
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Ižipovce
Webová stránka: obec-izipovce.eu
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Ižipovce sú malá liptovská obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš.

Polohopis

Ižipovce - Lomnô

Katastrálne územie obce Ižipovce je súčasťou celku Podtatranská kotlina, podcelku Liptovská kotlina, oddielu Chočské pohorie. Obec katastrálne susedí na severozápade s obcou Prosiek, južne s obcou Bobrovník časť Hliník, juhozápadne s obcou Bukovina a na západe s obcou Liptovská Anna. Zhruba tretinu rozlohy katastra tvoria lesné porasty predovšetkým na severe zasahujúce do Chočských vrchov (podcelok Prosečné) a zároveň lesné porasty nazývané Ižipovské háje (najvyšší vrch Mníchov 710,6 m n. m.). Katastrom preteká Ižipovecký potok (Ižipovčianka), ktorého časť bola v minulosti umelo odklonená a preteká priamo obcou. V dolnej časti Ižipovčianka mierne meandruje a vlieva sa v Prosieckej zátoke do vodnej nádrže Liptovská Mara, ktorá je súčasťou rieky Váh.

Chotárne názvy Ižipoviec

Ižipovské háje

Ižipovský chotár predstavuje niečo cez 260 hektárov (ha), z ktorých len cca 11 ha je zastavaným územím obce. Katastrálne územie má úzky predĺžený tvar v severojužnom smere. Okrem zastavaného územia obce a lesných porastov spomínaných vyššie sa v obci zaužívalo niekoľko chotárnych názvov, ktoré sa hojne vyskytovali v rôznych písomných materiáloch (kúpnych zmluvách, pozemkových knihách, matrikách). Naši predkovia boli s pôdou v chotári úzko spätí a dôverne poznali každý kút obce. Mnohé z týchto názvov sa používajú dodnes, ďalšie len z ústneho podania pamätníkov a niektoré je problém presne lokalizovať. Hneď po vstupe do katastra obce z rázcestia sú to zvyšky stôp po dnes už neexistujúcich osadách obce Prosiek - Nižný a Vyšný Zádiel, následne lokalita "U môstkov", "Hlinenô", alebo "Nižnô pole". Pod Ižipovskými hájmi sú to lokality: "Ohradce", "Osiky", "Kúpenica", či "Za tŕním". Na tzv. hornom konci sa nachádzajú lokality s názvami: "Lanové", "Na dlhých", alebo "Kútovie".

Dejiny

Obec Ižipovce vznikla na majetku patriacom do chotára obce Sielnica. Územie sa spomína už v roku 1286 (Selniche), ktoré kráľ Ladislav IV. (1260 – 1290) daroval Benediktovi a Štefanovi, synom Kevela.

Prvá zmienka o majetku neskorších Ižipoviec je z roku 1304, keď zeman Ižip (maď. Izsép) kúpil časť majetku, dovtedy zvaného latinsky Moecha („špinavý, nečistý“). S týmto Ižipom je nepochybne spojený vznik osady v prvej polovici 14. storočia. V roku 1391 sa spomína obec ako "Kewelhaza", alebo Isipfalva, pred tým majetok služobníkov Liptovského hradu povýšených do zemianskeho stavu. Neskôr patrila rodinám Dobákovcov, Čemickovcov a iným drobným zemanom, ktorí v obci aj bývali. V 16. storočí obec pozostávala iba zo zemianskych kúrií, ktorých tu bolo v roku 1584 desať. V roku 1784 mala obec 33 domov a 192 obyvateľov, z toho 41 zemanov, v roku 1828 mala 19 domov a 184 obyvateľov. Ižipovce boli v tomto období osadou s výlučne zemianskym obyvateľstvom.

Obyvateľstvo sa v minulosti zaoberalo poľnohospodárstvom, tkaním súkna, kováčstvom, stolárstvom, výrobou handričkových pokrovcov a pod. Obec zachvátilo v priebehu 18. a 19. storočia niekoľko požiarov, preto najmä v prednej časti sa nenachádzajú drevené obytné budovy, ale len murované domy so sedlovou strechou, mnohé z nich sú t. č. neobývané.

V novodobej histórii počas 2. svetovej vojny (20. storočie) sa obec zapojila do Slovenského národného povstania.

S účinnosťou od 3. apríla 1976 sa obec Ižipovce zlúčila s obcou Liptovská Sielnica a opätovne sa osamostatnila k 1. februáru 1992.

Historický vývoj počtu obyvateľov

rok	počet obyvateľov	rok	počet obyvateľov
1784	192	1948	143
1828	184	1970	136
1880	138	1991	96
1900	128	2001	86
1921	133	2015	91

Názov

Vývin názvu obce

• 1391 - Selniche, que nunc vocatur Isipfalva ("...,ktoré je teraz Ižipovcami nazývané...")
• 1506 - Izipfalwa
• 1521 - Izyphaza
• 1525 - Isypowycz
• 1773 - Ižipowice
• 1786 - Ižipovce
• 1860-1918 - Izsépfalu

Symboly obce

Obecná zvonica, v pozadí vrch Lomné (Lomnô) a Čereňová skala

Najstaršie známe obecné pečatidlo pochádza z druhej polovice 19. storočia. V strede pečatného poľa je štít, v ktorého vrchnej časti je holub a v dolnej tri ruže. Klenotom je holub. Kruhopis je v maďarčine: IZSEPFALU KÖSZEGE, s priemerom 28 mm.

Erb Ižipoviec má pôvod v erbe niektorých blízkych zemianskych rodov alebo pôvodných zemanov používajúcich predikát "de Isyphaza". Na začiatku 20. storočia sa používala pečiatka bez pečatného znaku s maďarským textom v kruhopise: "IZSÉPFALU PECSÉTJE s textom "KÖSZÉG" v strede pečatného poľa s priemerom 28 mm.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Dedinská zvonica spojená s hasičskou zbrojnicou, ľudová murovaná stavba s drevenou nadstvabou. Zvonica má pôdorys štvorca a ihlancovú helmicu. Vo zvonici sa nachádza klasicistický zvon z roku 1830 zo zvonolejárskej dielne Anny Christellyovej v Banskej Bystrici.

• 
  Obecná zvonica
• 

Občianska vybavenosť

• obecný úrad (kancelária starostu, zasadacia miestnosť a miestna knižnica)
• zastávka MHD
• požiarna zbrojnica (dobrovoľný hasičský zbor založený v roku 1922)
• 2 garáže a sklad pri obecnej zvonici
• kultúrny dom (sála s kapacitou 100 miest na sedenie a zvýšeným javiskom)
• obchod (t. č. mimo prevádzky) s obecným bytovým domom a parkom (budova z roku 1970 a 3 obecné byty z roku 2007)
• cintorín

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ižipovce

Externé odkazy

• Oficiálna stránka obce Archivované 2018-08-31 na Wayback Machine