Hybe
| Hybe | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Región | Liptov |
| Vodný tok | Hybica |
| Nadmorská výška | 710 m n. m. |
| Súradnice | 49°02′40″S 19°49′44″V / 49,0445°S 19,8290°V |
| Rozloha | 52,82 km² (5 282 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 464 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 27,72 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1239 |
| Starosta | Karol Pavlíček[3] (nezávislý) |
| PSČ | 032 31 |
| ŠÚJ | 510467 |
| EČV (do r. 2022) | LM |
| Tel. predvoľba | +421-44 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Hybe Hybe 2 032 31 Hybe |
| E-mailová adresa | hybe@hybe.sk |
| Telefón | 529 61 21 |
| Fax | 529 61 21 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Hybe | |
| Webová stránka: hybe.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Hybe sú obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš. Významnými pamiatkami obce sú evanjelický kostol a katolícky kostol z 13. storočia.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Obec sa spomína už koncom 12. storočia, ako slovenská osada. Názov má od potoka Hybica. V roku 1230 ju vlastnili Hauk, Polk a Beuch z Uhorskej Vsi. Roku 1239 im ju kráľ Belo IV. odobral a pričlenil ku kráľovskému majetku. V roku 1396 dostali Hybe od panovníka trhové právo a oslobodenie od mýta. V prvej polovici 13. storočia sa sem prisťahovali nemeckí Sasi (pravdepodobne zo susedného Spiša).
Roku 1265 získali Hybe mestské privilégiá ako banícke mesto - v 13. storočí pokúšali sa dolovať zlato na úpätí Kriváňa. V erbe mali kopáč a motyku. Ťažba sa však nevyplácala pre chudobné žily a veľké náklady v ťažkom teréne. Časť baníkov odišla do Bocianskej doliny.
V roku 1390 sa Hybe dostali do majetku liptovského župana a stali sa poddanským mestečkom panstva v Liptovskom Hrádku.
Na rozhraní 14. a 15. storočia sa mestečko poslovenčilo. Baníctvo ustúpilo poľnohospodárstvu a remeslám.
Napriek poddanskému pomeru k Liptovskému Hrádku sa stali Hybe až do konca 19. stor. aj v 1. polovici 20. storočia významným hospodárskym i kultúrnym centrom horného Liptova. Z vyše 20 druhov remesiel najrozšírenejší boli murári, ktorí sa preslávili ako dobrí odborníci pri stavaní Budapešti.
V hybskom katolíckom kostole, v rodinnej hrobke, je pochovaný uhorský básnik Valentín Balaša, ktorý zomrel v roku 1594 v Ostrihome pri obliehaní mesta osmanskou armádou. Liptovská stolica v roku 1898 na jeho pamiatku umiestnila v kostole pamätnú tabuľu, v roku 2004 - pri 450. výročí narodenia Balašu - slovenský a maďarský ministri kultúry odhalili pamätný stĺp.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých, jednoloďová ranogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z obdobia okolo roku 1300. Nachádza sa v opevnenom areáli uprostred námestia. Úpravami prešiel v 15. storočí, kedy bolo neskorogoticky prestavované presbytérium a v rokoch 1638-1643 renesančne, kedy bola rozšírená loď. Bola nanovo zaklenutá hrebienkovou klenbou a boli postavené empory. V 17. storočí bol kostol fortifikovaný. Veža bola pristavaná v roku 1824. Zo stredovekých detailov sa v kostole dochovala rebrová klenba presbytéria, portál do sakristie a tri okná presbytéria. Pod kostolom je v rodinnej hrobke pochovaný renesančný uhorský básnik Valentín Balaša.[4] Kostol má hladké fasády členené opornými piliermi. Okná majú lomený oblúk alebo segmentové ukončenie. Veža je ukončená korunnou rímsou s terčíkom a zvonovitou helmicou.
-
Kostol Všetkých svätých -
-
-
-
Detail veže
- Evanjelický kostol, jednoloďová klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1822-1826. Stojí na mieste dreveného artikulárneho kostola. V roku 1906 prešeil po požiari neobarokovou obnovou, kedy bola upravená helmica veže. V interiéri sa nachádza trojstranná vstavaná murovaná empora. Priestor je zaklenutý českou plackou a pruskými klenbami. Barokové zariadenie kostola pochádza z pôvodného artikulárneho kostola, oltár s tordovanými stĺpmi je z roku 1737 so sekundárnym obrazom Ukrižovania z roku 1926, kazateľnica so sochami evanjelistov z roku 1730. Krstiteľnica má renesančno-barokové tvaroslovie, na vrchole umiestnenú klasicistickú sochu Krista.[5] Fasády kostola sú hladké s kordónovou rímsou, nárožným zaoblením a polkruhovo ukončenými oknami. Priečelie je členené lizénami so stredným rizalitom, z ktorého vyrastá hmota veže. Tá je dekorovaná nárožným kvádrovaním, pilastrami, ukončená korunnou rímsou s terčíkom a barokovou helmicou s laternou.
-
Evanjelický kostol -
-
-
Kazateľnica v interiéri -
Erb patróna kostola
.JPG)
- Súbor meštianskych a ľudových radových domov, pamiatková zóna, jednopodlažné trojpriestorové murované stavby so sedlovou strechou s dekoratívnym štítom, najmä z prelomu 19. a 20. storočia. V obci sa dochoval pôvodný urbanizmus sústredený okolo štvorcového námestia a priľahlých ulíc so súvislou radovou zástavbou lokalizovanou kolmo do ulice.
-
Pamätný dom D. Chrobáka -
Pamätný dom J. Grajchmana -
Pamätný dom A. Škarvana -
Historický míľnik na námestí -
Bývalá evanjelická ľudová škola
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Obec preslávil film Pacho, hybský zbojník (1975) od režiséra Martina Ťapáka (scenár Peter Jaroš, rodák z Hýb).
Prírodné pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]V obci sú tri chránené prírodné objekty: Grajchmanova lipa, Orfanidesova lipa a Štróblove lipy. Na katastrálnom území obce leží tiež Hybická tiesňava.
Pamätné tabule
[upraviť | upraviť zdroj]-
pamätný dom Alberta Škarvana -
Albert Škarvan -
Ján Bakoss -
Ján Šimkovic -
Ľudevít Orphanides
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Teodor Piovarči (* 1934 - † 2018) divadelný, filmový, televízny a dabingový herec
- Jakub Grajchman (* 1822 - † 1897), básnik a dramatik
- Hermína Orfanidesová (* 1853 - † 1916), spisovateľka pre deti
- Alojz Štróbl (* 1856 - † 1926), sochár
- Dobroslav Chrobák (* 1907 - † 1951), prozaik, esejista a literárny kritik
- Ján Svetlík (* 1912 - † 1997), architekt, tvorca areálu Slavín
- Július Lenko (* 1914 - † 2000), básnik a prekladateľ
- Vojtech Pavelica (* 1914 - † 1987), dôstojník a organizátor športu
- Jozef Chrobák (* 1927 - † 2015), architekt a vysokoškolský profesor
- Ivan Rajniak (* 1931 - † 1999), herec
- Peter Jaroš (* 1940), prozaik a dramatik
Pôsobili tu
[upraviť | upraviť zdroj]- Albert Škarvan (* 1869 – † 1926), lekár, spisovateľ a prekladateľ, zakladateľ esperantského hnutia na Slovensku.
- Ján Bakoss (* 1895 – † 1945), miestny evanjelický farár, náboženský spisovateľ, redaktor, protifašistický bojovník a martýr.
- Ján Šimkovic (farár), evanjelický farár, verejný činiteľ, prekladateľ, paleontológ
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Hybe [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ Hybe - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- ŽIŠKA, Stanislav: Hybe : Pohltení časom. Zo životných osudov rodákov 19. storočia. Ružomberok : Society for Human Studies, 2022. 344 s. ISBN 978-80-972913-8-9 [kniha obsahuje biografické portréty 78-ich osobností, ktoré sa narodili alebo pôsobili v priebehu 19. storočia v Hybiach]
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hybe
