Preskočiť na obsah

Ifikles (mytológia)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Ifikles alebo Ifiklés alebo Ífiklés (starogr. Ἰφικλῆς – Ifikles/iný prepis Ífiklés, lat. Iphiclus) je v gréckej mytológii syn tirynthského kráľa Amfitryóna a jeho manželky Alkmény.

Bol nevlastným bratom najväčšieho hrdinu gréckych mýtov Herakla,[1] ktorého otcom bol boh Zeus. Ten zviedol Alkménu tak, že na seba vzal podobu jej manžela.

Ifikles bol jedným z účastníkov honu na kalydónskeho diviaka, ktorý usporiadal hrdina Meleagros[2], po boku Herakla bojoval s élidským kráľom Augeiom[3] a zúčastnil sa s ním i vojny proti trójskemu kráľovi Laomedontovi.[4]

Ifikles mal troch synov, z toho dvoch starších mu zabil Herakles, keď na neho bohyňa Héra zoslala šialenstvo. Najmladší syn Iolaos sa stal neskôr Heraklovým priateľom a tiež manželom Heraklovej prvej ženy Megary. Za vraždu detí musel potom Herakles očistiť svoju dušu podľa vyloženej veštby, v službách mykénskeho kráľa Eurysthea, ktorý mu zadal dvanásť ťažkých úloh.[5] Iolaos pomohol Heraklovi pri plnení jeho druhej úlohy, v boji s lernskou Hydrou.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Teokritos, Eidyllion, XXIV,1.
  2. Apollodoros, Kronika, 1,8,2.
  3. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 8,14,9.
  4. Diodoros, Bibliotheca historia, 4,49,3.
  5. Apollodoros, Kronika, 2,4,12.