Inflácia (ekonomika)

Globálny prehľad miery inflácie v roku 2019.

Inflácia sa dnes najčastejšie chápe ako (spravidla nekrátkodobý) rast celkovej cenovej hladiny na danom území (spravidla v nejakom štáte). Existujú však aj mnohé iné definície inflácie - podrobnosti pozri nižšie v kapitole Definícia.

Percentuálny rast celkovej cenovej hladiny, presnejšie: percentuálny rast cenového indexu merajúceho infláciu, sa nazýva miera inflácie (iné názvy: inflácia v percentách, percentuálna inflácia, inflácia).

Ak je na danom území prítomná inflácia podľa vyššie uvedenej definície (čiže ak na danom území rastie celková cenová hladina), znamená to, že napríklad za 1 peňažnú jednotku (napr. 1 euro) sa dá v priemere kúpiť menej tovarov či služieb než v minulosti, inými slovami: daná peňažná jednotka (euro) má menšiu kúpnu silu (čiže hodnotu) než v minulosti.

V bežnej reči často dochádza k zámene pojmu inflácia s pojmom celková cenová hladina alebo s pojmom rast ceny jednotlivého tovaru - podrobnosti pozri v kapitole Definícia.

Infláciu skúma ekonómia, najmä makroekonómia a významná je aj v rámci národného účtovníctva. Meria ju obyčajne štatistický úrad daného štátu či zoskupenia štátov.

Zabezpečovaním tzv. cenovej stability (čiže zabezpečovaním nízkej až nulovej inflácie) sú poverené najmä centrálne banky, napríklad Európska centrálna banka v EÚ alebo Federal Reserve System v USA.

Antonymom pojmu inflácia je deflácia (záporná inflácia). Dezinflácia je znižovanie miery inflácie. Reflácia je stav, ktorý nastane po deflácii, keď sa ceny vracajú na pôvodnú úroveň. Prispôsobovanie výšky príjmov (dôchodkov, miezd) výške inflácie sa nazýva valorizácia.

Etymológia

Slovenské slovo inflácia je doložené od prvých rokov 20. storočia, bežne až od 20. rokov 20. storočia. Vzniklo - pravdepodobne prostredníctvom nemeckého slova Inflation, doloženého od konca 19. storočia - prevzatím anglického slova inflation (významy: inflácia, nadmerný rast, vzdutie, nafúknutie). Toto anglické slovo sa v ekonomickom význame vyskytuje od roku 1838 (v ostatných významoch sa vyskytuje už od stredoveku) a vzniklo ako podstatné meno odvodené od latinského slova inflare (význam: nafúknuť, naduť).

Definícia

Definícií inflácie existuje v literatúre nespočetné množstvo. Najčastejšie z nich sú tieto:

• 1. Podľa súčasnej najbežnejšej definície je inflácia (spravidla nekrátkodobý) rast celkovej cenovej hladiny danej ekonomiky, čiže (nekrátkodobý) všeobecný nárast cien statkov (nielen jedného či niekoľkých málo statkov), spravidla okrem aktív (pozri bod 2). Inými slovami: inflácia je (nekrátkodobý) pokles vnútornej kúpnej sily meny (resp. peňazí). Keďže sa kúpna sila meny (resp. peňazí) alternatívne označuje ako hodnota peňazí (resp. meny), dá sa predchádzajúca veta formulovať aj tak, že inflácia je (nekrátkodobý) pokles vnútornej hodnoty peňazí (resp. meny), čiže vnútorné znehodnotenie meny (resp. peňazí). Táto definícia sa niekedy označuje aj názvom cenová inflácia - porov. nižšie.
• 2. Občas sa do pojmu cenová hladina, a teda aj do z neho odvodeného pojmu inflácia, zahŕňajú aj ceny tzv. aktív, t. j. ceny napr. nehnuteľností, akcií, bitcoinu či zlata. Samotný všeobecný rast cien aktív sa (bez ohľadu na to, či sa zahrnie alebo nezahrnie do celkového pojmu inflácia) niekedy označuje ako inflácia (cien) aktív (angl. asset (price) inflation).
• 3. Niekedy sa infláciou myslí len tzv. spotrebiteľská inflácia či inflácia spotrebiteľských cien (angl. consumer (price) inflation), čiže (nekrátkodobý) rast len cien meraných indexom spotrebiteľských cien. Opakom spotrebiteľskej inflácie je najmä tzv. inflácia výrobných cien (táto je zahrnutá v bode 1 spolu so spotrebiteľskou infláciou) a už spomínaná inflácia aktív. Treba dodať, že v mnohých textoch sa spotrebiteľská inflácia naopak nepovažuje za úplne to isté ako inflácia, ale slúži len ako dôležitá aproximácia inflácie definovanej podľa bodu 1, keďže spotrebiteľská inflácia tvorí hlavnú časť inflácie definovanej podľa bodu 1 (porov. napríklad nižšie kapitolu Meranie inflácie).
• 4. Nekrátkodobosť spomínaná v definícii č. 1 sa v detailoch chápe rôzne. Niekedy sa napríklad chápe tak, že infláciou je len rast celkovej cenovej hladiny za obdobie minimálne 3 či 4 rokov. V takom prípade pojem inflácia viac-menej splýva s (nejasne definovaným) pojmom jadrová inflácia (angl. core inflation). Táto definícia sa niekedy formuluje tak, že inflácia je trvalý rast celkovej cenovej hladiny.
• 5. Niekedy sa definícia podľa bodov 1 - 4 dopĺňa o podmienku, že inflácia musí presahovať istú minimálnu úroveň, obyčajne 1-2 % za rok.
• 6. Niekedy sa inflácia definuje ako stav nerovnováhy či "napätia" v ekonomike, ktorý vznikol tým, že pri doterajšej celkovej cenovej hladine (čiže pri starých cenách) celkový dopyt po statkoch v ekonomike prevyšuje celkovú ponuku statkov v ekonomike, bez ohľadu na to, či toto prevyšovanie vzniklo nejakou zmenou na strane dopytu alebo nejakou zmenou na strane ponuky. Následkom tejto nerovnováhy môže byť podľa okolností a) rast reálneho HDP, alebo b) rast celkovej cenovej hladiny kombinovaný s rastom reálneho HDP, alebo c) (ak sa ponuka, čiže vyrábané množstvo, statkov v ekonomike z rôznych dôvodov nedá - buď vôbec alebo počas sledovaného obdobia - fyzicky zmeniť) iba rast celkovej cenovej hladiny, alebo d) (ak sa nedá fyzicky meniť ponuka ani sa z nejakého dôvodu, obyčajne v dôsledku štátneho zásahu, nedajú meniť ceny) nedostatok statkov na trhu, prejavujúci sa napríklad dlhými radmi pred obchodmi. Tieto následky vyplývajú z jednoduchého faktu, že dopyt i ponuka je tu chápaná ako "množstvo statku krát cena tohto statku" pre všetky statky ekonomiky dohromady, takže ak sa má čokoľvek v tomto modeli zmeniť, vždy sa môže meniť iba množstvo alebo iba cena alebo oboje (t. j. zmena sa rozloží na množstvo a cenu). Porovnaj aj bod 10.
• 7. Monetaristická škola (kvantitatívna teória peňazí) vychádza z (veľmi sporného) predpokladu, že jediným determinantom dopytu po statkoch je množstvo peňazí v ekonomike. V takom prípade sa definícia inflácie č. 6 redukuje do podoby, že inflácia je stav, keď je v ekonomike príliš vysoké množstvo peňazí v pomere k množstvu obchodovaných statkov (čiže v pomere k celkovej ponuke statkov). Rast celkovej cenovej hladiny v dôsledku rastu množstva peňazí v ekonomike sa niekedy označuje aj názvom peňažná inflácia (angl. money inflation, monetary inflation); týmto názvom sa alternatívne označuje priamo rast množstva peňazí v ekonomike (bez ohľadu na to, či je spojený s rastom cien).
• 8. Pôvodne, t. j. v 19. storočí v USA, sa inflácia definovala ako nárast množstva papierových peňazí v pomere k množstvu cenného kovu (za ktorý boli tieto papierové peniaze vymeniteľné). Týmto kovom bolo zlato alebo striebro. Z tohto sa neskôr vyvinula definícia, rozšírená najmä na začiatku 20. storočia (ktorá sa ale sčasti vyskytuje dodnes, napr. v tzv. rakúskej škole a aj napr. v niektorých marxistických textoch), podľa ktorej je inflácia nárast množstva peňazí (t. j. ponuky peňazí) v obehu, a to najmä v pomere k rastu potrieb ekonomiky, čiže konkrétne v pomere k rastu potrieb tovarového obehu alebo k rastu dopytu po peniazoch alebo k rastu reálneho HDP a podobne. Definícia z predchádzajúcej vety niekedy (nie vždy) vychádza z (veľmi sporného) predpokladu, že rast celkovej cenovej hladiny je spôsobený vždy len rastom množstva peňazí v ekonomike (porov. kvantitatívna teória peňazí); v takom prípade je táto definícia podobná definícii č. 7, ale s tým rozdielom, že kým v bode 7 sa inflácia chápe ako stav nerovnováhy, v tomto bode 8 sa inflácia chápe ako nadmerný nárast množstva peňazí. Pozri aj bod 15.
• 9. Občas sa inflácia definuje ako pokles vonkajšej kúpnej sily meny (resp. peňazí), inými slovami: pokles vonkajšej hodnoty peňazí (resp. meny), čiže vonkajšie znehodnotenie peňazí (resp. meny). Vonkajšia kúpna sila meny je výmenný kurz danej meny, prípadne podľa niektorých názorov cena zlata v danej mene. Táto definícia je v istom zmysle opakom definície uvedenej v bode č. 1.
• 10. Niekedy sa pojem inflácia (podľa definície č. 6) obmedzuje na to, čo Keynes označoval ako skutočná inflácia (angl. true inflation) či absolútna inflácia (angl. absolute inflation; názvom absolútna inflácia sa však alternatívne označuje opak tzv. relatívnej inflácie). Inflácia podľa tejto definície je teda stav, keď rast celkového dopytu po statkoch (v pomere k celkovej ponuke statkov) spôsobuje len (lepšie povedané: už len) rast celkovej cenovej hladiny; tento stav spravidla nastáva pri plnej zamestnanosti. Opakom tu je pojem čiastočná inflácia (angl. semi-inflation), čo je stav, keď spomínaný rast dopytu spôsobuje sčasti rast reálneho HDP a sčasti rast celkovej cenovej hladiny; tento stav spravidla nastáva, keď je ekonomika pod úrovňou plnej zamestnanosti.
• 11. Niekedy sa pojem inflácia obmedzuje na neanticipovanú infláciu (porov. nižšie), t. j. inflácia je len neanticipovaný (nekrátkodobý) rast celkovej cenovej hladiny.
• 12. Niektorí autori (napr. z postkeynesovskej školy) obmedzujú pojem inflácia (úplne alebo takmer) len na nákladovú infláciu (v užšom zmysle), t. j. na infláciu spôsobenú rastom nákladov, a niektorí špecificky na mzdovú infláciu (pozri nižšie), čiže nákladovú infláciu, pri ktorej sú nákladmi mzdy. Dopytová inflácia podľa týchto autorov vôbec alebo takmer neexistuje.
• 13. Niekedy sa pojem inflácia obmedzuje na ireverzibilný rast celkovej cenovej hladiny, t. j. infláciou podľa tejto definície nie sú situácie, keď síce celková cenová hladina najprv narastie, ale potom sa z rôznych dôvodov (kvázi automaticky) znova vráti na pôvodnú úroveň. Takáto situácia môže napríklad nastať, keď zvýšenie miezd v ekonomike síce najprv spôsobí zvýšenie celkovej cenovej hladiny, ale výrobcovia pre zvýšené mzdové náklady zároveň znížia objem výroby, čo spôsobí zvýšenie nezamestnanosti, ktoré má za následok zhoršenie vyjednávacej pozície zamestnancov a teda zníženie miezd i celkovej cenovej hladiny späť na pôvodnú úroveň. Podľa tejto definície inflácie v uvedenej situácii teda nebola prítomná inflácia.
• 14. Ojedinele sa inflácia definuje ako (neoficiálna) štátna daň na držbu peňazí, t. j. inflácia je vlastne plánované opatrenie vlády na rýchly a efektívny transfer príjmov a bohatstva od obyvateľstva na štát. Táto definícia je dosť atypická, lebo sa tu vlastne jeden z dôsledkov (kvázi-zdanenie držby peňazí) inflácie podľa definície č. 1 prezentuje ako definícia inflácie.
• 15. Niektoré texty pojem inflácia rozširujú o špecifické javy nazývané potlačená inflácia, skrytá inflácia a relatívna inflácia (buď všetky naraz alebo len niektoré z nich). Tu možno zjednodušene rozlíšiť dva prípady:

a) Niektoré z vyššie uvedených definícií zahŕňajú niektoré z týchto javov automaticky. Napríklad potlačenú infláciu zahŕňa definícia č. 6. Definícia č. 8 ju väčšinou tiež zahŕňa, najmä pokiaľ je formulovaná v podobe: inflácia je rozdiel medzi percentuálnym rastom množstva peňazí a percentuálnym rastom reálneho HDP. Táto definícia je totiž matematicky (v dôsledku rastovej verzie rovnice výmeny) to isté ako súčet percentuálneho rastu celkovej cenovej hladiny (P) a percentuálneho rastu obrátenej hodnoty rýchlosti obehu peňazí (1/V), pričom percentuálny rast celkovej cenovej hladiny je vlastne miera inflácie podľa definície č. 1 a percentuálny rast obrátenej hodnoty rýchlosti obehu peňazí je vlastne potlačená inflácia.

b) Pri ostatných definíciách inflácie sa uvedené javy musia pridať do tej-ktorej definície ako špeciálne prípady. Napríklad definícia č. 1 síce normálne nezahŕňa potlačenú infláciu, ale možno nájsť napríklad aj jej variant, podľa ktorého je inflácia rast celkovej cenovej hladiny "či už voľný alebo dočasne brzdený", čím je do definície pridaná potlačená inflácia.

• 16. Slovo inflácia sa často používa ako synonymum termínu miera inflácie (pozri nižšie).
• 17. Slovo inflácia má v angličtine - a cez ekonomické texty sprostredkovane aj v iných jazykoch - aj všeobecný význam (nadmerný) rast, expanzia (čohokoľvek). Takto aj slovo inflácia pôvodne v 19. storočí v ekonómii znamenalo jednoducho len nadmerný rast množstva papierových peňazí (pozri vyššie bod 8), zatiaľ čo dnes už má aj veľa iných významov. Keďže teda slovo inflácia môže znamenať aj všeobecne (nadmerný) rast, viaceré súčasné slovné spojenia obsahujúce slovo inflácia sú dvojznačné - slovo inflácia v nich môže znamenať jednoducho rast alebo môže znamenať niektorú z definícií č. 1 - 16. Typickými príkladmi takejto dvojznačnosti sú výrazy peňažná inflácia (pozri vyššie) a mzdová inflácia (pozri nižšie).

V bežnej reči často dochádza k zámene pojmu inflácia s pojmami celková cenová hladina a rast ceny jednotlivého tovaru:

• celková cenová hladina a inflácia: Rozdiel medzi nimi je taký, že celková cenová hladina je priemer všetkých cien, zatiaľ čo inflácia podľa definície č. 1 je rast (čiže kladná zmena) priemeru všetkých cien. Celková cenová hladina je teda stav cien, zatiaľ čo inflácia je (kladná) zmena cien.
• rast ceny jednotlivého tovaru (prípadne niekoľkých málo tovarov) a inflácia: Rast ceny jednotlivého tovaru spravidla nie je to isté ako inflácia podľa definície č. 1, čiže nie je to isté ako rast priemeru všetkých cien. Dôvodom je najčastejšie fakt, že rast ceny jednotlivého tovaru býva v ekonomike kompenzovaný poklesom cien iných tovarov, takže v konečnom dôsledku rast priemeru všetkých cien (čiže inflácia) býva približne nulový. Iba ak rast ceny jednotlivého tovaru má (okamžite) za následok rast cien väčšiny tovarov alebo najčastejšie používaných tovarov v ekonomike (typickým príkladom je prudký rast ceny ropy), dá sa povedať, že tento rast ceny jednotlivého tovaru (napr. ropy) je skoro to isté ako inflácia, ale presnejšia formulácia je, že tento rast ceny jednotlivého tovaru vyvolal infláciu.

V ostatných kapitolách tohto článku je inflácia, pokiaľ nie je uvedené inak, definovaná podľa definície č. 1.

Často sa vyskytujúci termín cenová inflácia (angl. price inflation) môže mať niektorý z nasledujúcich významov:

• alternatívne označenie inflácie podľa definície č. 1, používané na odlíšenie tejto definície inflácie napr. od definície č. 2 alebo od mzdovej inflácie (pozri nižšie);
• alternatívne označenie otvorenej (t. j. nie potlačenej) inflácie;
• Paulom Einzigom zavedené označenie pre druhú fázu (vysokej) inflácie, pre ktorú je (podľa jeho názoru) charakteristické, že ceny v ekonomike rastú už len v dôsledku očakávaní a nie (tak ako v prvej fáze, ním nazývanej peňažná inflácia) v dôsledku rastu množstva peňazí v ekonomike;
• nepresne: rast celkovej cenovej hladiny vyvolaný inými príčinami než rastom množstva peňazí v ekonomike (opakom je pojem peňažná inflácia);
• inflácia (napr. podľa definície č. 1) vyvolaná vzostupom nepriamych daní.

Zdroje vyššie uvedeného textu tejto kapitoly:

Často sa vyskytujúci termín mzdová inflácia (angl. wage inflation) môže mať niektorý z nasledujúcich významov:

• rast miezd v ekonomike alebo rast jednotkových mzdových nákladov v ekonomike (pričom rast jednotkových mzdových nákladov = rast podielu miezd a HDP ≈ rozdiel medzi rastom miezd a rastom HDP = rozdiel medzi rastom priemernej mzdy a rastom produktivity práce). Tu treba dodať, že v tomto prípade sa výraz inflácia v názve mzdová inflácia chápe vo všeobecnom význame "rast" (porovnaj vyššie definíciu č. 17) a samotné mzdy sa (skoro nikdy) nezahŕňajú do celkovej cenovej hladiny, a teda ich rast nie je ani súčasťou pojmu inflácia podľa definície č. 1, 6 alebo podobných definícií. Naopak, často sa terminologicky rozlišuje medzi cenovou infláciou (teda infláciou v pravom slova zmysle) a mzdovou infláciou; robí sa tak napríklad v kontexte tzv. cenovo-mzdovej špirály (=inflačnej špirály).
• inflácia (najmä podľa definície č. 1 či definície č. 6) - konkrétne spravidla nákladová inflácia - vyvolaná rastom miezd alebo rastom jednotkových mzdových nákladov.

Nevýhody (náklady) a výhody inflácie

Vysoká inflácia prerozdeľuje (t. j. mení rozdelenie) príjmov v ekonomike, zapríčiňuje neistotu a vedie k ekonomickým deformáciám. Je sporné, aké závažné sú jej účinky a či má byť cieľom dosahovať nulovú mieru inflácie.

Hlavné výhody inflácie sú:

• príjmy štátu z tvorby peňazí (tzv. razobné),
• možnosť použiť negatívne reálne úrokové sadzby (t. j. úrokové sadzby očistené o infláciu) ako nástroj ekonomickej politiky,
• skutočnosť, že inflácia a peňažná ilúzia (t. j. skutočnosť, že ekonomické subjekty nevedia poriadne rozlišovať medzi nominálnymi a reálnymi zmenami) sa dajú použiť na uľahčenie prispôsobovania reálnych miezd.

Druhy inflácie

Z kvantitatívneho hľadiska (podľa tempa rastu cien):

• mierna inflácia – medziročný rast celkovej cenovej hladiny dosahuje do 9 %
• cválajúca inflácia – medziročný rast celkovej cenovej hladiny dosahuje od 10 do 1 000 %
• hyperinflácia – medziročný rast celkovej cenovej hladiny dosahuje viac ako 1 000 %

Z hľadiska príčin vzniku:

• dopytová inflácia (inflácia ťahaná dopytom; angl. demand-pull inflation) – inflácia, pri ktorej je príčinou rozdielu, ktorý pri starých cenách vzniká medzi dnešným agregátnym (teda celkovým) dopytom a dnešnou agregátnou (teda celkovou) ponukou, zmena v agregátnom dopyte
• nákladová inflácia (ponuková inflácia; angl. cost-push inflation) – inflácia, pri ktorej je príčinou rozdielu, ktorý pri starých cenách vzniká medzi dnešným agregátnym dopytom a dnešnou agregátnou ponukou, zmena v agregátnej ponuke (obyčajne v dôsledku nárastu nákladov alebo v dôsledku nárastu ziskovej marže)

Z hľadiska anticipácií (očakávania) ekonomických subjektov:

• anticipovaná inflácia
• neanticipovaná inflácia

Z hľadiska zjavnosti:

• zjavná inflácia (otvorená inflácia)
• skrytá inflácia
• potlačená inflácia (blokovaná inflácia)

Z hľadiska vybilancovanosti:

• proporcionálna inflácia – všetky ceny rastú približne rovnako rýchlo. Absolútna cenová hladina rastie, ale pomery cien sa navzájom nemenia.
• neproporcionálna inflácia – absolútna cenová hladina rastie, pomery cien sa menia

Okrem tohto rozdelenia rozoznávame aj ďalšie druhy inflácie:

• stagflácia (slovo zložené zo slov stagnácia a inflácia) – stav, keď ekonomika vykazuje zároveň stagnáciu a infláciu. Vyjadruje obdobie s vysokou infláciou a zároveň národný produkt buď klesá alebo sa prinajmenšom nezvyšuje.
• slumpflácia (angl. slumpflation) – zriedkavé označenie pre stav, kedy vládne inflácia aj recesia (pokles HDP).

Meranie inflácie

Miera inflácie

Miera inflácie (iné názvy: inflácia v percentách, percentuálna inflácia, skrátene: inflácia; najčastejšia značka: $g_{P}$ alebo $\pi$) v čase t je percentuálna kladná zmena celkovej cenovej hladiny (značka: P) medzi časmi t a t-1, čiže:

$g_{P}={\frac {\Delta P}{P}}={\frac {(P_{t}-P_{t-1})}{P_{t-1}}}={\frac {P_{t}}{P_{t-1}}}-1$

Uvedený vzorec nie je nič iné než všeobecný matematický vzorec na výpočet percentuálnej zmeny niečoho, pričom toto "niečo" je v našom prípade celková cenová hladina (P).

Celková cenová hladina (P) vo vzorci miery inflácie sa v praxi najčastejšie meria niektorým (čiže za P sa dosadzuje niektorý) z nasledujúcich cenových indexov:

• deflátor HDP
• úhrnný index spotrebiteľských cien (angl. consumer price index, skr. CPI) [Verzia tohto indexu používaná Eurostatom sa volá harmonizovaný index spotrebiteľských cien, skr. HICP. V Spojenom kráľovstve bol názov HICP na začiatku 21. storočia zmemený na CPI, takže britský CPI je vlastne HICP.]
• index životných nákladov v novšom ponímaní (angl. cost of living index, skr. COLI) [Staršie sa názvom index životných nákladov vo viacerých štátoch, vrátane Česko-Slovenska, označoval ekvivalent dnešného indexu spotrebiteľských cien.]
• úhrnný index cien vo výrobnej sfére/index cien výrobcov (angl. producer price index, skr. PPI).

Najčastejšie sa pritom meria tzv. medzimesačná inflácia (t. j. percentuálny rast P oproti predchádzajúcemu mesiacu, napríklad medzi novembrom a decembrom toho istého roka) alebo tzv. medziročná inflácia (t. j. percentuálny rast P oproti rovnakému mesiacu predchádzajúceho roka) alebo tzv. priemerná medziročná inflácia (t. j. priemer všetkých dvanástich medziročných inflácií za rok).

Miera inflácie na Slovensku meraná (a) slovenským indexom spotrebiteľských cien (skrátené názvy: inflácia, inflácia CPI, inflácia meraná CPI) , (b) harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien EÚ (skrátené názvy: inflácia HICP, inflácia meraná HICP):

	2002	2003	2004	2005	2006	2007	2008	2009	2010	2011	2012	2013	2014	2015	2016	2017	2018	2019	2020	2021	2022	2023
Inflácia CPI	3,3	8,5	7,5	2,7	4,5	2,8	4,6	1,6	1,0	3,9	3,6	1,4	-0,1	-0,3	-0,5	1,3	2,5	2,7	1,9	3,2	12,8	10,5
Inflácia HICP	3,5	8,4	7,5	2,8	4,3	1,9	3,9	0,9	0,7	4,1	3,7	1,5	- 0,1	-0,3	-0,5	1,4	2,5	2,8	2,0	2,8	12,1	11,0

Údaje sú v percentách, t.j. sú to miery inflácie. V oboch riadkoch ide o priemerné medziročné údaje za daný rok.

Deflátor HDP

Deflátor hrubého domáceho produktu nazývaný aj implicitný cenový deflátor, je súhrnný cenový index, ktorý odráža vývoj cenovej hladiny, tým že zohľadňuje zmeny cien skoro všetkých tovarov a služieb v hospodárstve. Deflátor hrubého domáceho produktu vyjadruje mieru inflačného znehodnotenia hrubého domáceho produktu.

Vzorec deflátora HDP ($P_{D}$) je:

$P_{D}={\frac {Y_{N}}{Y}}$

čiže

$Y_{N}=Y.P_{D}$

pričom $Y_{N}$ je nominálny HDP (t. j. HDP v bežných cenách) a $Y$ je reálny HDP (t.j. HDP v stálych cenách).

V základnom roku zodpovedá reálny HDP nominálnemu HDP, keďže rozdiel medzi reálnym HDP a nominálnym HDP je per definitionem len zmena cien a na začiatku (t. j. v základnom roku) ešte platia východiskové, teda nezmenené ceny.

Ako vidno, vzťah medzi nominálnym HDP, reálnym HDP a deflátorom HDP je veľmi jednoduchý.

V matematike existuje všeobecne (t. j. pre ľubovoľné x a y) platný vzorec $g_{x.y}=g_{x}+g_{y}+g_{x}.g_{y}$, kde g znamená percentuálny rast. Ak je $g_{x}$ a $g_{y}$ malé, tak je výraz $g_{x}.g_{y}$ zanedbateľný a teda dostaneme $g_{x.y}=g_{x}+g_{y}$.

Ak tento matematický vzorec aplikujeme na náš prípad a deflátor HDP úplne stotožníme s celkovou cenovou hladinou ($P_{D}=P$), dostaneme:

$g_{Y_{N}}=g_{Y.P}=g_{Y}+g_{P}+g_{Y}.g_{P}$

resp. pre malé $g_{Y}$ a $g_{P}$:

$g_{Y_{N}}=g_{Y}+g_{P}$

čiže percentuálny rast nominálneho HDP je (približne) rovný súčtu percentuálneho rastu reálneho HDP a miery inflácie (čiže percentuálneho rastu celkovej cenovej hladiny).

Index spotrebiteľských cien

Deflátor HDP je miera priemernej ceny produkcie a tým meria vývoj cien všetkých vyprodukovaných statkov. Spotrebitelia sa zaujímajú o priemernú cenu spotrebných statkov, teda všetkých statkov ktoré spotrebúvajú. Množstvo vyrobených statkov sa od množstva spotrebovaných statkov odlišuje z dvoch dôvodov. Niektoré z vyprodukovaných statkov, nie sú predané spotrebiteľom ale podnikom (investičné statky), štátu alebo do zahraničia. Niektoré statky, ktoré spotrebitelia kupujú nie sú vyrobené doma, ale sa dovážajú.

Na meranie priemerných cien všetkých spotrebných statkov sa v makroekonómii preto používa iný index, takzvaný index spotrebiteľských cien. Tento sa vypočítava pomocou tzv. spotrebného koša, ktorý v jednom určitom roku (základný rok) reprezentatívne zachytáva náklady spotreby priemernej domácnosti a percentuálny výsledok sa porovná s nákladmi domácnosti nasledujúceho/nasledujúcich rokov. Index spotrebiteľských cien tovarov a služieb vyjadruje priemernú mieru zmeny cien tovarov a služieb kupovaných s cieľom spotrebovať v prevažnej väčšine domácností na Slovensku. Spotrebiteľské ceny jednotlivých reprezentantov sa zisťujú na území Slovenska celoplošne vo vybranej sieti predajní a prevádzok služieb, kde obyvatelia zvyčajne nakupujú. Ceny sa zisťujú počas prvých 20 dní sledovaného mesiaca. Za cenové reprezentanty boli vybrané výrobky a služby, ktoré svojím rozsahom reprezentujú celú sféru spotreby. Spotrebný kôš zohľadňuje predmety bežnej krátkodobej spotreby (napr. potraviny, noviny, benzín), predmety dlhodobej spotreby (napr. oblečenie, automobily, elektrospotrebiče) a služby (nájomné, kadernícke alebo kozmetické služby a iné). Na Slovensku takúto štatistiku vykonáva a zverejňuje Štatistický úrad Slovenskej republiky, v zahraničí, napríklad v Rakúsku je to úrad Statistik Austria (STAT) a v Nemecku spolkový štatistický úrad Statistisches Bundesamt. Mieru inflácie v celej eurozóne vypočítava Eurostat pomocou harmonizovaného indexu spotrebiteľských cien. Problémy tejto štatistickej metódy vychádzajú so zvyšujúceho sa odstupu k základnému roku a tým k strate reprezentatívnosti daného spotrebného koša, nakoľko sa správanie spotrebiteľov permanentne mení. Z toho dôvodu sú napríklad inovácie v spotrebnom koši zohľadnené iba čiastočne. Okrem toho taktiež nie je zohľadnený fakt, že zdražené produkty spotrebitelia rýchlo nahradia lacnejšími (cenová elasticita dopytu). Takisto táto hodnota agreguje všetkých spotrebiteľov bez ohľadu na ich príjem, takže nevedno do akej miery sú infláciou zasiahnuté rôzne príjmové skupiny. Okrem toho sa nezohľadňujú dôležité oblasti hospodárstva ako trh s nehnuteľnosťami a obchod s peňažnými produktami. Preto bol v rokoch 2002 – 2007 v dolárovom a eurovom obchodnom priestore zaznamenaný výrazný nárast množstva peňazí, čo by podľa rovnice výmeny malo viesť k zvýšeniu cien. Tento nárast sa uskutočnil v oblastiach, ktoré index spotrebiteľských cien nezaznamenáva, teda v oblasti trhu s finančnými produktami ako hedgeový fond ako aj na trhu s nehnuteľnosťami. Pokiaľ tento nárast množstva peňazí na druhej strane nevyváži zvýšenie cien reálnych produktov, zvýši sa cenová úroveň bez toho, aby to z indexu spotrebiteľských cien bolo zrejmé.

Index cien výrobcov

Index cien výrobcov meria celkovú cenovú hladinu na úrovni veľkoobchodu, resp. výroby. Je tvorený množstvom odvetvových indexov, ktoré sa skladajú podobne ako index spotrebiteľských cien. Index cien výrobcov plní úlohu predstihového ukazovateľa, pretože zmeny v tomto indexe sa následne obyčajne premietnu do indexu spotrebiteľských cien.

Hedonická metóda

Osobný počítač z roku 1981

Niektoré štáty USA (od 1998), Austrália, Nový Zéland, Spojené kráľovstvo a Nemecko (od zavedenia euromeny v roku 2002) vypočítavajú mieru inflácie tzv. hedonickou metódou, ktorou sa dosahujú nižšie inflačné čísla. Ide o pokus kvantifikácie kvality produktov. V Spojených štátoch podporoval zavedenie hedonickej metódy vtedajší šéf americkej centrálnej banky Alan Greenspan. Keďže sa inflácia ovplyvňuje prostredníctvom základnej úrokovej sadzby a množstvom peňazí, pri nižšej inflácii sa základná úroková sadzbu môže znížiť a množstvo peňazí centrálnou bankou zvýšiť. Nárast množstva peňazí sa orientuje popri inflácii aj na zvýšenom ekonomickom raste. K tomu sa v Spojených štátoch sociálne dávky aj platová politika často prispôsobujú miere inflácie.

Prídavné meno hedonický je síce odvodené od pojmu hedonizmus, úsilia dosiahnuť zmyselnosť a pôžitok, ale táto interpretácia má s týmto výpočtom dočinenia len málo. Je tým myslené, že v štatistickom zázname má byť zohľadnené narastajúce potešenie, ktoré kráča paralelne s kvalitatívnym vylepšeniami a následne odrátané od nameraného zvýšenia cien. Pri hedonickej metóde sa jeden ekonomický produkt subjektívne rozloží na viacero kvalitatívnych vlastností a následne sa pomocou regresnej analýzy vypočíta vplyv týchto kvalitatívnych charakteristických znakov na cenu. Tým sa zmeny cien, ktoré sú založené iba na zmene kvalitatívnych vlastností, oddelia a eliminujú od čistého zvýšenia cien.

Osobný počítač z roku 2010

Príklad hedonickej štatistickej metódy: Rýchlosť centrálneho procesora v počítačoch sa v roku 2005 vďaka zlepšeným technológiám zvýšila z 2 000 MHz na 3 000 MHz. V priemere roka však ceny za CPU zostali konštantné. Zvýšenie taktovej frekvencie z 2 000 MHz na 3 000 MHz pri procesoroch vyjadruje kvalitatívne zlepšenie o 50 %. Takže ceny za CPU pri zohľadnení kvalitatívneho zlepšenia v priebehu roka 2005 v spotrebiteľskej štatistike vlastne klesli o tretinu (zníženie inflácie). Podobne sa pomocou ďalších počítačových komponentov vypočíta celková cena počítača. Pri nových funkciách, ako napríklad pri modernizácii obrazoviek, sa počíta pomocou kvantifikácie kvality (ako napríklad ostrosť obrazovky) a záleží na subjektívnom posúdení štatistika, či k takémuto zlepšeniu došlo.

Problémy tejto metódy sú v subjektívnych rozhodnutiach štatistikov, či pri danom produkte vôbec došlo ku kvalitatívnemu zlepšeniu. Ak by sa táto metóda použila s prísnym meradlom, museli by do štatistiky byť zahrnuté aj zhoršenia kvality, pričom prakticky k tomu nedochádza. Napríklad časté meškania v železničnej doprave alebo výroba potravín s lacnejšími surovinami, sa ako zhoršenie kvality daných tovarov alebo služieb a inflačne zvyšujúcimi účinkom nikde nezaznamenávajú. Takisto paralelne k zvyšovaniu výkonnosti táto metóda nezohľadňuje dobu použiteľnosti konzumných výrobkov, ktoré majú čím ďalej kratšiu životnosť.

Jadrová inflácia

Model jadrovej inflácie na cenovom indexe bez zohľadnenia potravín a energií ako prvý popísal ekonóm Robert J. Gordon v roku 1975.. Ide o najčastejšiu definíciu jadrovej inflácie. U nás táto definícia zodpovedá definícii (slovenskej) čistej inflácie. Vo Švajčiarsku používa Švajčiarska národná banka jadrovú infláciu ako výpočet inflácie bez potravín, nápojov, tabaku, sezónnych produktov, energií a pohonných hmôt. Definícia jadrovej inflácie na Slovensku zodpovedá definícii čistej inflácie v Česku; česká čistá inflácia (čes. čistá inflace) = slovenská jadrová inflácia. Eurostat vypočítava jadrovú infláciu ako harmonizovaný index spotrebiteľských cien, HICP (angl. harmonised Index of consumer prices) očistený o energetické a potravinové komponenty. Európska centrálna banka používa výsledok ako indikátor na zavedenie menovo-politických opatrení.

Kritika konceptu jadrovej inflácie vyčíta, že výkyvy cien potravín a energií nemusia vždy podliehať iba krátkodobým cenovým šokom alebo sezónnemu kolísaniu, ale hlavne v posledných rokoch podliehajú dlhotrvajúcemu narastajúcemu trendu. Jadrová inflácia tento efekt nezohľadňuje, aj napriek tomu, že percentuálna hodnota výdavkov občanov za energie a potraviny z celkového objemu výdavkov je vysoká.

Jadrová a čistá inflácia na Slovensku

Jadrová inflácia podľa definície na Slovensku je celková inflácia – (regulované ceny + vplyvy zmien nepriamych daní a dotácií). Je to národohospodársky koncept, definovaný ako kvantifikácia miery rastu cenovej hladiny na neúplnom spotrebnom koši, ktorý je očistený od vplyvu regulovaných cien, zmien nepriamych daní a dotácií. Táto nová metodika merania inflácie vychádza z potreby štandardizácie jej vykazovania s krajinami Európskej únie, ako aj z potreby presnejších informácií o vývoji cien bez jednorazových a netrhových opatrení, ktoré nie sú ovplyvniteľné menovou politikou Národnej banky Slovenska.

Čistá inflácia je pojem z oblasti merania inflácie používaný na Slovensku (od r. 2000), v Česku a v Poľsku. Zahŕňa časť inflácie, pričom definície čistej inflácie sa v jednotlivostiach rôznia. Na Slovensku je čistá inflácia definovaná ako príspevok sektora obchodovateľných tovarov bez potravín a sektora trhových služieb k celkovej miere inflácie. Čistá inflácia = celková inflácia – (ceny potravín + regulované ceny). Vo svojej definícii teda zodpovedá všeobecnej definícii jadrovej inflácie podľa Robert J. Gordona.

Jadrová a čistá inflácia na Slovensku v roku 2006.

Vzorec na výpočet jadrovej inflácie na Slovensku:

$I_{x_{a}i}=I_{x}{\frac {\Delta a_{i}}{\Delta x}}$

• $I_{x_{a}i}$ = vplyv položiek s trhovými (neregulovanými) cenami na celkovú infláciu v percentuálnych bodoch
• $I_{x}$ = celkový indexu spotrebiteľských cien v %
• $\Delta a_{i}$ = absolútny rozdiel prepočítaných váh položiek s trhovými cenami k sledovanému obdobiu
• $\Delta x$ = absolútny rozdiel prepočítaných váh za celý spotrebný kôš k sledovanému obdobiu

Dôvody využívania jadrovej inflácie

Pri výbere spotrebného koša pre výpočet inflácie ide vo všeobecnosti o pokus zadefinovania spotrebného koša, ktorý by popísal účinky inflácie čo najlepšie. V Európe sa na to používa harmonizovaný index spotrebiteľských cien. Jednotlivé aspekty inflácie sa s indexom takéhoto druhu nedajú primerane zobraziť. Ide pritom o kolísanie cien počas ročných období a kolísanie cien energií. Istá časť cien produktov počas ročných období kolíše. Vzťahuje sa to predovšetkým na potraviny. Tento efekt ročných období prekrýva skutočnú mieru inflácie (angl. headline inflation). Pre elimináciu tohto efektu existujú dve možnosti. Vyhladenie pomocou priemerov alebo odstránenia potravín zo spotrebného koša (koncept jadrovej inflácie). Podľa štúdie americkej banky Federal Reserve Bank of New York je koncept jadrovej inflácie vhodnejší ako použitie priemerov.. Ceny (zväčša importovaných) fosílnych palív (hlavne ropa, zemný plyn a uhlie) tiež ľahko podliehajú výkyvom. K tomu je potrebné zohľadniť, že tieto ceny v priebehu niekoľkých štvrťrokov prostredníctvom produkčnej reťaze ovplyvňujú ceny ďalších produktov. Aj tento efekt sa dá najlepšie korigovať nezohľadnením cien energií v spotrebnom koši. Takýmto opatrením je možné ľahšie popísať účinky vonkajších vplyvov akými sú napríklad cenové šoky počas ropnej krízy.

Vnímaná inflácia

Výška inflácie je spotrebiteľmi vnímaná rôzne. Jedným z dôvodov rozdielu medzi vnímanou infláciou a štatisticky nameranou infláciou je skutočnosť, že v spotrebnom koši, ktorý je používaný na vypočítanie miery inflácie, sa nenachádzajú iba produkty dennej potreby, ale aj produkty s dlhšou životnosťou ako napr. automobily a tento výber alebo množstvo produktov sa nezhoduje so spotrebou každého jednotlivca alebo so skupinou spotrebiteľov. Vnímanie zmien cien je pre tovar dennej spotreby senzibilnejšie ako pre produkty s dlhšou životnosťou. Pokiaľ sa ceny tovarov dennej spotreby zvyšujú rýchlejšie ako ceny za produkty s dlhodobou životnosťou, leží vnímaná inflácia vyššie. Pokiaľ stúpajú ceny produktov s dlhodobou životnosťou rýchlejšie ako tovar dennej spotreby vzniká opačný dojem a vnímaná inflácia je nižšia. Fenomén vnímanej inflácie sa po zavedení euromeny stal na Slovensku predmetom spoločenského diškurzu.

Teórie (príčin) inflácie

Ekonomické školy majú rozličné pohľady na príčiny inflácie. Jednotlivé teórie inflácie ale nie sú obmedzené len na jednotlivé ekonomické školy. Nasledujú tri zjednodušené príklady prístupu k inflácii troch ekonomických škôl:

Neokeynesovská a novokeynesovská teória

Graf dopytovej inflácie

Podľa neokeynesovskej teórie existujú dva hlavné druhy inflácie:

• dopytová inflácia, ktorá je spôsobená zvýšeným dopytom po tovaroch (vrátane zvýšenia množstva peňazí v obehu).
• nákladová inflácia, ktorá je spôsobená zvýšením nákladov (miezd alebo materiálu) alebo znížením vyrábaného množstva.

Americký ekonóm Roger Gordon zaviedol tretí faktor, tzv. zabudovanú infláciu; inflačnú inerciu (tzv. trojuholníkový model).

Phillipsova krivka

Phillipsova krivka zobrazuje vzťah medzi rastom miezd alebo infláciou a nezamestnanosťou. Pôvodná (neokeynesovská) Phillipsova krivka ukazovala nepriamu úmernosť medzi infláciou a nezamestnanosťou. Istá úroveň inflácie bola požadovaná preto, aby klesala nezamestnanosť. Phillipsova krivka dokázala dobre opísať vývoj v Spojených štátoch v 60. rokoch 20. storočia, ale stagflácia v 70. rokoch 20. storočia, si vyžiadala rôzne úpravy tejto krivky. Jednou z mnohých možností, je nanášanie zmeny inflácie na jednu z osí grafu.

Pôvodné vysvetlenie Phillipsovej krivky znie tak, že zvýšený dopyt po tovaroch zvýši dopyt po práci (zníži nezamestnanosť), dopyt po práci naopak zvýši mzdy a vyššie mzdy zvyšujú náklady, čím zvyšujú ceny podnikov.

Monetarizmus

Monetaristi tvrdili, že inflácia je spôsobená (takmer iba) rýchlejším tempom rastu ponuky peňazí, než ekonomickým rastom. V praxi je možné toto porovnanie realizovať pomocou podielu deflátoru HDP so zmenou v ponuke peňazí.

Príčinou inflácie je nerovnováha v ekonomike spôsobená:

• emisiou prebytočného množstva peňazí,
• zaostávaním výroby tovarov za rastom kúpyschopného dopytu,
• prílevu tovaru bez odbytu na trhu.

Pokiaľ ide o emisiu prebytočného množstva peňazí, myslí sa tým prílišný rast fyzického objemu peňazí v ekonomike. Množstvo peňazí v ekonomike reguluje prostredníctvom menovej politiky centrálna banka. Môže ho ovplyvniť aj vláda svojimi výdavkami.

Rakúska škola

Rakúska škola ekonómov z terminologického hľadiska svojho času definovala (a niekedy aj dnes definuje) slovo inflácia ako zvýšenie ponuky peňazí (nesprevádzané rastom dopytu po peniazoch). Rozlišuje medzi rastom cien spôsobených zvýšením ponuky peňazí (len tento rast nazýva tradične inflácia) a prirodzenými zmenami cien, napríklad z dôvodu vyššieho dopytu (takéto zmeny táto teória tradične neoznačuje ako infláciu). Preto je z pohľadu ekonómov rakúskej školy jednoduché zastaviť infláciu definovanú ako rast množstva peňazí – stačí prestať vytvárať nové peniaze.

Podľa ekonómov rakúskej školy, ak sa nezmenia ďalšie ekonomické faktory, inflácia spôsobí rast cien, ale určiť presne, ktoré ceny budú ovplyvnené a v akej miere závisí od toho, ako boli novo vytvorené peniaze zavedené do systému.

Externé odkazy

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Inflácia (ekonomika)