Ján Dobránsky
| Ján Dobránsky | |
 | |
| Poslanec Národného zhromaždenia republiky Československej | |
|---|---|
| V úrade 1929 – 1935 | |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 9. máj 1869 Veľký Šariš, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko) |
| Úmrtie | 20. február 1950 (80 rokov) Solivar, Česko-Slovensko (dnes Slovensko) |
| Politická strana | Krajinská kresťansko-socialistická strana |
| Profesia | kňaz |
| Národnosť | slovenská |
| Vierovyznanie | rímskokatolícke |
Mons. Ján Dobránsky[1] (maď. Dobránszky János; * 9. máj 1869, Veľký Šariš † 20. február 1950, Solivar) bol slovenský katolícky kňaz, publicista a promaďarsky orientovaný politik v období medzivojnového Česko-Slovenska.
Stredoškolské štúdium absolvoval v Prešove. Následne študoval teológiu v Košiciach. Za kňaza bol vysvätený v roku 1894. Začínal ako administrátor vo farnosti Drienov, odkiaľ prešiel do obce Terňa, z ktorej sa opäť vrátil do svojho predchádzajúceho pôsobiska. Od roku 1899 bol kaplánom v Michalovciach. V tom istom roku sa stal administrátorom farnosti Široké. Od roku 1915 bol správcom farnosti v Solivare. V roku 1931 už bol dekanom a od roku 1933 pápežským komorníkom.[2]
Po vzniku Česko-Slovenska sa začal politicky aktivizovať. Bol stúpencom myšlienky samostatného východoslovenského národa a šarišského nárečia ako spisovného jazyka.[3] Bol členom Krajinskej kresťansko-socialistickej strany, v ktorej pôsobil v rokoch 1925 - 1932 ako jej podpredseda a vedúci predstaviteľ jej slovenskej frakcie. V parlamentných voľbách 1929 viedol kandidátku strany v prešovskom volebnom kraji a bol zvolený za poslanca Národného zhromaždenia. V snemovni zasadal v rozpočtovom a imunitnom výbore.[4] Okrem toho stranu v rokoch 1923 - 1928 reprezentoval v zastupiteľstve Košickej župy.[5]
Venoval sa aj prekladateľstvu a publikoval v cirkevných časopisoch. Pôsobil aj v Združení katolíckej mládeže Slovenska. Po vzniku Zjednotenej maďarskej strany v roku 1936 si naďalej udržal popredné pozície v jej štruktúrach.
Dobová maďarská tlač uvádza, že po vyhlásení autonómie Slovenska bol Ján Dobránsky v novembri 1938 perzekvovaný zo strany Hlinkovej gardy a dokonca vysídlený na územie pričlenené k Maďarsku po Viedenskej arbitráži.[6] No v roku 1940 denník Slovák informuje, že solivarský farár Ján Dobránsky osobne blahoželal ministrovi spravodlivosti Gejzovi Fritzovi k jeho narodeninám počas návštevy Solivaru.[7]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ DOBRÁNSKY, Ján. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok I. A – D. Martin : Matica slovenská, 1986. 544 s. S. 478 – 479.
- ↑ Dobránskzky János [online]. Szlovákiai Magyar Adatbank, [cit. 2022-12-27]. Dostupné online. Archivované 2022-12-27 z originálu.
- ↑ DOBRANSKÝ JÁN [online]. schematizmus.estranky.sk, [cit. 2022-12-27]. Dostupné online.
- ↑ Register-menný [online]. Spoločná česko-slovenská digitálna parlamentná knižnica, [cit. 2022-12-27]. Dostupné online.
- ↑ Na východe sme zvíťazili. Slovenský denník, 1923-10-02, roč. VI, čís. 224, s. 1.
- ↑ A Hlinka-gárda kiüldözte Eperjesről Dobránszky János volt képviselőt. [Magyar Hirlap], 1938-11-18, s. 7.
- ↑ Solivarčania oslávili narodeniny ministra Dr. Gejzu Fritza. Slovák, 1940-09-24, roč. XXII, čís. 227, s. 6.