Krajinská kresťansko-socialistická strana
| Krajinská kresťansko-socialistická strana | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Skratka | KK-SS |
| Založenie | 1919 |
| Rozpustenie | 1936 |
| Predseda | Gyula Wirth (1919 - 1919) Jenö Lelley (1919-1925) Géza Szüllő (1925 - 1932) János Esterházy (1932-1936) |
| Najviac poslancov | v r. 1929 - 1935: 5 poslancov a 2 senátori v r. 1935 - 1938: 4 poslanci a 3 senátori |
| Ideológie | maďarský nacionalizmus kresťanský socializmus |
| Politické spektrum | pravica |
Krajinská kresťansko-socialistická strana (maď. Országos Keresztényiszocialista Párt) bola najvýznamnejšia politická strana reprezentujúca záujmy maďarskej národnostnej menšiny v období medzivojnového Česko-Slovenska. Strana mala silne konzervatívne a opozičné zameranie, ako aj negativistický postoj k republike.[1]
Strana vznikla 23. novembra 1919, keď sa konal jej ustanovujúci kongres v Košiciach. Prvým predsedom sa stal Gyula Wirth. Strana nadväzovala na ideovo-politický program kresťansko-socialistickej strany pôsobiacej v rámci Uhorského kráľovstva. Programovo čerpala aj z pápežských encyklík Rerun novarum a Quadragesimo anno. Ústredným tlačovým orgánom strany boli noviny Népakarat a neskôr Magyar Hírlap. Svojich stúpencov a voličov maďarskí kresťanskí socialisti nachádzali najmä v mestách a väčších obciach, najčastejšie medzi strednými vrstvami katolíckeho maďarského obyvateľstva, ale aj medzi maďarským robotníctvom a statkármi. Rôznorodosť ekonomických a sociálnych záujmov širokého volebného elektorátu strany zjednocovala najmä požiadavka autonómie Slovenska. Touto požiadavkou autonómie jej predstavitelia chceli dosiahnuť oslabenie českého vplyvu nad Slovenskom a jeho priblíženie Maďarsku.[2]
Neskôr sa predsedom strany stal Jenö Lelley, za vedenia ktorého sa v polovici 20. rokov 20. storočia v strane vyhrotili konflikty medzi vedúcimi predstaviteľmi strany, ako aj konflikty ohľadom smerovania strany. Lelley, ktorý mal k ČSR zhovievavejší postoj, v júni 1925 z predsedníckej funkcie odstúpil a za predsedu bol zvolený jeho rival Géza Szüllő. Tým strana nastúpila na silne opozičný, konzervatívny a negativistický kurz voči ČSR.[3] Od roku 1932 bol predsedom János Esterházy.
Kresťanskí socialisti sa usilovali prezentovať stranu nie len ako čisto maďarskú stranu, ale ako stranu, ktorá združuje všetkých kresťanov na Slovensku, resp. Rodkarpatskej Rusi. Preto mala aj svoju slovenskú a nemeckú sekciu, čím si upevňovala svoje pozície aj v prostredí, kde maďarské obyvateľstvo nemalo silné zastúpenie.[4] Pravidelne bývala víťazom všetkých druhov volieb v Bratislave, Košiciach, Prešove alebo v Nitre. Postupné snahy o vytvorenie jednotného subjektu, ktorý by zastupoval všetkých Maďarov v ČSR, viedli v roku 1936 k zjednoteniu strany s Maďarskou národnou stranou, čím vznikla Zjednotená maďarská strana.
Volebné obdobie 1920 - 1925
[upraviť | upraviť zdroj]Prvých parlamentných volieb v roku 1920 sa strana zúčastnila v rámci formácie Maďarsko-nemecká kresťansko-socialistická strana. V slovenských volebných krajoch obsadila 6 poslaneckých mandátov. Zvolení boli János Jabloniczky (predstaviteľ nemeckej menšiny na Slovensku), Lájos Körmendy-Ékés, Jenö Lelley, Viktor Palkovich, ako aj József Szentiványi a Kalmán Füssy (obaja príslušníci Krajinskej maloroľníckej strany), ktorí si v poslaneckej snemovni vytvorili vlastný klub. Viktor Palkovich v priebehu volebného obdobia pre nález volebného súdu o mandát prišiel. Mandát jeho nástupcu, Jindřicha Daxera volebný súd neoveril a tak sa v máji 1922 mandátu ujal János Tobler. V priebehu roku 1922 klub opustili poslanci Szentiványi a Füssy (neskorší významní predstavitelia Maďarskej národnej strany).
Naopak, dvaja zvolení senátori nepostupovali jednotne, ale vstúpili do senátorských klubov nemeckých strán. Ferenc Koperniczký vstúpil do klubu nemeckých kresťanských socialistov a Karl Eugen Schmidt sa stal hospitantom klubu Nemeckej národnej strany. Tretí senátor, István Hangos, z Krajinskej maloroľníckej strany zostal pôsobiť až do svojej smrti v roku 1922 ako nezaradený (rovnako aj jeho nástupca József Ficza).[5]
Volebné obdobie 1925 - 1929
[upraviť | upraviť zdroj]Po vnútrostraníckej kríze, z ktorej vyšlo víťazne silne opozičné krídlo G. Szüllőa, išla strana do volieb v roku 1925 samostatne. Na Slovensku sústredila 4 mandáty v poslaneckej snemovni a 2 mandáty v senáte. Poslancami sa stali Miklós Fedor, Lipót Gregorovits, János Jabloniczky a Géza Szüllő. V snemovni si vytvorili vlastný klub.
Zvolení senátori Lajos Franciscy a Géza Grosschmid pôvodne zasadali v klube nemeckých kresťanských socialistov, no v závere roku 1926 si vytvorili vlastný klub.[6]
Volebné obdobie 1929 - 1935
[upraviť | upraviť zdroj]Do parlamentných volieb v roku 1929 išli maďarskí kresťanskí socialisti na jednej kandidátke s Maďarskou národnou stranou a Spišskou nemeckou stranou. Z 9 poslaneckých mandátov im pripadlo 5, ktoré získali Ján Dobránsky (predstaviteľ slovenskej sekcie strany), Miklós Fedor, Károly Hokky, János Jabloniczky a Géza Szűllö. Utvorili si vlastný klub (na rozdiel od poslancov z Maďarskej národnej strany a Spišskej nemeckej strany, ktorí si utvorili klub spoločne s Nemeckou živnostenskou stranou). Tento stav trval do marca 1930, kedy sa oba kluby spojili a vznikol tak 12-členný klub.
Zo 6 mandátov v senáte obsadila Krajinská kresťansko-socialistická strana 2: Rudolf Bőhm a opätovne Géza Grosschmid. Na rozdiel od senátorov z Maďarskej národnej strany nevytvorili klub s nemeckými živnostníkmi, ale stali sa hospitantmi klubu nemeckých kresťanských socialistov, od ktorých v roku 1930 odišli, aby sa pridali do jedného klubu k svojim maďarským kolegom a nemeckým živnostníkom. Po Grosschmidovej rezignácii a Bőhmovej smrti sa na začiatku roku 1933 stali senátormi József Keresztury a Karl Kreibich (predstaviteľ nemeckej sekcie strany).[7]
Volebné obdobie 1935 - 1938
[upraviť | upraviť zdroj]Vo voľbách do Národného zhromaždenia v roku 1935 išla strana opäť v koalícii s Maďarskou národnou stranou a Spišskou nemeckou stranou. Z 9 poslaneckých mandátov obsadila 4 Jánosom Esterházym, Augustínom Petráškom (predstaviteľ slovenskej sekcie strany), Gézom Porubszkym a Gézom Szűllöm. V senáte získali 3 z 5 mandátov: Károly Hokky, Miklós Pajor a Imre Turchányi. V tomto volebnom období zástupcovia všetkých troch subjektov utvorili jednotné kluby v snemovni i senáte hneď na začiatku obdobia. Preto sa tento stav vznikom Zjednotenej maďarskej strany prakticky nijako nezmenil.[7]
Volebné výsledky strany vo voľbách do Národného zhromaždenia
[upraviť | upraviť zdroj]| voľby | poslanecká snemovňa | senát | poznámka | ||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| počet hlasov | % | mandáty | počet hlasov | % | mandáty | ||
| voľby 1920 | 139 355 | 2,3 | 6 (z toho 4 pre KK-SS) | 100 371 | 1,9 | 3 ( z toho 2 pre KK-SS) | kandidovala v rámci koalície Maďarsko-nemecká kresťansko-sociálna strana |
| voľby 1925 | 85 777 | 1,2 | 4 | 85 777 | 1.4 | 2 | kandidovala samostatne |
| voľby 1929 | 257 231 | 3,5 | 9 ( z toho 5 pre KK-SS) | 233 772 | 3,6 | 6 (z toho 2 pre KK-SS) | kandidovala spoločne s Maďarskou národnou stranou a Spišskou nemeckou stranou |
| voľby 1935 | 291 831 | 3,6 | 9 ( z toho 4 pre KK-SS) | 259 832 | 3,6 | 5 ( z toho 3 pre KK-SS) | kandidovala spoločne s Maďarskou národnou stranou a Spišskou nemeckou stranou |
Volebné výsledky strany vo voľbách do Krajinského zastupiteľstva Slovenskej krajiny
[upraviť | upraviť zdroj]| voľby | počet hlasov | % | mandáty | poznámka |
|---|---|---|---|---|
| 1928 | 238 510 | 18,0 | 6 (z toho 3 pre KK-SS) | kandidovala spoločne s Maďarskou národnou stranou, Spišskou nemeckou stranou, Maďarskou národnou robotníckou stranou a Krajinskou stranou maloroľníkov, živnostníkov a robotníkov |
| 1935 | 225 407 | 14,9 | 5 | kandidovala spoločne s Maďarskou národnou stranou a Spišskou nemeckou stranou |
Volebné výsledky strany v Bratislave a v Košiciach
[upraviť | upraviť zdroj]Okrem parlamentných volieb v roku 1920, kedy v oboch mestách vyhrali sociálni demokrati, a obecných volieb 1931/1932 v Košiciach, kde vyhrali komunisti, bola víťazom volieb v týchto mestách Krajinská kresťansko-socialistická strana.
| voľby | |||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| mesto | 1920 | 1923 | 1923 | 1925 | 1927 | 1928 | 1931 |
| Bratislava | 28,45 | 27,78 | 32,74 | 19,14 | 23,02 | 23,66 | 16,94 |
| Košice | 28,33 | 32,04 | 29,81 | 21,55 | 22,75 | 21,12 | 17,54 |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ MOSNÝ, Peter. Dejiny štátu a práva na Slovensku. Prvé. vyd. Košice : Aprilla, s. r. o., 2008. ISBN 978-80-89346-02-8. S. 195.
- ↑ KOVÁČ, Dušan. Dejiny Slovenska. Prvé. vyd. Praha : Fortuna Print Praha, spol. s r. o., 1999. ISBN 80-88980-08-9. S. 108.
- ↑ KOVÁČ, Dušan. Kronika Slovenska 2. Prvé. vyd. Praha : Fortuna Print, 1999. ISBN 80-88980-08-9. S. 145.
- ↑ ĎURKOVSKÁ, Mária. Maďarské politické strany (Krajinská kresťansko-socialistická strana, Maďarská národná strana) na Slovensku v rokoch 1929 – 1936 [online]. Spoločenskovedný ústav SAV, 2012, [cit. 2023-02-09]. Dostupné online.
- ↑ Národní shromáždění republiky československé v prvém desítiletí. Praha : Senát a Poslanecká sněmovna, 1928. Dostupné online. S. 1233-1235. Archivované z originálu.
- ↑ Národní shromáždění republiky československé v prvém desítiletí. Praha : Senát a Poslanecká sněmovna, 1928. Dostupné online. S. 1233 - 1236. Archivované z originálu.
- ↑ a b Národní shromáždění republiky Československé v druhém desítiletí (1928-1938).. Praha : Předsednictvo poslanecké sněmovny, 1938. Dostupné online. S. 927-932. Archivované z originálu.