Ján Poničan (prozaik)
| Ján Poničan | |
| slovenský básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ a publicista | |
 | |
| Narodenie | 15. jún 1902 Očová, Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 25. február 1978 (75 rokov) Bratislava, ČSSR |
| Odkazy | |
| Commons |  Ján Poničan |
Ján Poničan (pseudonymy Ján Rob Poničan, rob a i.) (* 15. jún 1902, Očová – † 25. február 1978, Bratislava) bol slovenský básnik, prozaik, dramatik, prekladateľ a publicista.
Rodina
[upraviť | upraviť zdroj]- otec: Ondrej Poničan
- adoptívny otec: Pavol Poničan
- matka: Mária rod. Holíková
- manželka: Alžbeta Poničanová rod. Kindernayová , Valéria rod. Gajarská
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v roľníckej rodine, no po predčasnej smrti rodičov ho vychovávali príbuzní. Vzdelanie získaval v Banskej Bystrici (na maďarskom klasickom gymnáziu) a Lučenci (reálne gymnázium, maturita). Neskôr pokračoval na vysokej škole technickej v Prahe, no po dvoch rokoch prestúpil na právo, ktoré ukončil v roku 1927. V roku 1924 vstúpil do KSČ. Príslušník skupiny ľavicovo orientovaných intelektuálov DAV. Pracoval v Bratislave ako koncipient, krátko i vo Zvolene. Po prednáškach o ZSSR, kde bol ako vedúci delegácie Medzinárodnej červenej pomoci navštívil Moskvu a Sibír (1931), bol v Banskej Bystrici odsúdený a väznený (1931). V roku 1932 bol advokátskym koncipientom u V. Clementisa, o rok neskôr si otvoril vlastnú advokátsku prax. Zastupoval najmä robotníkov a komunistov. Advokátsku prax vykonával do roku 1947, neskôr bol tajomníkom Advokátskej komory, verejným a štátnym notárom. Po roku 1945 bol tajomníkom a podpredsedom Spolku slovenských spisovateľov v rokoch 1958 – 1959 vedúcim maďarskej redakcie Slovenského vydavateľstva krásnej literatúry, neskôr potom až do roku 1964, kedy odišiel do dôchodku, bol riaditeľom tohto vydavateľstva.
Tvorba
[upraviť | upraviť zdroj]Svoje prvé verše uverejňoval vo viacerých časopisoch (Svojeť, Mladé Slovensko, Pravda chudoby, Hlas ľudu a i.). Spolu s A. Siráckym, D. Okálim a V. Clementisom založil v roku 1924 časopis DAV. Vo svojich básniach vyjadroval svoje politické názory, revolučné a proletárske nadšenie, no tiež vlastný nepokoj, erotické a ľúbostné motívy, mestské zážitky (napr. z Paríža), ale tiež sociálne témy. Využíva melodickosť obrazov, poetické hľadanie rýmov. Okrem poézie, prózy a drámy tiež prekladal diela svetových dramatikov a ruských autorov (Sergej Alexandrovič Jesenin, Vladimír Vladimírovič Majakovskij), maďarských autorov (Endre Ady, Sándor Petőfi), ale tiež diela z bulharského jazyka.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Poézia
[upraviť | upraviť zdroj]- 1923 – Som, myslím, cítim a vidím, milujem všetko, len temno nenávidím, básnická zbierka, prvá zbierka slovenskej proletárskej poézie
- 1929 – Demontáž, básnická zbierka
- 1932 – Večerné svetlá, básnická zbierka
- 1934 – Angara, zbierka básní (zážitky z cesty po Sibíri)
- 1937 – Póly, zbierka básní
- 1941 – Divný Janko, poéma (v časopise Elán vyšla už v roku 1940)
- 1942 – Sen na medzi
- 1946 – Ivan Klas
- 1946 – Povstanie, cyklická báseň
- 1947 – Mesto, báseň o minulosti a prítomnosti Bratislavy
- 1949 – Na tepne čias, zbierka básní
- 1954 – Básne, výber veršov
- 1958 – Riava neutícha, zbierka básní
- 1962 – Ohne nad riekou, výber veršov
- 1967 – Držím sa zeme, drží ma zem, lyrické komentáre z ciest po vlasti i zahraničí
- 1972 – Špirála ľúbosť, výber vešov
- 1973 – Hĺbky a diaľky, zbierka básní
Próza
[upraviť | upraviť zdroj]- 1935 – Stroje sa pohli, román
- 1945 – Sám, zbierka poviedok
- 1945 – Pavučina (koncipovaný už v roku 1935), voľné pokračovanie románu Stroje sa pohli
- 1945 – Hôrny kvet, ľúbostná romanca
- 1946 – Treba žiť, román
- 1949 – Z čias-nečias, zbierka historický noviel
- 1959 – Po horách-dolinách, obraz prírodnej krásy Slovenska
- 1960 – A svet sa hýbe
- 1964 – Červená sedma, výber prózy
- 1973 – Jánošíkovci
- 1975 – Búrlivá mladosť
- 1979 – Dobyvateľ
Dráma
[upraviť | upraviť zdroj]- 1924 – Dva svety (predtým vychádzala na pokračovanie v Proletárskej nedeli)
- 1935 – Iskry bez ohňa
- 1936 – Bačov žart, rozhlasová veršovaná hra
- 1936 – Vzbura na rozkaz
- 1941 – Jánošík
- 1944 – Básnik a kráľ, veršovaná rozhlasová hra
- 1945 – Vzbura žien, rozhlasová veselohra
- 1949 – Čistá hra
- 1958 – Štyria
- 1962 – Všetkostroj, utopistická veršovaná hra (napísaná v 30. rokoch, vydaná až vo výbere z diela)
- Máje, libreto, ktoré zhudobnil Bartolomej Urbanec
Tvorba pre deti a mládež
[upraviť | upraviť zdroj]- 1953 – Deti, deti, pozrite, zbierka básní pre deti
- 1979 – Skaza hradu, historický román pre mládež (vydaný posmrtne)
Preklady
[upraviť | upraviť zdroj]- Jean-Baptiste Poquelin Moliére: Mizantrop, Lakomec, Tartuffe
- Alexander Sergejevič Puškin: Kamenný most, Mozart a Saliéri, Skúpy rytier
- Friedrich Schiller: Viliam Tell
- Pedro Calderón de la Barca: Dáma škriatok
- Carl Maria von Weber: Čarostrelec (preklad libreta)
Ocenenie
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- rodný dom v Očovej; náhrobník v urnovom háji na cintoríne v Slávičom údolí
- časť literárnej pozostalosti, korešpondencie a obrazová dokumentácia v LAMS
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.