Ján Damaský
Svätý Ján z Damasku | |
mních, teológ, historik, básnik a Učiteľ cirkvi | |
![]() | |
Biografické údaje | |
---|---|
Narodenie | asi 650 alebo 675 Damask |
Úmrtie | asi 749 – 754 neďaleko Jeruzalema |
Rehoľník | |
Vstup | 716 ? |
Svätec | |
V cirkvi | Rímskokatolícka cirkev, Pravoslávna cirkev |
Patronát | maliarov, lekárnikov, študentov teológie |
Atribúty | turban na hlave, odseknutá ruka, koše |
Sviatok | 4. december |
Odkazy | |
Projekt Guttenberg | Ján Damaský (plné texty diel autora) |
![]() | Ján Damaský (multimediálne súbory na commons) |
Ján Damaský (iné názvy: Ján z Damasku, Ján Damašský, Ján Damascénsky,[1] Ján Damascénius, Ióannés Damaskénos, gr. Ἰωάννης ὁ Δαμασκηνός, lat. Iohannes Damascenus; * asi 650/657[2], Damask[1], dnešná Sýria – † 749[3]/754[1], kláštor Mar Saba pri Jeruzaleme, dnešný Izrael[1]) bol mních, kňaz, byzantský teológ, hymnograf, historik, exegét, filozof a básnik.[1] Bol tiež poradcom jeruzalemského patriarchu v teologických otázkach. Pokúsil sa o syntézu byzantskej teológie. Bol významným zástancom úcty svätých ikon, vo svojich dielach ako prvý podáva ucelenú náuku o ich úcte a obhajuje ju proti ikonoklastom. Jeho najvýznamnejším dielom je trojdielny spis Prameň poznania (najznámejšia je jeho tretia časť O pravej viere). Je uznávaný za svätého a v Rímskokatolíckej cirkvi má titul učiteľa Cirkvi.
Bol jedným z najvýznamnejších byzantských hymnografov. Pripisuje sa mu sformovanie osmohlasníka (oktoichu) a významne prispel aj k formovaniu triodionu. Zostavil veľké množstvo kánonov, ktoré sa v gréckokatolíckej a pravoslávnej cirkvi podnes používajú v bohoslužbách. Najznámejším z nich je Kánon Paschy.
Historické pramene
[upraviť | upraviť zdroj]O svätcovom živote sa dozvedáme hlavne zo štyroch hagiografických životopisov.[4] Najstarším je opis jeho života z 9. storočia, ale je chronologicky dosť nepresný; je úvodom k životopisu Kozmu z Majumy.[4] Ďalšie informácie poskytuje životopis od jeruzalemského patriarchu Jána VII. z 10. storočia, ako aj po arabsky písaný životopis od mnícha Michala z roku 1084 – 1085.[4] Z posledne menovaného vychádzal gruzínsky životopis od Efréma Mtsirého, ktorý vznikol okolo roku 1100. Tento prameň sa výrazne odlišuje od predchádzajúcich.
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/9/95/VergineTricherusa.jpg/220px-VergineTricherusa.jpg)
Aj keď sa všetky tieto hagiografie vyznačujú charaktistikami stredovekej legendy, pravdepodobne sa zakladajú na historických faktoch.[4] K legendistickým črtám patrí údajné odseknutie ruky ako trest za písanie ikon, na čo bol následne uzdravený Pannou Máriou.[5]
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodenie a vzdelanie
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v Damasku pravdepodobne okolo roku 650[1], niektorí však uvádzajú asi rok 665[4] alebo 675.[6] Damask bol v tom čase pod islamskou vládou,[4] išlo však o vtedajšie politické, svetské a duchovné centrum.[1][7] Ján bol synom bohatého kresťanského úradníka Sargúna,[2] ktorý bol veľkým vezírom,[3] teda najvyšším finančním úradníkom provincie, podobne ako jeho otec.[4] Sargún bol tiež reprezentantom kresťanov v meste.[2] Napriek odlišnému vierovyznaniu otec pracoval na dvore kalifa Abd-al Malika,[1][6] keďže nastupujúcej moslimskej dynastii Ummajovcov chýbala vyššia administratívna sila.[4] Prvorodený syn dostal okrem kresťanského krstného mena Ján aj arabské meno Mansúr.[3][4] Podľa niektorých zdrojov mal jedného brata.[4]
Sargún sa rozhodol vzdelávať syna v kresťanskej viere, preto kalifovi zaplatil značnú sumu za sicílskeho mníca Kozmu z Kalábrie, ktorí bol medzi zajatými kresťanmi.[2][4][7] Životopisec mních Michal uvádza, že sa Ján spolu s bratom vzdelával v gramatike, filozofii, astronómii, geometrii, gréčtiny či Biblie. K tomu treba pridať aj početné spisy predchádzajúcich cirkevných otcov.[4] Do úvahy pri vzdelaní je však potrebné zahrnúť aj arabský vplyv, hlavne arabskú poéziu.[4] (Kozmas neskôr odišiel do kláštora pri Jeruzaleme a od roku 743 bol majumským biskupom.[3])
Od úradníka k mníchovi
[upraviť | upraviť zdroj]Spočiatku Ján zastával po niekoľko rokov rovnakú úradnícku pozíciu ako jeho otec,[6] pravdpepodobne od jeho smrti.[3][7] Životopis od patriarchu Jána uvádza aj to, že Ján Damaský mal byť povýšený na vyššiu hodnosť; je to však ťažko overiteľné.[6] Po smrti kalifa Abd al-Malika v roku 705 prevzal na desať rokov moc al-Walíd I., počas ktorého sa preferovala v úradnom styku arabčina.[6] Pravdepodobne z tohto dôvodu Ján skončil a administratívu prebrali moslimskí Arabi.[1][6] Je pravdepodobné, že sa Ján aj s bratom presťahovali do Jeruzalema.[1]
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/e/e0/John_Damascus_%28arabic_icon%29.gif/220px-John_Damascus_%28arabic_icon%29.gif)
Pravdepodobne v tom čase vstupoval do kláštora Mar Saba,[3] ktorý sa nachádzal medzi Jeruzalemom a Mŕtvym morom.[4][6] Vstúpil do neho v roku 716 aj so svojím adoptovaným bratom Kozmom.[2] Pod vedením jeruzalemského patriarchu Jána V. si doplnil vzdelanie a pravdepodobne v roku 725 bol vysvätený za kňaza.[3][5] V tomto kláštore žil až do svojej smrti a je možné, že pôsobil aj ako učiteľ vyššieho vzdelávania.[4] Postupne sa vypracoval na poradcu jeruzalemského patriarchu a začal byť činný ako teologický spisovateľ.[1] Počas života bol skromný a veľmi pokorný,[1] žil dokonca asketickým životom.[3]
Odpor proti obrazoborectvu
[upraviť | upraviť zdroj]„ | Keďže Boh v Kristovi prijal podobu človeka, je možné ho zobraziť. | “ |
– Ján z Damasku |
Keď byzantský cisár Lev III. nariadil na podnet moslimov zničenie ikon,[1][7] Ján Damaský sa postavil proti tomuto zákazu napísaním troch traktátov.[6] Vysvetľoval v nich, že Boha nebolo možné zobrazovať do príchodu Ježiša Krista, lebo nemal viditeľnú podobu ani telo.[3] Ježiš Kristus však dobrovoľne prijal na seba ľudskú podobu, takže je možné ho teda zobrazovať. Ján spolu s patriarchom Jánom V. argumentoval tým, že sa Cirkev neklania obrazom, ale tomu, čo tie obrazy reprezentujú:[1] „Neuctievam matériu, ale stvoriteľa matérie, ktorý sa stal matériou pre mňa a uznal sa hodným prebývať v matérii a skrze ňu pôsobiť na moju spásu. Absolútne ju však neuctievam ako Boha!“[3] Obrazy tiež pomáhajú lepšie pochopiť cirkevné učenie, čo bolo zvlášť dôležité v čase všeobecnej negramotnosti.[1] Ján prirovnával matériu obrazov k matérii oltára alebo samotného chleba a vína, ktoré menia svoju podstatu počas premenenia.[3] Ďalším argumentom v prospech uctievania svätých obrazov bol podľa Jána fakt, že vedie ku kontemplácii. Keď sa kontempluje a uctieva obraz, zmyslovo sa upevňuje kontemplácia a úcta k samotnej osobe, ktorú ikona reprezentuje.[3]
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/2/24/Ioann_Damaskin_ikona.jpg/220px-Ioann_Damaskin_ikona.jpg)
Pre svoj neoblomný postoj v otázke uctievania ikon sa Ján dostal do nemilosti kresťanských cisárov, ktorí sa prikláňali k ikonoklazmu.[2] Keďže sa však Ján nachádzal na moslimskom území, nemohli proti nemu zakročiť.[2]
V neskoršom období života sa Ján uchýlil do kláštornej samoty v Lavre svätého Sávu pri Jeruzaleme.[5] Umrel približne v roku 749 neďaleko Jeruzalema,[6][5] niektoré zdroje udávajú rozpätie rokov 744 až 754.[4]
Od zavrhnutia k rehabilitácii
[upraviť | upraviť zdroj]Krátko po smrti bol Ján Damaský považovaný za heretika kvôli svojim traktátom, v ktorých odporoval ničeniu svätých obrazov. K jeho rehabilitácii došlo zhruba o skoro 40 rokov po jeho smrti na druhom ekumenickom koncile v Nicei v roku 787.[4] Na koncile boli tiež rehabilitované aj jeho traktáty namierené proti obrazoborcom.[3]
Zhruba od 9. storočia sa začína rozvíjať jeho kult.[4] V palestínskom kalendári sa od 10. storočia začala sláviť Jánova pamiatka 4. decembra, ktorý bol považovaný za deň jeho úmrtia.[4] Tento deň slávenia prevzala aj Rímskokatolícka cirkev.[4]
Literárna činnosť
[upraviť | upraviť zdroj]![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/0/0e/Ioannis_Damasceni_Opera.tif/lossy-page1-220px-Ioannis_Damasceni_Opera.tif.jpg)
Jánovu literárnu činnosť možno rozdeliť na dve hlavné oblasti. V prvej z nich sa Ján zameriaval predovšetkým na kompilovanie a systematizáciu prác učiteľov cirkvi.[4] Ankyrský metropolita Makarios o Damaskom napísal: „Keď uvádzam Damaského, uviedol som spolu všetkých učiteľov a teológov. Lebo tento je ústami a tlmočníkom všetkých teológov.“[4] Medzi najdôležitejšie Jánove spisy patria:
- Zbierka troch slávnych apológií - ide o prvé Jánovo známe dielo, v ktorom teologicky obhajuje možnosť uctievania ikon.[2][5] Toto dielo bolo odsúdené ikonoklastickým koncilom v Hieria v roku 754.[3]
- Prameň poznania (Pegé gnóseos) - ide o najdôležitejšie Jánovo dielo.[1][3][5] Skladá sa z troch častí. Dialektika obsahuje definície pojmov z vierouky, pričom okrem kresťanských autorov vychádzal Ján aj z náuky Aristotela.[3] V druhej časti Dejiny heréz sa venuje teologickým argumentáciám kresťanských heréz. V poslednej časti O pravej viere Ján vytvoril syntézu hlavného cirkevného učenia z posledných storočí, prevažne od gréckych cirkevných otcov.[2] Ján sa zameriava na Boha, Trojicu, stvorenie sveta a človeka či učenie o Vtelení,[2][3] ale aj nepoškvrnenosti Panny Márie.[2] Taktiež sa vyslovuje v prospech používania relikvií svätých,[8] pretože telá svätých sú príbytkami božskej milosti.[9] Mnohí toto dielo považujú za základy pravoslávnej dogmatiky,[1] lebo ide o prvé reálne kompendium kresťanskej teológie.[7] Toto dielo bolo dlhú dobu používané ako vo východnom, tak aj v západnom kresťanstve.[2][5]
- Výklad viery - Jánovo dielo, ktoré od 12. storočia postupne prijímali západní teológovia ako pohľad gréckych otcov.[4][6]
- O pravej viere[1]
- Hudobný kánon[1]
- Syntéza patristického myslenia[5]
Medzi Jánovými homíliami sa nachádzajú tri, ktoré pojednávajú o nanebovzatí tela Panny Márie do neba po jej smrti.[6]
Druhou literárnou oblasťou, ktorej sa Ján Damaský venoval, bolo vytváranie liturgických textov a hymnov.[2] Pravoslávna cirkev používa hymny, ktoré na veľké liturgické sviatky zložil Ján Damaský,[3][5] aj keď množstvo jemu pripisovaných výtvorov je nadhodnotené.[6] Tieto kánony sa nachádzajú v liturgickej knihe pravoslávnej cirkvi a Oktoichu (tzv. Osmohlasníku).[5] Ján totiž usporiadal nápevy do systému ôsmych hlasov. Tento systém sa používa v slovanských cirkvách dodnes.[5][6]
Slovenské preklady diela
[upraviť | upraviť zdroj]Z jeho rozsiahleho diela sú v slovenskom preklade dostupné:
- Kánon Paschy (Veľkej noci).
- Reč na Narodenie presvätej Bohorodičky.
- Stvorenie anjelov a ich bytie. (Úryvok z diela O pravej viere.)
- Slovo o panenstve
- Kríž vo svetle viery (Úryvok z diela O pravej viere.)
Uctievanie
[upraviť | upraviť zdroj]Pravoslávna cirkev
[upraviť | upraviť zdroj]Je uctievaný ako svätý (prepodobný). Jeho sviatok sa slávi 4. decembra. Bol posledný z východných cirkevných otcov,[6][7] ním sa uzatvára éra patristiky.
Katolícka cirkev
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodne si ho Katolícka cirkev uctievala 27. marca,[2] avšak po liturgickej obnove došlo k zosúladeniu slávenia s východnými cirkvami. Rímske martyrológium teda uvádza jeho sviatok na 4. december.[1][10]
Pápež Lev XIII. ho pre jeho zásluhy vyhlásil 19. augusta 1890 za učiteľa Cirkvi.[1][3][6] Pápež Benedikt XVI. vnímal Jána Damaského ako svedka doby, v ktorej sa grécka a sýrska kresťanská kultúra postupne presunula ku islamskej kultúre.[3] Označil ho za významnú postavu byzantskej teológie a veľkého učiteľa celého kresťanstva.[3]
Atribúty a patrónstvo
[upraviť | upraviť zdroj]![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/3/3a/The_dream_of_Saint_John_Damascene_Wellcome_L0041636.jpg/220px-The_dream_of_Saint_John_Damascene_Wellcome_L0041636.jpg)
Kvôli svojmu orientálnemu pôvodu je často zobrazovaný s turbanom na hlave.[1] Druhým atribútom sú koše, ktoré podľa hagiografie boli skúškou poslušnosti a pokory. Mníšski spolubratia ho poslali predávať pletené koše za premrštené ceny do Damasku.[3] Musel tam znášať posmech kupujúcich, až kým ho nespoznal niekto z jeho bývalých sluhov a nekúpil koše za takú vysokú cenu.[3] Ďalším znakom Jána z Damasku je ruka, ktorá mala byť useknutá buď za pokračovanie v písaní ikon, alebo za podozrenie zo zrady. V oboch verziách mu zázračne dorástla zásahom Panny Márie.[3]
Je považovaný za patróna študentov teológie (hlavne východných cirkví), lekárnikov a maliarov.[1]
Uctievanie na Slovensku
[upraviť | upraviť zdroj]Na Slovensku sa nenachádza žiadny chrám zasvätený tomuto svätcovi.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w Ján Damascénsky, kňaz a učiteľ Cirkvi : Životopisy svätých [online]. [Cit. 2023-07-11]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n FARMER, David Hugh. The Oxford Dictionnary of Saints. 5. vyd. New York : Oxford University Press, 2003. S. 1050. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x CHLUMSKÝ, Jan. Sv. Jan Damašský [online]. catholica.cz, [cit. 2023-07-11]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w HOFMANN, Johannes. Ján z Damasku a jeho príbeh, ako čeliť nenávisti a nepriazni [online]. svetkrestanstva.postoj.sk, [cit. 2023-07-10]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k Prepodobný Ján Damaský / Pravoslávna cirkevná obec v Košiciach [online]. www.pravoslavieke.eu, [cit. 2023-07-11]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o ATTWATER, Donald. The Avenel Dictionary of Saints. New York : Avenel Books, 1981. S. 377. (po anglicky)
- ↑ a b c d e f WATKINS, Basil. The Book of Saints. Comprehensive Biographical Dictionary. 8. vyd. Londýn : Bloomsbury, 2016. ISBN 978-0-567-66414-3. S. 828. (po anglicky)
- ↑ KRUPA, Ján. Úcta svätých a ich relikvií [online]. www.lumen.sk, [cit. 2023-07-11]. Dostupné online.
- ↑ KRUPA, Ján. Sviatok / Svätí sú našimi spolumodlitebníkmi, priateľmi a pomocníkmi [online]. svetkrestanstva.postoj.sk, [cit. 2023-07-11]. Dostupné online.
- ↑ Martyrologium Romanum (2004). Vatikán : Administrationem Patrimonii Sedis Apostolicae, 2004. Dostupné online. S. 850. (po latinsky)
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Řeči na obranu obrazů / Sv. Jan Damašský; přeložil, úvodem a doslovem opatřil Tomáš Mikulka. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2012. 153 s. (Pro Oriente; zv. 17.) (čiastočne) dostupné online. ISBN 978-80-7465-017-8. (po česky)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Damaský
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.