Jankovský potok (národná prírodná pamiatka)

Jankovský potok
národná prírodná pamiatka
Tabuľa označujúca pamiatku
Štát	Česko
Región	Kraj Vysočina
Okres	Okres Pelhřimov
Lokalita	Jankov, Mladé Bříště, Mysletín, Nový Rychnov, Staré Bříště, Vyskytná, Zachotín
Nadmorská výška	490 - 680 m n. m.
Súradnice	49°26′26″S 15°22′16″V
Rozloha	72,506 ha
Vznik	1. apríl 1992
- Vyhlásil	Okresný úrad v Pelhřimove
Správa	AOPK ČR - RP SCHKO Žďárské vrchy
Kód AOPK ČR	1528
Jankovský potok Poloha na mape Česka
Wikimedia Commons: Jankovský potok (national natural monument)
Webová stránka: BioLib.cz
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál
Európsky významná lokalita CZ0613321

Jankovský potok je národná prírodná pamiatka chránená pre výskyt perlorodky riečnej (Margaritifera margaritifera). Predmetom ochrany je ďalej prirodzene meandrujúce koryto potoka s nadväzujúcimi druhmi mokraďových a rašelinových lúk. NPP bola vyhlásená k 1. aprílu 1992.

NPP Jankovský potok sa nachádza na Českomoravskej vrchovine, približne 11 km od Pelhřimova. Pramení pri Jankove, preteká Vyskytnou, Zachotínom, Mysletínom, Mladými Bříštemi a Novým Rychnovom, kde chránené územie končí. Potok ďalej pokračuje a ústi do Sedlickej priehrady.

NPP Jankovský potok spadá do zoznamu európsky významných lokalít. Vyskytuje sa na zozname Natura 2000 pre výskyt vydry riečnej (Lutra lutra). Ďalej je zahrnutý do vodohospodárskeho ochranného pásma, pretože patrí k povodiu Želivky, ktorá zásobuje vodou vodnú nádrž Švihov.

Oblasť spravuje AOPK ČR - RP SCHKO Žďárské vrchy, pracovisko Havlíčkův Brod.

Lokalita

Pramenisko, lúčna časť

Národná prírodná pamiatka Jankovský potok sa nachádza v Kraji Vysočina, okres Pelhřimov. Jej začiatok, pramenisko, sa nachádza asi 11 km východne od Pelhřimova a chránené územie prechádza cez katastrálne územie obcí Jankov U Pelhřimova, Vyskytná, Zachotín, Mysletín, Mladé Bříště, Staré Bříště a Nový Rychnov.

Do ochrany je okrem toku samotného zahrnuté blízke okolie údolnej nivy a prilieha k nemu aj ochranné pásmo. Samostatná NPP Jankovský potok zaberá 72,12 ha, ochranné pásmo rozširuje oblasť o 315,63 ha. Jankovský potok preteká silne obrábanou krajinou a je premostený cestným ťahom Pelhřimov - Jihlava (cesta č. 602).

Pramenisko, lesná časť

Pramenná časť Jankovského potoka sa nachádza medzi jelšinami pri osade Chaloupky, pri obci Jankov. Jedná sa o rozsiahle územie, kde potok vyviera a rozlieva sa do krajiny, čím vytvára mokrade a nadväzné typické ekologické spoločenstvá.

Údolná niva potoka je prirodzene meandrujúca s typickými spoločenstvami mokraďových a rašelinných porastov s výskytom významných živočíchov.

V okolí je podobne chránený aj Kladinský potok, ľavostranný prítok Jankovského potoka. Prírodná rezervácia Kladinský potok je ťažko prístupná, obmedzená prírodnými hranicami.

História

Po vytvorení prvých osád okolo 13. - 14. storočia sa v okolí začala prejavovať ľudská činnosť. Prvým zásahom do krajiny bolo jej odlesňovanie a počiatok poľnohospodárskej činnosti úmerný dobe, teda sa jednalo prevažne o lúky a pastviny. Vyvážené spoločenstvo oligotrofného toku vzniklo vďaka nesúvisle obrábanej ploche. Počas 19. storočia sa ustálil pomer medzi lesnými a poľnohospodárskymi plochami, ktorý pretrváva dodnes. Ukončila sa tak výrazná premena zmiešaného lesa v smrekové monokultúry, ktoré vyvolávajú problémy v zmenenom chemizme vôd, pôdnych vlastností a tiež znižujú diverzitu okolia. Pomery v hospodárení s pôdnym fondom sa však zmenili s rozrastajúcim počtom obyvateľov oblasti a hlavne intenzifikáciou poľnohospodárstva v 60. rokoch 20. storočia. Na účely intenzifikácie sa robili meliorácie lúk a podmáčaných oblastí, regulácia a napriamovanie tokov a zvyšovanie percenta orných plôch. Vysoké dávky hnojív vyplavovaných do podzemných vôd s následnou eutrofizáciou tokov a zvýšenou eróznou činnosťou (vodnou aj veternou) na obrábaných plochách je príčinou veľkých problémov. Na území sa vykonávala len drobná stredoveká ťažba rúd, ktorá nevýrazne ovplyvnila ráz krajiny, napr.: pingy pri Vyskytnej. Okresný úrad Pelhřimov vyhláškou ustanovil chránenú oblasť s účinnosťou od 1. 4. 1992 a na základe ustanovení § 90 ods. 8 zákona 114/1992Sb. O ochrane prírody a krajiny, bolo územie vyhlásené ako národná prírodná pamiatka (NPP).

Prírodné pomery

Mokraďové okolie potoka

Geológia

Křemešnická vrchovina, ktorou potok preteká, je klasickým predstaviteľom Českomoravskej vrchoviny. Horninové podložie je typické pre České moldanubikum, horniny sú kyslé až neutrálne, ťažko zvetrateľné. Podložie je prekryté kvartérnymi fluviálnymi sedimentami, po okrajoch s deluviálnymi svahovinami. V podloží prameniska sa nachádza žulový masív s tektonickou dispozíciou. Rovinný profil prameniska postupne prechádza v tiahle svahy s úzkym údolím potoka.

Hydrológia

Povodie celého Jankovského potoka má rozlohu 130,031 km², s celkovým prevýšením približne 200 m a sklonom 17,5 ‰. Povodie je skôr vejárového charakteru. Jankovský potok je podľa absolútnej rádovosti toku tokom 5. rádu, podľa Strahlera je tokom 4. rádu. Potok pramení na území hlavného európskeho rozvodia a je súčasťou povodia Sázavy, konkrétne sa jedná o pravostranný prítok Želivky.

Klimatické pomery

Priemerná ročná teplota je 6°C. Tok potoka je rozdelený do troch klimatických častí - najvrchnejšia partia patrí do okrsku CH7, teda do chladnej oblasti, stredná časť toku je v okrsku MT3, teda mierne teplej oblasti a spodné partie potom do MT5. Priemerné zrážky v oblasti činia zhruba 680 mm.

Rak riečny

Flóra

Rastlinstvo je typické pre mokraďové a rašelinové lúky, druhotné jelšiny striedajúce sa s prípotočnými jelšinami. Vegetácia na týchto mokraďových lúkach je tvorená krátkostebelnatými ostrico-machovým spoločenstvami zväzu Caricion fuscae. Neudržiavané miesta zarastajú tŕstim, chrasticovými porastami a skupinovo rastúcimi jelšami a vŕbami. Zo vzácnych a ohrozených druhov tu rastú napr. rosička okrúhlolistá (Drosera rotundifolia), ostrica plstnatoplodá (Carex lasiocarpa), ostrica blšná (C. pulicaris), ostrica oblastá (C. diandra), zdrojovka pobrežná (Montia hallii), všivec lesný (Pedicularis sylvatica), vachta trojlistá (Menyanthes trifoliata), vŕba rozmarínolistá (Salix rosmarinifolia), vstavačovec májový (Dactylorhiza majalis), bielokvet močiarny (Parnassia palustris), hadomor nízky (Scorzonera humilis), púpava Nordstedtova (Taraxacum nordstedtii).

Fauna

Najvýznamnejším zástupcom fauny je perlorodka riečna (Margaritifera margaritifera), vedľa Kladinského potoka je to posledný výskyt na Vysočine. Predtým sa tu vyskytovalo aj korýtko riečne (Unio crassus), ale to je v dnešnej dobe považované za nezvestné, pretože v posledných rokoch nebol preukázaný jeho výskyt. Ďalšími významnými obyvateľmi toku a priľahlých oblastí sú napríklad mlok horský (Triturus alpestris), ropucha bradavičnatá (Bufo bufo), skokan krátkonohý (Rana lesonnae), mihuľa potočná (Lampetra planeri), rak riečny (Astacus astacus), rybárik riečny (Alcedo atthis), vodnár potočný (Cinclus cinclus), trasochvost horský (Motacilla cinerea), pŕhľaviar červenkastý (Saxicola rubetra). Za potravou sa tu zastavuje bocian čierny (Ciconia nigra). V okolí toku loví vydra riečna (Lutra lutra).

Na lokalite prebehlo veľké množstvo inventarizačných prieskumov, okrem iného aj ornitofauny. Podľa kategorizácie Červeného zoznamu vtákov ČR tu boli zaznamenané tieto kriticky ohrozené druhy: kačica chrapačka (Anas querquedula), haja červená (Milvus milvus) a kalužiak červenonohý (Tringa totanus). Boli tu vidieť aj niektoré ohrozené druhy napr. včelár lesný (Pernis apivorus), sokol lastovičiar (Falco subbuteo), chriašť bodkovaný (Porzana porzana), svrčiak slávikovitý (Locustella luscinioides). Medzi zaznamenané zraniteľné druhy na lokalite boli napr.: chrapkáč poľný (Crex crex), myšiarka močiarna (Asio flammeus), ďateľ malý (Dendrocopos minor), trasochvost žltý (Motacilla flava).

Ostrico-machové porasty na lúkach v okolí potoka

Ochrana

Oblasť Jankovského potoka je spoločne s blízkou prírodnou rezerváciou Kladinský potok chránená z dôvodu výskytu perlorodky riečnej, ktorá slúži ako tzv. dáždnikový druh ochrany oligotrofných vôd v horských a podhorských oblastiach. Oblasť je taktiež zaradená do zoznamu Natura 2000 kvôli výskytu vydry riečnej (Lutra lutra). Ďalším bodom ochrany je aj povodie Želivky, ako vodárenská oblasť vodného diela (nádrže) Švihov - zdroja vody pre Prahu.

Plán starostlivosti o NPP Jankovský potok

Chrasticový porast v bezprostrednom okolí Jankovského potoka

Vedenie ochrany sa v prvých rokoch venovalo hlavne údržbe toku, po roku 2005 bola starostlivosť zacielená na hornú časť toku (po ceste Mysletín - Zachotín). Boli a sú organizované brigády na kosenie brehov, zber pokosenej hmoty a odstraňovanie prekážok a čistenie toku. Hlavnou úlohou plánu starostlivosti je minimalizovať rozsah zoraných plôch a používanie hnojív, ktoré prispievajú k eutrofizácii vôd v povodí Jankovského potoka. Cieľom je obnovenie funkčnej a životaschopnej populácie perlorodky, korýtka, mihule a zachovanie spoločenstva mokradí, rašelinísk a nivy potoka.

Ochrana zahŕňa teda minimalizáciu smrekových monokultúr, zachovanie kríkového poschodia, obnova pôvodných remíziek napr.: jarabinou vtáčiou (Sorbus aucuparia), lipou malolistou (Tilia cordata) a ďalšími. Podľa odporúčania je absolútne nevhodné vytvárať nové rybníky či iné vodné diela s akumuláciou vody, keď najmä prietokové rybníky ničia oligotrofné prostredie nevyhnutné predovšetkým pre vývoj juvenilných štádií perlorodky. Tiež je nevhodný chov kapra obyčajného, ktorý nielen vyžaduje vody bohaté na živiny, ale aj vyhľadáva obživu na zakalených dnách rybníkov, čím vytvára zákal nevhodný pre perlorodky.

Pre samotný vodný tok je odporúčaná revitalizácia úsekov, ktoré boli v minulosti umelo narovnané, a zabránenie pretrhnutiu meandrov. Všeobecným prostriedkom na ochranu ekosystému perlorodky je eliminácia meliorácií, zvýšený rozsah zatrávnenia ornej pôdy, zachovanie a rozšírenie systému plytkých stružiek. Plán starostlivosti ďalej navrhuje ako vhodné riešenie situácie rozšírenie NPP a ochranného pásma na celé horné povodie Jankovského potoka, pretože inak naznačené opatrenia nie sú dostatočne účinné.

Perlorodka riečna

Perlorodka riečna, záujem ochrany

Perlorodky žijúce na území Česka sú stredne dlhoveké, dožívajú sa cca 50-80 rokov, záleží na prostredí. Ich ekologickou nikou je prostredie oligotrofných tokov, ktoré sú skôr chladnejšie, s teplotným maximom do 20°C a neutrálnym až slabo kyslým pH. Toky s vysokým obsahom vápnika nie sú pre perlorodky vhodné. Brehové porasty by mali byť rozvoľnené, so zatienením 60-100%, mal by prevažovať autochtónny les a extenzívne lúky. Ďalšou podmienkou pre výskyt perlorodky je tiež prítomnosť hostiteľských druhov lososovitých rýb, ich výskyt je viazaný na pstruhové pásma napríklad pstruha potočného (Salmo trutta m. fario).

Úbytok perlorodiek začal významne v 19. storočí, kedy boli vo veľkom lovené pre získavanie sladkovodných perál. Dnes je perlorodka riečna tzv. dáždnikovým druhom ochrany oligotrofných vôd v horských a podhorských oblastiach. Ochrana perlorodky je celoeurópskym záujmom, český plán záchrany je teda inšpirovaný podobnými zo zahraničia. Na území Česka prebieha už tretia etapa záchranného programu, spracovávaná podľa metodiky Ministerstva životného prostredia. Realizačným tímom programu je stanovená Agentúra ochrany prírody a krajiny Českej republiky. Kľúčovým bodom ochrany je udržiavanie popr. zlepšovanie prirodzeného biotopu a samotného druhu, pretože umelá kultivácia môže spôsobiť degradáciu. Na účely záchrany boli vytvorené špeciálne ochranné a reprodukčné prvky na vytipovaných miestach (Lužný potok, Zlatý potok, vyústenie Spáleného potoka do Blanice). Za priaznivý výsledok ochrany je považovaná tá situácia, keď kohorta (skupina) jedincov mladších ako 30 rokov je najmenej 20% zo všetkých známych jedincov na lokalite.

Jankovský potok, spolu s Kladinským, sú zaradené do III. kategórie ochrany, pretože sa v lokalite vyskytujú iba starší jedinci a za posledných 20 rokov tu neboli mladí dokázaní. Ak sa výrazne nezmení chemizmus vody, je vysoká pravdepodobnosť že druh na lokalite neprežije. V roku 1996 tu bolo vysadených 42 juvenilov a pri inventarizácii v roku 2011 bolo nájdených len 7 jedincov z výsadku.

Vydra riečna

Európsky významnou lokalitou zapísanou do siete Natura 2000 sa stal Jankovský potok 22. decembra 2002 vďaka výskytu vydry riečnej. V okolí potoka žije a loví približne 4-6 jedincov. Ohrození sú hlavne nezákonným lovom a cestným ťahom Pelhřimov - Jihlava. Pre ich ochranu pred prebiehaním ťahov je možné vytvárať tzv. vydrie tunely. Prírodné okolie potoka bez technických úprav predstavuje pre vydru riečnu jej pôvodný biotop. Vydra je viazaná na biotop oligotrofného toku pstruhového pásma.

Pozri aj

• Zoznam chránených území v okrese Pelhřimov

Externé odkazy

• Vyhláška OÚ v Pelhřimove o určení chránených prírodných výtvorov v okrese Pelhřimov (po česky)
• NPP Jankovský potok (po česky)
• Dědictví Vysočiny - Jankovský potok (po česky)
• Záchranný program perlorodky riečnej Archivované 2016-09-17 na Wayback Machine (po česky)

Literatúra

• ČECH, Luděk a kolektív. Chráněná území ČR VII. - Jihlavsko. Praha, Brno : Agentura ochrany přírody a krajiny ČR, EkoCentrum, 2002. 526 s. ISBN 80-86064-54-9. Kapitola Jankovský potok, s. 224. (po česky)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jankovský potok (národní přírodní památka) na českej Wikipédii.