Jastrib (partizánsky oddiel)
| Partizánsky oddiel Jastrib | |
| Krajina |  Slovenská republika |
|---|---|
| Vznik | september 1944 |
| Zánik | november 1944 |
| Typ | partizánsky oddiel |
| Velitelia | Michail Z. Sieň Piotr N. Michajľusenko (krycie meno Donov) Michail Z. Sieň |
| Účasť | |
| Vojny | druhá svetová vojna |
| Bitky | 28. október – 30. október 1944 Vinné |
Partizánsky oddiel Jastrib bol sformovaný z 5-člennej spravodajsko-prieskumnej skupiny vyslanej štábom partizánskeho hnutia 4. ukrajinského frontu pod velením M. Sieňa. Skupina bola vysadená 16. augusta 1944 pri Vinnom. Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa k nej pripojila skupina vojakov z 2. divízie Východoslovenskej armády vedená npor. Kolbašovským. V polovici septembra 1944 sa spojila so zvyškom oddielu Pugačov, ktorý po odchode časti oddielu k zväzku Čapajev zostal vo Vihorlate. Velitefom oddielu Jastrib sa stal P. Michajľusenko-Donov, zástupcom veliteľa V. Smirnov, náčelníkom štábu M. Sieň. Oddiel mal spočiatku 40, neskôr až 200 príslušníkov. Uskutočnil viacero bojových a diverzných akcií v priestore Michalovce – Humenné – Snina. Rozšírením stratil však svoj pôvodný spravodajský charakter a nemohol dobre piniť úlohy uložené štábom 4. ukrajinského frontu, preto slovenskí príslušníci prešli 27. septembra 1944 do vojensko – partizánskej brigády Kriváň, no časť bývalých slovenských príslušníkov oddielu Pugačov sa úplne osamostatnila a utvorila partizánsky oddiel Veža. Novým velitefom Jastribu sa stal M. Sieň, náčelníkom štábu P. Michajľusenko – Donov. Oddiel plnil spravodajské úlohy na vtedajšom maďarsko – slovenskom pohraničí. Po obsadení podvihorlatských obcí 28. októbra 1944 partizánmi bránil pri nasledujúcom nemeckom protiútoku úsek Kusín. Po prelomení obrany sa stiahol do lesov a v polovici novembra 1944 sa v priestore Humenného spojil s jednotkami Červenej Armády.[1]:208
Vznik oddielu Jastrib
[upraviť | upraviť zdroj]5-členná spravodajsko-prieskumná skupiny bola vyslaná štábom partizánskeho hnutia 4. ukrajinského frontu v zložení:
- veliteľ Michail Z. Sieň
- zástupca veliteľa Volodimir Smirnov
- radista Jurij Fejteľson
- členovia Pavol Čejkovský a J. Kraner (posledne menovaný bol Slovák)
Skupina bola vysadená 16. augusta 1944 pri Vinnom. Pri zoskoku došlo k poškodeniu vysielačky, preto sa skupina na určitý čas preorientovala na diverznú a deštrukčnú činnosť.[2]:69
Partizánska jednotka Pugačov bol jeden z prvých partizánskych oddielov na území Slovenska počas druhej svetovej vojny. Krátko pred vypuknutím SNP sa časť oddielu spojila s partizánskym zväzkom Čapajev a druhá časť pod vedením Piotra N. Michajľusenka (krycie meno Donov) zostala vo Vihorlatských vrchoch a vstúpila do partizánskeho oddielu Jastrib, ktorý sa utáboril ma mieste bývalého pôsobiska oddielu Pugačov.[2]:69 K oddielu sa pridala aj druhá časť bývalého oddielu Pugačov pozostávajúca zo slovenských príslušníkov pod vedením Jána Boroša (syn komunistického funkcionára Pavla Boroša.[1]:46)
Po vypuknutí Slovenského národného povstania sa niektoré jednotky Východoslovenskej armády nenechali odzbrojiť a rozhodli sa Nemcom klásť odpor. Časť týchto jednotiek sa zhromaždila na kóte 421 pri Tokajíku, kde sídlil tábor partizánskeho oddielu pplk. M. I. Šukajeva. Ten vytvoril zo slovenského vojska 12 oddielov (brigád), pričom 12. brigáde velil npor. A. Kolbašovský z pešieho pluku 6 2. divízie VSA. Táto sa presunula do Vihorlatu a pripojila sa k výsadku Jastrib.[1]:206)
Veliteľ partizánskej skupiny Jastrib Michail Z. Sieň navštívil v polovici septembra štáb vojensko-partizánskej brigády Kriváň v Nechválovej Polianke. Informoval ich o činnosti svojej skupiny a zároveň tlmočil prosbu. Skupina Jastrib mala v tom čase okolo 70 príslušníkov. Po dodaní náhradných súčiastok k vysielačke sa skupina Jastrib vrátila k pôvodnej úlohe, s ktorou bola vysadená – zabezpečovať spravodajstvo pre 4. ukrajinský front. Zvýšený počet príslušníkov pri plnení tejto úlohy jej nevyhovoval. Preto veliteľ Jastribu M. Sieň požiadal veliteľa brigády Kriváň pplk. Jozefa Vogla, aby prevzal do brigády Kriváň asi 50-člennú skupinu partizánov, ktorá pozostávala prevažne z civilistov z obcí Vihorlatu.[2]:69
27. septembra sa brigáda Kriváň presunula do Vihorlatu do tábora oddielu Jastrib. Veliteľ skupiny Jastrib Michail Z. Sieň oboznámil štáb brigády Kriváň s celkovou situáciou v novom operačnom priestore a potvrdil svoje predošlé rozhodnutie odovzdať brigáde vyše 50 príslušníkov svojej skupiny. Bývalí príslušníci slovenskej armády vedení A. Kolbašovským v Kriváni ostali, no bývalí členovia oddielu Pugačov pod vedením Jána Boroša prejavila nespokojnosť so začlenením do brigády Kriváň a požiadala o odčlenenie a osamostatnenie. Nová skupina prijala názov Veža.[3]:57 Na mieste tábora oddielu Jastrib je hrob partizána Ignaca Belorusa. Ten bol ťažko zranený pri podmínovaní Hamornického mosta. K zranenému privolali lekárku Hauptlorencovú, ktorej sa ale nepodarilo zachrániť jeho život.[pozn. 1]
Nakoľko oddiel Veža nedisponoval rádiostanicou a brigáda Kriváň o svoju prišla pri ústupe do Vihorlatu, oddiel Jastrib zabezpečoval pre tieto jednotky rádiotelegrafické spojenie so štábom partizánskeho hnutia pri 4. ukrajinskom fronte.
Vypálenie obce Vinné
[upraviť | upraviť zdroj]Veliteľ partizánskej skupiny Jastrib dostal rozkaz od Štábu partizánskeho hnutia pri 4.ukrajinskom fronte, aby partizánske jednotky dislokované v lesoch Vihorlatu obsadili obce na južnom a čiastočne aj na severnom svahu Vihorlatu a zamedzili nemeckým a maďarským vojskám využiť podhorské cesty na ústup.
Partizánske jednotky obsadili 28. októbra v popoludňajších hodinách obce Vinné, Jovsa, Kusín, Kaluža, Porúbke a Tarnava. Akcii velil veliteľ brigády Kriváň pplk. Jozef Vogl. Úlohou oddielu Jastrib bolo zaujať obranu na južnom okraji obce Vinné.[3]:61 Štáb brigády Kriváň a Okresný národný výbor, ktorý vyšiel z ilegality, sa usadili v škole vo Vinnom. Večerného verejného vystúpenia Okresného národného výboru sa zúčastnil za oddiel Jastrib M.Sieň. Skupina Jastrib oznámila rídiotelegraficky začatie akcie 4. ukrajinskému frontu. Noc z 28. na 29. októbra prebehla pokojne. Ráno boli zahájené bojové akcie. Partizánske oddiely odzbrojili v zemplínskych obciach desiatky najmä maďarských vojakov a ukoristili niekoľko nákladných áut so zbraňami a muníciou.[3]:61-64
Dňa 29. októbra akcia vojakov a partizánov pod Vihorlatom kulminovala. No front sa nepohol z miesta. Vojaci a partizáni vedeli, že nedokážu udržať kruhovú obranu obsadených obcí. Preto sa časť obyvateľov Michaloviec, ktorá sa uchýlila na partizánske územie, chcela vrátiť naspäť. Aj časť dobrovoľníkov odchádzala kvôli starostlivosti o rodiny.
Nemecké jednotky 30. novembra zaútočili na obec Vinné a popoludní ju obsadili. Obyvateľstva vyhnali, dedinu vyrabovali a podpálili.
Partizánsky oddiel Jastrib sa po 30. októbri stiahol späť do tábora vo Vihorlate a rozčlenil sa na 4 menšie jednotky 4 družstvá, každé z nich sa utáborilo na inom mieste tak, aby mohli sledovať pohyb nemeckých vojsk na trase Michalovce – Sobrance, Michalovce – Humenné, Humenné – Snina.[3]:65 V polovici novembra 1944 sa v priestore Humenného spojil s jednotkami Červenej Armády.[1]:65
Poznámka
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Lekárka Alexandra Hauptlorencová pôsobila ako lekárka brigády Kriváň. Pri prepade brigády Nemcami 11. novembra bola zajatá a a následne mučená a obesená.[3]:70
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d PLEVZA, Viliam. Dejiny Slovenského národného povstania. Zväzok 5. Encyklopédia odboja a SNP. Bratislava : Pravda, 1984.
- ↑ a b c HELENA, Pažurová. Vojensko-partizánske jednotky utvorené z príslušníkov Východoslovenskej armády. Brigáda Kriváň. I. časť. Vojenská história (Bratislava: Vojenský historický ústav), roč. 2010, čís. 4, s. 48-70. Dostupné online. ISSN 1335-3314.
- ↑ a b c d e HELENA, Pažurová. Vojensko-partizánske jednotky utvorené z príslušníkov Východoslovenskej armády. Brigáda Kriváň. II. časť. Vojenská história (Bratislava: Vojenský historický ústav), roč. 2011, čís. 4, s. 55-71. Dostupné online. ISSN 1335-3314.