Air SERBIA Beograd
| ||||
Založená | 1927 | |||
---|---|---|---|---|
Hlavné letiská | Letisko Nikolu Teslu Belehrad | |||
Veľkosť flotily | 21 | |||
Destinácie | 63 | |||
Slogan | "Nova krila Evrope" (Nové krídla Európy) | |||
Sídlo | Belehrad, Srbsko | |||
Webová stránka | www.airserbia.com | |||
Akcionarsko društvo za vazdušni saobraćaj Air SERBIA Beograd[1] (skrátene: Air SERBIA a.d. Beograd[1], Air SERBIA, ang. Air Serbia) je srbská národná letecká spoločnosť, sídliaca na medzinárodnom letisku Nikolu Teslu v Belehrade. Spoločnosť prevádzkuje pravidelné vnútroštátne aj medzinárodné lety do celkom 63 destinácií v Európe, severnej Afrike, Severnej Amerike alebo na Blízkom východe.[2]
Vznikla transformáciou pôvodnej národnej leteckej spoločnosti Juhoslávie Jat Airways (cyrilikou Јат Ервејз). 1. augusta 2013 sa premenovala na Air SERBIA Beograd a stala sa členom spoločnosti Etihad.
Spoločnosť má svoju pobočku Aviolet pre charterové lety, ktorá prevádzkuje Boeingy 737.
História
[upraviť | upraviť zdroj]Spoločnosť bola založená 17. júna 1927 ako národná letecká spoločnosť Juhoslovanského kráľovstva, vtedy pod názvom Aeroput. V roku 1937 spoločnosť zvýšila svoju medzinárodnú aktivitu a zostala aktívna aj počas druhej svetovej vojny. 1. apríla 1947 bol názov zmenený na JAT Jugoslovenski aerotransport, potom na JAT Juhoslovanské aerolínie a v roku 2003 na názov Jat Airways.
V roku 1963 spoločnosť kúpila svoje prvé lietadlo s prúdovými motormi. V roku 1969 pribudol do letovej flotily JATu model DC-9, ďalej potom v roku 1974 dva Boeingy 727.
26. januára 1972 došlo k vážnej havárii letu 367 spoločnosti JAT. Lietadlo DC-9-32 (YU-AHT) na pravidelnej linke Štokholm – Kodaň – Záhreb – Belehrad sa zrútilo v blízkosti vtedajšej československej dediny Srbská Kamenice. Jedinou osobou, čo prežila, sa stala letuška Vesna Vulović.
V roku 1985 bola JAT prvou leteckou spoločnosťou v Európe, ktorá kúpila lietadlá Boeing 737. Počas tohto roku spoločnosť prepravila okolo 5 miliónov cestujúcich a svoje destinácie vtedy mala v 80 svetových mestách na 5 kontinentoch.
Po rozpade Juhoslovanskej socialistickej zväzovej republiky a vypuknutí vojny v Juhoslávii v roku 1992, bol JAT donútený zastaviť všetky domáce lety. 20. mája bola tiež násilne ukončená medzinárodná doprava. Posledné dva medzinárodné lety JATu sa uskutočnili do amerických miest Chicaga a New Yorku.
Počas tejto doby JAT prevádzkoval vnútroštátne spojenie medzi Belehradom, Podgoricou, Tivatom, Nišom a Prištinou. V roku 1994 spoločnosť zaviedla opäť medzinárodné spoje. V roku 1998 plánovala spoločnosť kúpiť osem lietadiel typu Airbus A319, ale neúspešne. Krátko nato boli v Európe zrušené všetky verejné lety a na 78 dní začalo bombardovanie Juhoslovanskej zväzovej republiky.
V apríli 2000 bol zastrelený Živorad Petrović, generálny riaditeľ spoločnosti.
Po zvrhnutí režimu, dňa 5. októbra 2000, bol štát opäť prijatý do medzinárodných organizácií. JAT dostal povolenie vykonávať aj medzikontinentálne lety. 8. augusta 2003 boli aerolínie premenované na Jat Airways a lietadlá dostali nové farebné variácie. Od leta 2006 dostala spoločnosť povolenie lietať aj do Kanady.
V septembri 2006 zaviedla Jat Airways on-line rezervačný systém a elektronický predaj leteniek na jar 2007.
Nová kapitola v histórii spoločnosti sa začala 1. augusta 2013, keď Jat Airways a národný letecký dopravca Spojených arabských emirátov Etihad Airways uzavreli dohodu o strategickom partnerstve. Podľa podmienok dohody Etihad získal 49% podiel v spoločnosti Jat Airways a jej riadiacich právach. Majoritným vlastníkom zostala Srbská republika, ktorá si ponechala kontrolný podiel 51% a má v spoločnosti päť z deviatich miest monitorovacieho výboru. V októbri 2013 bola spoločnosť Jat Airways reorganizovaná a premenovaná na Air SERBIA Beograd.
Flotila
[upraviť | upraviť zdroj]Lietadlá spoločnosti Jat Airways (stav z októbra 2013):
Typ | Obrázok | Počet | Objednávky | Cestujúci | Poznámky | ||
---|---|---|---|---|---|---|---|
B | E | Celkom | |||||
ATR 72-202 | 3 | 0 | 0 | 66 | 66 | ||
ATR 72-500 | 2 | 0 | 0 | 70 | 70 | ||
Boeing 737-300 | 10
2 |
0 | 8
12 |
126
110 |
134
122 |
||
spolu | 16 | 0 |
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b http://pretraga2.apr.gov.rs/
- ↑ Air Serbia — About Us [online]. Belehrad: . Dostupné online. Archivované 2019-12-16 z originálu. (anglický)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Air Serbia na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).