Joga
Joga (sanskritský kmeň: योग – jóga – IPA: [joːgə]; sanskritský nominatív: jógah; význam v sanskrite: „zapriahnutie/pripojenie (duše k bohu)“) je filozoficko-náboženský smer a meditačná prax a teória, pochádzajúca zo starovekej a stredovekej Indie. Je to jedna zo šiestich ortodoxných indických filozofických škôl (daršana). Hlavné poučky sú sformulované v spise Jóga-sútry.
Praktiky jogy používa aj budhizmus a džinizmus. Na západe mnohí ľudia pod pojmom joga chápu len telesné cviky, tzv. ásany, vedúce okrem iného k prečisteniu tela a mysle.
Osoba vyznávajúca/praktikujúca jogu sa nazýva jogín alebo jog.
Miesto v indickej filozofii
[upraviť | upraviť zdroj]
Joga je jeden zo šiestich ortodoxných systémov či škôl staroindickej filozofie (tzv. dáršany daršana v sanskrite znamená filozofia). Hlavným cieľom všetkých ľudských skutkov má byť úplné oslobodenie od hmotnej existencie, smrti a narodenia. Dvoma základnými podmienkami tohto oslobodenia sú vairágja (bezžiadostivosť, vzdialenie sa od sveta) a joga (vlastné rozjímanie, zamerané na zastavenie procesov psychického a vedomého života). K prvej vedie presvedčenie o márnosti svetského života, plného zla a utrpenia. Druhá vzniká z presvedčenia o potrebe poznať najvyššiu pravdu – Boha.
Na rozdiel od iných systémov indickej filozofie pokladá joga za mimoriadne dôležité zdokonaľovať telo a zmyslové orgány.
Cieľ
[upraviť | upraviť zdroj]Základným cieľom jogy je – podobne ako pri veľmi podobnej filozofii sánkhja, ktorá je však na rozdiel od jogy ateistická – oslobodenie duše od hmoty (telesnosti), aby sa duša priviedla do stavu čistého vedomia (čiže – ako sám názov naznačuje – získanie jednoty alebo stotožnenia s božskou či spirituálnou podstatou). Prostriedkom k tomuto cieľu je sebaovládanie a sebazdokonaľovanie ľudskej psychiky a psychofyziológie (meditácia, askéza a isté telesné cvičenia).
Počas výcviku sa jogista stretáva so silami Vibhúti.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]
Vek jogy je neistý. Prvýkrát sa spomína v stredných upanišadách (diela komentujúce a vysvetlujúce védy). To znamená, že teoretické a filozofické základy jogy sú vo védach, najstarších indických svätých spisoch z doby okolo 3500 pred Kr. Počas vykopávok v povodí rieky Indus boli nájdené predmety z čias Harrapskej kultúry na ktorých sú vyobrazené postavy sediace v podobných pozíciách ako sa cvičia v joge.
Európania sa o joge dozvedeli v čase, keď Angličania a Francúzi kolonizovali Indiu.
Osem stupňov
[upraviť | upraviť zdroj]Pataňdžali spísal ucelený systém ktorý sa nazýva osemstupňová joga – Aštangajoga:
- jama (správne jednanie), sebaovládanie: nenásilie (ahimsa), pravdivosť (satja), nekradnutie (astéja), zdržanlivosť (brahmačarja) a nehromadenie (aparigraha)
- nijama (správne hodnoty), sebavýchova: mentálna a telesná čistota (šaučá), skromnosť a spokojnosť (santóša), disciplína (tapas), vzdelávanie a sebareflexia (svádjaja), oddanosť svojej podstate alebo láska k Bohu (Íšvarapránidhána)
- ásana (sed), čiže rôzne pozície tela, telesné cvičenie spojené so správnym dýchaním a sústredením sa na jednotlivé časti tela
- pránajáma (ovládanie dýchania)
- pratjahára (ovládanie zmyslov), odtiahnutie mysle od objektov zmyslových orgánov
- dháraná (držanie), koncentrácia – myseľ sústredí svoju pozornosť na jeden predmet pozorovania
- dhjána (meditácia), myseľ nehybne zostáva pri jednom predmete pozorovania – trvalá koncentrácia
- samádhi (zjednotenie mysle) dokonalé pohrúženie, zjednotenie pozorovateľa a pozorovaného predmetu alebo kontemplácia – toto je cieľ všetkých jóg.
Druhy jogy
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa druhu človeka hľadajúceho boha existujú viaceré spôsoby/cesty/oblasti jogy, najmä:
- karmajoga (joga nesebeckého konania) – cesta milosrdenstva a dobrých skutkov
- bhaktijoga (joga oddanej lásky k bohu) – cesta lásky obsahujúca oddanosť človeku a ostatným živým tvorom ako smerovanie k Bohu
- krijajoga (joga činu) – cesta pre tých, ktorých priťahujú rituály a náboženská poslušnosť
- džnánajoga (joga intelektuálneho poznania) – táto joga je intelektuálna cesta a preto vyžaduje pochopenie Véd a upanišád.
- sahadža joga (joga spontánnej sebarealizácia)
- marmajoga (joga spojenia biologických rytmov) – v tejto joge sa technicky presne zaujaté pózy vnímajú ako test, pri ktorom dávam svojmu telu šancu sa so mnou rozprávať a pri ktorom si teda stále znova dávam a zodpovedám otázku o zmysle života; predpokladom je pravidelné poddanie sa najhlbším želaniam srdca
- dhanajoga – mentálne meditačné cvičenie
- lajajoga – pokúša sa aktivovať čakry spievaním a recitovaním mantier
- mantrajoga – podobne ako predchádzajúca aktivuje vyššie telo prostredníctvom vibrácií spevu a mantry
- hathajoga (joga duševnej a telesnej harmonizácie; telesná joga) – táto forma je najrozšírenejšia na západe (Európa/USA) a slúži tam najmä na zlepšenie telesného zdravia; je známa najmä prostredníctvom ásany – fyzických cvičení pútajúcich telo k mysli; cieľom je uviesť protikladné sily organizmu do súladu; uplatňuje sa zásada, že sa telo najprv musí zbaviť porúch získaných nesprávnou životosprávou a povrchným dýchaním. Hathajoga disponuje najlepšie prepracovanými cvičebnými zostavami, ktoré prostredníctvom statodynamických činností ovplyvňujú nielen pohybový systém, ale tiež vnútorné orgány a centrálny nervový systém.[1]
- kundalinijoga (joga na spôsobenie stúpania sily kundalini v tele) – toto je cesta pre tých, ktorí sú takí netrpezliví dosiahnuť sámadhí, že pre to ochotne riskujú zničenie svojho fyzického tela; používajú ju mnohí tantristi; dnešným predstaviteľom je jogín Bhadžan
- rádžajoga (k oslobodeniu vedúca joga celistvosti; kráľovská joga) – zhŕňa všetky menované jogy pri hľadaní osvietenia
Ďalej existuje tibetská liečivá joga Kum nje.
Najčastejšie formy na západe (Európa a Spojené štáty) sú hathajoga, marmajoga a kundalinijoga.
Cvičenia
[upraviť | upraviť zdroj]Joga sa cvičí rôznymi spôsobmi, v závislosti od typu školy a pripravenosti žiakov. Cvičenia jogy v zásade majú celostný prístup, ktorý má dostať telo, ducha a dušu súčasne do súladu. Na typickej vyučovacej hodine sa na tento účel používajú krije (rad cvičení) so statickými i dynamickými ásanami, spojené s fázami hlbokého uvoľnenia. Spravidla po úvodnom rozvičení sa pridávajú dychové cvičenia, koncentrácia a meditácie.
Napr. v kundalinijoge sa energia kundalini stimuluje kombináciou póz tela, pohybov, vnútorných koncentračných bodov, dýchania, použitím mantier (meditačných slov) a mudier (gést rúk) tak, aby začala prúdiť cez čakry (energetické centrá).
Pri cvičení niektorých štýlov jogy a jogovej terapii sa používajú aj jogové pomôcky ako popruhy, joga bolstre, bloky, vankúše, stoličky, kolesá a valce. Pomôcky pomáhajú prehĺbiť pozície, stabilizovať či pomôcť zotrvať v pozícii pri zdravotných problémoch.
Texty
[upraviť | upraviť zdroj]Najdôležitejšími spismi jogy sú o. i. :
- Upanišady: zaoberajú sa džnanajogou
- Bhagavadgíta (Spev vznešeného) obsiahnutý v Mahábhárate: zaoberá sa všetkými cestami jogy, najmä však karmajogou a bhaktijogou
- Hathajoga pradipika: zaoberá sa hathajogou a kundalinijogou
- Jógasútry od mudrca Pataňdžaliho (2. al. 1. stor. pred Kr. – presný dátum nie je známy): základné dielo, obsahuje základné poučky jogy, komentované Vjasom (7. alebo 8. stor.) a Vacaspatimišrom (9. stor.)
Účinok jogy
[upraviť | upraviť zdroj]Účinok jogy sa dosahuje sebazdokonaľovaním, premýšľaním, cvičením techník jogy v dennom živote; tým získavame schopnosť neznervózňovať sa, prijímať veci tak, ako sú, brať ich ako prirodzený proces, a tým získať silu, schopnosť problémové situácie vyriešiť správne.
Účinky jogy:
- Joga dáva zdravie: Prostredníctvom jogy možno získať alebo udržať si dobré zdravie. Nemôžeme tvrdiť, že len prostredníctvom jogy dosiahneme dobré zdravie. Jogovými cvičeniami nenahradíme operácie alebo neodstránime mechanické defekty tela, vrodené poruchy, aj keď na druhej strane sa joga v medicíne využíva (napr. v rehabilitačných postupoch). Sú však aj psychogénne ochorenia, choroby, ktoré si spôsobujeme sami negatívnym myslením, negatívnym prístupom k životu, stresovými situáciami, disharmonickými medziľudskými vzťahmi. Týmto poruchám môžeme predchádzať fyzickými aj mentálnymi cvikmi. Jogovým cvičením môžeme rozšíriť schopnosť ovládať niektoré systémy, ktoré bežne neovládame, pretože pracujú autonómne, mimo našej vôle. Rôzne polohy tela pôsobia na žľazy s vnútornou sekréciou, stimulujú tvorbu hormónov a udržujú nervovú sústavu v bdelom stave. Pránajámou (dýchacími technikami) ovplyvňujeme priaznivo celý telesný metabolizmus a krvný obeh.
- Joga rozvíja koncentráciu.
- Joga pomáha získať sebadôveru.
- Joga pomáha udržiavať fyzickú a psychickú integritu.
- Joga zosúlaďuje vnútorné a vonkajšie aktivity v dennom živote.
- Joga dáva schopnosť prekonať zlozvyky, pripútanosti, závislosti.
- Joga umožňuje sebarealizáciu.
Názory na jogu
[upraviť | upraviť zdroj]- Bondy: Joga podľa Bondyho sama o sebe nie je a nikdy ani nebola nijakou filozofiou, ale systémom poučiek pre praktickú cestu k oslobodeniu.
- Krišnamurti: podľa Krišnamurta je joga súbor cvičení a dýchaní, ktoré sa vyvinuli asi v Indii pred mnoho tisíc rokmi. Joga si kladie za cieľ udržiavať zdravé funkcie a veľkú vnímavosť žliaz, nervov a celého telesného systému bez medicíny. Telo musí byť vnímavé, inak by ste nemohli mať jasný mozog. Človek musí mať veľmi zdravé, citlivé a bdelé telo a veľmi jasne fungujúci mozog, ktorý pracuje bez emócií a bez osobného zaujatia. Taký mozog potom dokáže byť absolútne tichý.
- Kuvalajananda a Vinekar: Joga podľa Kuvalajananda a Vinekara pomáha odstraňovať psychofyzické napätie, ktoré pretrváva u pacientov aj vtedy, keď sa vyliečili z mentálnych a nervových porúch.
- Pataňdžali: V Pataňdžaliho jogasútrach sa joga opisuje ako zastavenie zmien mysle ("čitta vritti niródha"), čiže ovládnutie myslenia a emócií, a zjednotenie sa zo svojou podstatou.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Joga
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- LYSEBETH, André van. Jóga. Praha : Argo, 2000. ISBN 80-7203-272-0. (česky)