Jozef Ľudovít Holuby
| Jozef Ľudovít Holuby | |
| slovenský botanik, mykológ a etnograf | |
 | |
| Narodenie | 25. marec 1836 Lubina, Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 15. jún 1923 (87 rokov) Pezinok, Česko-Slovensko |
| Odkazy | |
| Commons |  Jozef Ľudovít Holuby |
Jozef Ľudovít Holuby (* 25. marec 1836, Lubina, okr. Trenčín – † 15. jún 1923, Pezinok) bol slovenský botanik, mykológ a etnograf. Patril k popredným predstaviteľom slovenského národného hnutia.
V roku 1850 skončil trojročné štúdium na gymnáziu v Modre, v štúdiach pokračoval od 1850 do 1856 na evanjelickom lýceu v Bratislave, ďalej študoval na teologickej fakulte vo Viedni a Prahe. Od r. 1856 pôsobil ako vychovávateľ v Bratislave, v rokoch 1860 – 1861 bol evanjelickým kaplánom v Skalici, neskôr farárom, pôsobil aj v Zemianskom Podhradí. Od roku 1909 žil na odpočinku v Pezinku.
V politickom živote sa priamo neangažoval, ale patril k popredným predstaviteľom slov. nár. hnutia. V Zemianskom Podhradí vytvoril ohnisko upevňovania nár. povedomia a hrádzu proti maďarizačnému tlaku. Bol prívržencom čes.-slov. spolupráce a vzájomnosti. Konal drobnú ľudovýchovnú a osvetovú prácu, ktorá bola priekopníckou prácou na kultúrnom a vedeckom poli.
Holuby ako botanik a mykológ
[upraviť | upraviť zdroj]Na bratislavskom lýceu usmernili jeho záujem na botaniku, venoval sa floristike a taxonómii. Bol členom prírodovedno-lekárskeho spolku v Bratislave a vlastným zberom, výmenami a darmi spolupracovníkov si vybudoval tri herbáre. Prvý, najvýznamnejší, mal až 12 000 položiek, predal ho do Budapešti a dnes je v múzeu v Bukurešti. Zbierku machov zakúpilo Sedmohradské múzeum, rovnako aj ostatné herbáre sú v múzeách v Prahe, Bratislave, Szarvasi a Martine. Publikoval okolo 250 botanických článkov v češtine, slovenčine, nemčine a maďarčine.
Okrem botaniky, ktorej zasvätil celý svoj život, sa venoval aj mykologickému výskumu. V neuverejnenom rukopise Soznam húb okolo Zemianskeho Podhradia opisuje 638 druhov húb nájdených v rokoch 1876 až 1884, vrátane hľuzoviek.[1]
Na jeho počesť boli pomenované nasledujúce nové taxóny húb:
- 1903: Septoria holubyi Bäumler[2]
- 1922: Polyporus holubyanus Velen.[3]
- 1903: Encoelia nebulosa ß holubyana Hazsl.[4]
- 1942: Phellinus contiguus f. holubyanus (Velen.) Pilát[5]
Holuby ako etnograf
[upraviť | upraviť zdroj]Botanika podnietila aj jeho záujem o národopis. V súvislosti s liečivými rastlinami sa začal zaoberať i ľudovým liečiteľstvom a sním spojenými poverami a mágiou. Svoj záujem neskôr rozšíril na hmotnú kultúru – odev, ľudové umenie, ľudová slovesnosť a zvyky. Výskum zameral najmä na Bošácku dolinu. Bol vynikajúcim zberateľom, autorom nákresov ľudového odevu, jeho súčiastok, účesov. Do zberu a spracovania etnografického materiálu sa usiloval vniesť exaktné metódy prírodných vied. Na druhej strane jeho postoj k niektorým ľudovým zvykom a poverám vychádzal z osvietenského moralizátorstva usilujúceho sa ich ako prežitky vykoreniť.
Holuby ako historik
[upraviť | upraviť zdroj]Uverejňoval drobné vlastivedné príspevky z okolia svojich pôsobísk, archeologické nálezy, listiny a písomnosti zo zemianskych a archívnych fondov. Spracoval históriu cirkevných zborov, sprísal dejiny trenčianskeho seniorátu (v rukopise). Prispieval do náboženských časopisov, vydal príležitostné kázne.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]botanické
[upraviť | upraviť zdroj]- Kvetena Javoriny nad Lubinou, 1871
- Prehľad Jastrabníkov okolia zemiansko-podhradského, 1873
- Flora des Trensciner Comitates, 1888
- Aus der Botanik slowakischer Kinder des Trensciner Komitates in Ungarn, 1896
- ai.
národopisné
[upraviť | upraviť zdroj]- Aus der Hexenapotheke des slowakischen Volkes, 1883
- Die Reptilien im Zauberglauben der Slowaken in Nord-Ungarn, 1884
- Povesti a rozprávočky z Bošáckej doliny, 1896
- Obrázky zo Slovenska, 1897
- Z mojích časov kaplánskych. Turčiansky Sväty Martin : Jozef Ľudovít Holuby, 1922. Dostupné online
- a i.
iné
[upraviť | upraviť zdroj]- Krátka história cirkve ev. a. v. zemiansko-podhradskej, 1884
- Letkom z Trenčianska do Prahy, 1897
- a i.
Dielo v elektronickej podobe
[upraviť | upraviť zdroj]- Stručný nástin dejín starobylej cirkve ev. a. v. žilinskej (Zsolna) : K 300 ročnej pamiatke synody žilinskej r. 1610. d. 28.-30. marca odbývanej. Budapešť: Výbor základín zpěvníkových, 1910. 43 s. – dostupné v Digitálnej knižnici UKB
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ JANITOR, Anton. Jozef Ľudovít Holuby, 180. výročie narodenia. Spravodajca Slovenskej mykologickej spoločnosti (Slovenská mykologická spoločnosť pri SAV), 2016, s. 27. Dostupné online [cit. 2024-01-03]. ISSN 1335-7689.
- ↑ Septoria holubyi Bäumler [online]. Index Fungorum. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Polyporus holubyanus Velen. [online]. Index Fungorum. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Encoelia nebulosa ß holubyana Hazsl. [online]. Index Fungorum. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Phellinus contiguus f. holubyanus (Velen.) Pilát [online]. Index Fungorum. Dostupné online. (po anglicky)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- HOLUBY, Jozef Ľudovít. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok II E – J. Martin : Matica slovenská, 1987. 599 s.