Jozef Horváth (kňaz)

Jozef Horváth
slovenský evanjelický kňaz a spoluzakladateľ Matice slovenskej
Narodenie	19. február 1819 Socovce
Úmrtie	2. máj 1906 (87 rokov) Martin
Biografický portál

Jozef Horváth (* 19. február 1819, Socovce – † 2. máj 1906, Martin) bol slovenský národovec a evanjelický farár. Otec Cyrila Horvátha, starý otec Ivana Horvátha, prastarý otec Ivana Horvátha ml.

Rodina

Rodina Horváthovcov v auguste 1876

otec: Matúš Horváth, zeman

matka: Zuzana, rod. Duchajová

manželky: Mária, rod. Lilgová (1830-1853); Mária, rod. Thomková (1834-1909)

deti:

• Jaroslav Horváth (1853-1853);
• Ľudmila Švehlová (1856-1926), kultúrna pracovníčka;
• Bohumil Jozef (1857-1924), evanjelický farár;
• Marína Oľga (1859-1947), spisovateľka, herečka, kustódka Slovenského národného múzea;
• Cyril Horváth (1864-1931), právnik, signatár Deklarácie slovenského národa;
• Vladimír Horváth (1873-1933), ochotnícky herec, podnikateľ

Životopis

• 1834 – 1846 štúdium: Rožňava, Bratislava, Halle
• 1847 – 1906 evanjelický farár v Martine
• 1886 – 1894 turčiansky senior
• 1886 – 1901 člen župného výboru Turčianskej župy^{[chýba zdroj]}

Portrét J. Horvátha od jeho vnučky, akad. maliarky Želmíry Duchajovej-Švehlovej; zdroj: archív rodiny I. Horvátha

Narodil v Socovciach ako siedme z  deviatich detí v rodine, ktorá v roku 1633 získala šľachtický titul od panovníka Ferdinanda II. Navštevoval ľudovú školu vo svojej rodnej obci, latinskú školu Nationale institutum hungaricum v Necpaloch a od r. 1834 gymnázium v Rožňave. Teológiu študoval v Bratislave a Halle spolu s Andrejom Sládkovičom a Jánom Kalinčiakom.

Jozef Horváth patril od svojej mladosti k popredným osobnostiam slovenského národného života. Počas štúdia na bratislavskom lýceu bol členom a knihovníkom Ústavu reči a literatúry česko-slovanskej. Organizoval a hral ochotnícke divadlo a v tejto činnosti pokračoval aj v neskoršom období svojho života. Od začiatku jeho pôsobenia v Martine bola evanjelická fara miestom stretnutí národných buditeľov. Za podporu revolúcie 1848-49 bol aj uväznený, ale podarilo sa mu utiecť. Hovorí o tom podrobne vo svojom životopise, z ktorého časť pod názvom „Rozpomienky z revolučných rokov 1848 – 49“ vyšla v roku 1947 knižne v Nakladateľstve Obroda s predslovom Andreja Mráza.

Pričinením Jozefa Horvátha sa v porevolučných rokoch stal Martin centrom slovenskej kultúry a vzdelanosti. Za účasti popredných národovcov pomohol pripraviť Slovenské národné zhromaždenie, ktoré sa uskutočnilo 6. a 7. júna 1861 a prijalo na nádvorí evanjelického kostola Memorandum národa slovenského. Na úvod zhromaždenia sa uskutočnili služby Božie, na ktorých kázal práve Jozef Horváth a to počas nepriaznivého počasia memorandové zhromaždenie rokovalo priamo v martinskom evanjelickom chráme. Na návrh a pozvanie J. Horvátha v roku 1863 prišiel do Martina Karol Kuzmány a pôsobil tu do svojej smrti v r.1866. Práve martinský ev. zbor mu umožnil na základe cisárskeho patentu z roku 1859 vykonávať funkciu superintendenta (biskupa) patentálnej (slovenskej) evanjelickej superintendencie a v národe pôsobiť aj ako 1. podpredseda Matice slovenskej.^{[chýba zdroj]}

J. Horváth stál taktiež pri počiatkoch slovenského ekumenizmu a spolupráce medzi slovenskými evanjelikmi a katolíkmi. Dôkazom toho je, že pred zakladajúcim valným zhromaždením Matice slovenskej dňa 4. 8.1863 sa uskutočnili bohoslužby v evanjelickom kostole za účasti katolíckeho duchovenstva.

Prvá budova Matice slovenskej bola postavená v rokoch 1864 – 65 z peňazí získaných v celonárodnej zbierke, ktorú organizačne zabezpečovala cirkev. V neposlednom rade sa Jozef Horváth pričinil o založenie a obdivuhodné  fungovanie jedného z prvých troch slovenských gymnázií (1867-1875). Toto gymnázium bolo patronátnym gymnáziom martinského evanjelického zboru. Martinskí cirkevníci sa starali o hmotné zabezpečenie školy a o. i. finančne podporovali štúdium študentov z chudobných rodín, čo bolo na tú dobu nevídané. Po násilnom zatvorení gymnázia J. Horváth neúspešne inšpiroval mnohé úsilia o jeho obnovenie. Keď v roku 1872 vznikol ochotnícky divadelný súbor Slovenský spevokol, ktorý suploval funkciu neexistujúceho národného divadla a združoval ľudí zo všetkých spoločenských vrstiev, stal sa jeho aktívnym členom.^{[chýba zdroj]}

Evanjelický kostol v Martine za svoju súčasnú podobu vďačí J. Horváthovi, pretože sa pričinil o generálnu prestavbu chrámu: v r. 1885 bola postavená murovaná veža, v roku 1895 boli zdvihnuté múry chrámu, zväčšené okná, vyhotovená nová betónová klenba, postavené nové chóry a pristavená sakristia. Roku 1903 zbor nadobudol nový oltár, kazateľňu, krstiteľnicu a organ. V období maďarizácie sa J. Horváth stal tŕňom v oku cirkevnej vrchnosti. V roku 1894 bol pozbavený seniorstva a vo vykonštruovanom procese odsúdený na vysokú peňažnú pokutu.^{[chýba zdroj]}

Zaujímavosti

Svetozár Hurban prišiel v roku 1878 do Martina ako redaktor Národných novín. Bol vtedy čerstvo ženatý a nasťahoval sa do domu J. Horvátha, ktorý bol dlhoročným priateľom jeho otca Jozefa Miloslava Hurbana. V tomto dome ostal bývať až do svojej smrti v auguste 1916, čiže celých 38 rokov.

Píše o tom spisovateľ Jaroslav Rezník st. vo svojej knihe Túry do literatúry: „Svetozár Hurban Vajanský veľmi rád obedúval na verande tohto domu. No a pretože jeho myseľ bola večne pohrúžená do myšlienok, často mu na um zišlo vtipné štvorveršie, aforizmus alebo iná, väčšinou ironicky a humorne naladená myšlienka, ktorú bolo treba zachovať. A tak vytiahol ceruzu, pootočil sa a na stenu verandy pribudol ďalší záznam. Napríklad tento: Jesenný vietor už viničom vanie,/ pomysli, človeče, na umieranie./ A vinobranie."^{[chýba zdroj]}

Dielo

• Reč povedaná na pohrebe Jána Kalinčiaka – Orol 2, 1871
• Z turčianskych udalostí v rokoch 1848-1849, Slovenské pohľady, 1906
• Rozpomienky z revolučných rokov 1848 – 1849, Obroda, 1947

Pamiatky

• hrob na Národnom cintoríne v Martine
• pamätná tabuľa v evanjelickom a. v. kostole v Martine

  

  Pamätná tabuľa v evanjelickom a. v. kostole v Martine

• reliéf Memorandového zhromaždenia v Martine, medirytina, autor: Ján Koniarek
• pamätník venovaný S. Hurbanovi Vajanskému na mieste, kde stál dom J. Horvátha (ul. M. R. Štefánika)

Použitá literatúra

• Slovenský biografický slovník, II. zv., 1987
• Biografický lexikón Slovenska, III.zv., 2007
• Zdenko Ďuriška: Národný cintorín v Martine, Matica slovenská. 2007
• Jaroslav Rezník: Túry do literatúry, Slovart, 2012