Jozef Rakovan (rezbár)
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
 |
Predmet tohto článku možno nespĺňa podmienky encyklopedickej významnosti. Významnosť môžete doložiť uvedením aspoň dvoch nezávislých netriviálnych spoľahlivých zdrojov, ktoré sa téme venovali. Ak v článku nie je možné splniť kritériá významnosti, bude pravdepodobne zmazaný. |
Jozef Rakovan (* 1962) je umelecký rezbár zo Štiavnika. Rezbárstvu sa venuje od detstva. je zakladateľom spolku štiavnických rezbárov. V tomto spolku sú sústredení rezbári od trinásť do osemdesiat rokov a jeho raritou je to, že predstavujú v obci Štiavnik už štvrtú generáciu, ktorá sa nepretržite venuje rezbárstvu.
Tvorba Jozefa Rakovana predstavuje špičku slovenského umeleckého rezbárstva. Jeho doménou sú vyrezávanie a dotváranie samorastov. Jeho umelecký prejav má viacero rovín. Vie tvoriť v modernom štýle, ale aj v realistickom. Jeho inšpiráciou je Biblia, ale aj história, folklór, či súčasnosť Štiavnika. Má za sebou množstvo výstav v zahraničí i doma. Rezbárstvu sa venuje už takmer štyri desaťročia, aj keď začal maliarstvom. Tvorí menšie skulptúry, ale aj nadrozmerné súsošia nadživotnej veľkosti. Jeho diela sú roztrúsené po celom svete. Zdobia galérie v štátoch Európskej únie, Austrálie a Ameriky.
Jedinečnosť tvorby Jozefa Rakovana spočíva v špecifickom prostredí, v ktorom žije. Je vrcholným predstaviteľom takz. štiavnickej rezbárskej školy a zároveň sa venuje aj rezbárskemu ,,dorastu". Je iniciatorom projektu ,,rezbárska škôlka". V tomto projekte nachádzajú miesto deti zo sociálne slabších rodín, resp. s mentálnym postihnutím. Jozef Rakovan im ponúkol na tvorbu nielen svoju dielňu, ale aj dom. Usporadúva pre nich letné týždenné pobyty, kde ich priúča rezbárskemu remeslu. Takto sa mu podarilo objaviť niekoľko výrazných rezbárskych talentov z najmladšej generácie. Tým sa venuje súkromne. Všetko to zatiaľ robí bezplatne, len v snahe udržať rezbárske remeslo pri živote.
V predošlých rokoch sa venoval aj umeleckému stolárstvu, ale po havárii a ťažkej operácii už môže robiť iba ľahšie práce a jeho jediným zdrojom obživy sa stalo sochárstvo. Žije z neho on aj jeho rodina. Má štyri deti. Obaja synovia kráčajú v jeho šľapajach a pomáhajú otcovi v rezbárskej dielni.