Juraj Špitzer

	Juraj Špitzer
Narodenie	14. august 1919; Krupina, Česko-Slovensko
Úmrtie	11. október 1995 (76 rokov); Bratislava, Slovensko
	Biografický portál

Juraj Špitzer (* 14. august 1919, Krupina – † 11. október 1995, Bratislava) bol slovenský literárny historik a publicista.

Životopis

Juraj Špitzer absolvoval gymnázium vo Zvolene a v roku 1938 začal študovať medicínu na Lekárskej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Jeho univerzitné štúdium bolo prerušené mníchovskými udalosťami a okupáciou Čiech a Moravy. Pre svoj židovský pôvod bol v roku 1942 internovaný v zbernom koncentračnom tábore Nováky. Zúčastnil sa na Slovenskom národnom povstaní, bol veliteľom židovskej partizánskej jednotky. Po vojne študoval filozofiu a francúzštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Bol šéfredaktorom Kultúrneho života a tajomníkom Zväzu československých spisovateľov. Jeho pôsobenie bolo v 50. rokoch kontroverzné, angažoval sa napríklad v procese s buržoáznymi nacionalistami a jeho podpis sa nachádza na rezolúcii bývalých partizánskych veliteľov zo dňa 20. októbra 1950 požadujúcej prísny trest pre obžalovaných v procese s Viliamom Žingorom. Za svoje činy v týchto rokoch sa neskôr verejne ospravedlňoval.^[1]^:190 Po roku 1969 bol zo spisovateľskej organizácie vylúčený, bol prepustený zo zamestnania a mal zákaz publikovať.

Špitzerovou manželkou bola divadelná herečka a pedagogička herectva Dalma Špitzerová. Ich dcérou je publicistka Zuzana Szatmáry a vnukom Michael Szatmáry.^[2]

Dielo

Juraj Špitzer napísal novely Biele oblaky, Patrím k vám a Letná nedeľa, scenáre k filmom Posledný návrat, Zaprášené histórie a svedectvo o koncentračnom tábore Nováky Nechcel som byť Žid. Krátko po jeho smrti vyšiel knižný súbor Svitá, až keď je celkom tma, v ktorom Špitzer hĺbkovo spracoval problematiku tzv. židovskej otázky a holokaustu a venoval sa fenoménu moci a násilia od začiatkov dejín po dnešok. Bol autorom knihy Proti buržoáznemu nacionalizmu a kozmopolitizmu^[3] z roku 1951, v ktorej schvaľoval väznenie a popravy nepohodlných občanov komunistickým režimom, napríklad Gustáva Husáka, Ladislava Novomeského a ďalších.

Referencie

↑ 69. Rezolúcia partizánskych veliteľov adresovaná Štátnemu súdu žiadajúca o prísne potrestanie V. Žingora a spol.. In: LETZ, Róbert; MATULA, Pavol. Dokumenty k procesu s Viliamom Žingorom. Bratislava : Ústav pamäti národa, 2009. 280 s. ISBN 978-80-89335-15-2.
↑ GYARFÁŠOVÁ, Soňa. Zomrela divadelná herečka Dalma Špitzerová. Za vojny prežila zberný tábor, jej herecký sen na dlhé roky pochovali komunisti. Denník N (Bratislava: N Press), 2016-01-07. Dostupné online [cit. 2021-01-22]. ISSN 1339-844X.
↑ ŠPITZER, Juraj. Proti buržoáznemu nacionalizmu a kozmopolitizmu: za vyššiu ideovosť slovenskej literatúry. [s.l.] : Slovenský spisovateľ, 1951. S. 91.

[UPN69-1] 69. Rezolúcia partizánskych veliteľov adresovaná Štátnemu súdu žiadajúca o prísne potrestanie V. Žingora a spol.. In: LETZ, Róbert; MATULA, Pavol. Dokumenty k procesu s Viliamom Žingorom. Bratislava : Ústav pamäti národa, 2009. 280 s. ISBN 978-80-89335-15-2.

[dennikn-zomrela-dalma-spitzerova-2] GYARFÁŠOVÁ, Soňa. Zomrela divadelná herečka Dalma Špitzerová. Za vojny prežila zberný tábor, jej herecký sen na dlhé roky pochovali komunisti. Denník N (Bratislava: N Press), 2016-01-07. Dostupné online [cit. 2021-01-22]. ISSN 1339-844X.

[Spitzer-3] ŠPITZER, Juraj. Proti buržoáznemu nacionalizmu a kozmopolitizmu: za vyššiu ideovosť slovenskej literatúry. [s.l.] : Slovenský spisovateľ, 1951. S. 91.

[1]

[2]

[3]