Juraj Klimo
 |
Tento článok si vyžaduje rozšírenie, aby zodpovedal základnému štandardu kvality. Pozrite si stránky z kategórie návody a štýl, prípadne diskusiu k článku a článok, prosím, doplňte. |
| Juraj Klimo | |
| rímskokatolícky biskup a župan | |
 | |
| Iné mená | Klimó György |
|---|---|
| Štát pôsob. | Uhorsko |
| Narodenie | 4. apríl 1710 Dolný Lopašov, Slovensko |
| Úmrtie | 2. máj 1777 (67 rokov) Pécs, Maďarsko |
| Národnosť | slovenská |
| Zamestnanie | biskup, župan |
| Odkazy | |
| Commons |  Juraj Klimo |
Juraj Klimo (* 4. apríl 1710, Dolný Lopašov – † 2. máj 1777, Pécs) bol slovenský rímskokatolícky biskup, s právami arcibiskupa, zakladateľ prvej verejnej knižnice v Uhorsku, župan Barnianskej a Tolnianskej župy, obnoviteľ Pécskej diecézy po tureckej okupácii a uhorský šľachtic.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvod
[upraviť | upraviť zdroj]Juraj Klimo sa narodil v Dolnom Lopašove v chudobnej zemianskej rodine remeselníka Juraja Klimu a jeho manželky Evy. Rodičia mali pôvod vo Veľkých Kostoľanoch. Rod Klimovcov sa v Dolnom Lopašove uvádza už v druhej polovici 17. storočia.
Štúdium
[upraviť | upraviť zdroj]Štúdium začal na gymnáziu v Trnave. Vyššie štúdium filozofie a teológie nadobudol v Bratislave, Budíne a Trnave. Roku 1731 dosiahol titul bakalára 1732 titul magistra filozofie. Za rímsko-katolíckeho kňaza ho vysvätili roku 1733. Kňazskú službu začal vo Voderadoch a Novom Meste nad Váhom roku 1734. Odtiaľ ho povolal za svojho tajomníka generálny vikár a kanonik v Ostrihome František Klobušický (Klobusiczky Ferenc). Vďaka svojím schopnostiam rýchlo postupoval vyššie. V roku 1740 ho vymenovali za kanonika v Bratislave a o rok neskôr obsadil rovnakú funkciu v Ostrihome. V tej istej dobe bol tiež nitriansky a šaštínsky arcidiakon. Úrad biskupa dosiahol roku 1747. Vtedy si ho všimla aj Mária Terézia, ktorá ho vymenovala za referendátora kráľovskej kancelárie v Budíne.
Kariéra
[upraviť | upraviť zdroj]Mária Terézia zjavne videla v slovenskom rodákovi potenciál. Roku 1751 ho určila za biskupa do najstaršieho univerzitného mesta Uhorska Pécs. Jeho nové biskupské pôsobisko potvrdil aj pápež Benedikt XIV. dňa 15. novembra 1751. Po rokoch osmanskej okupácie a vojen tu rozhodne chýbal ľudský potenciál. Klimo sa tak stal aj županom (1752-1777) Tolnianskej a Baranskej župy a roku 1755 administrátorom župy Virovitica. Úradu sa ujal po biskupskej konsekrácii 5. apríla 1752, ktorú vykonal už ako arcibiskup Kaloče František Klobušický. V tom istom roku ho Mária Terézia povýšila do šľachtického stavu. Zrejme išlo o potvrdenie zemianskych výsad, ktoré rod Klimovcov zrejme vlastnil dlhší čas, alebo o slávnostné udelenie erbu. (Juraj Klimo daroval roku 1771 fare svojej rodnej obce relikviár, dve rúcha a kalich. Na podstavci kalicha bol zobrazený jeho erb. Podoba erbu je zachytená v publikácii obce.) V roku 1754 mu pápež Benedikt XV. udelil arcibiskupské pálium aj s právami arcibiskupa.
Obnova regiónu
[upraviť | upraviť zdroj]Obnovu regiónu medzi Balatonom a Slavóniou zobral slovenský rodák so zápalom. Zaslúžil sa o usídlenie slovenských rodín a o príchod viacerých jazykovo dobre vybavených vzdelaných slovenských katolíckych kňazov a klerikov do týchto končín, ktorí by mohli úspešne účinkovať vo farnostiach s národnostne zmiešaným obyvateľstvom. Nechal obnoviť alebo vystavať kostoly vo vyše 70 lokalitách a v 23 lokalitách nechal postaviť fary. Neobmedzoval sa pritom len na cirkevné záležitosti. Podporoval spisbu, umenie a školstvo, vzdelanie, vedu. Roku 1768 založil v Pécsi numizmatickú zbierku. Cisárovná Klimu ešte menovala do miestodržiteľskej rady v Bratislave, kde sa potom medzi rokmi 1760 až 1763 často zdržiaval. V Pécsi založil papiereň, tlačiareň a astronomické observatórium. Biskupskú knižnicu rozšíril o 15000 kníh, ešte za jeho života zaujala prvé miesto medzi diecéznymi knižnicami. Jeho cieľ bol ale obnoviť samotnú univerzitu. To sa za žiaľ za jeho života nepodarilo dosiahnuť. Roku 1774 tak aspoň sprístupnil bohatú knižnicu biskupstva verejnosti, čím vytvoril snáď najstaršiu verejnú knižnicu Uhorska.
Smrť a pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Juraj Klimo zomrel 2.mája 1777 v Pécsi, kde ostal aj pochovaný v bazilike sv. Petra a Pavla v kaplnke Božieho tela. Bol to posledný feudálny správca mesta. Už za jeho života sa Pécs snažila získať štatút slobodného kráľovského mesta. Slovenský biskup tejto myšlienke nekládol prekážky, proti bol však pápež a tak mesto Pécs získalo nové privilégiá po Klimovej smrti. V rodnej obci Dolný Lopašov mu na podnet rodáka z obce trnavského arcibiskupského vikára Pavla Jedličku (1844-1917) bola 23. októbra 1910 odhalená na rodnom dome pamätná tabuľa v slovenskom a maďarskom jazyku. V Pécsi nesie Klimovo meno jedna z ulíc blízko mestských hradieb a samozrejme jeho knižnica, ktorá sa stala časťou univerzitnej knižnice. V roku 1977 mu v blízkosti katedrály, kde bol pochovaný, mesto odhalilo pamätnú tabuľu.
Slovenské osobnosti a Juraj Klimo
[upraviť | upraviť zdroj]Juraj Klimo je dobrým príkladom toho, ako sa Slováci významne podieľali na obnove Uhorska. Nie náhodou pomohol Klimovi v kariére František Klobušický. Podobne si aj Klimo vyberal do svojich žúp Slovákov. Vedecky podporoval kňaza Juraja Papánka (1738-1802), autora práce Historia Gentis Slavae (Dejiny slovenského národa), ktorá vyšla v Pécsi v roku 1780 v latinčine, bola preložená do slovenčiny po 238 rokoch. Úzke vzťahy mal aj s historikom Gabrielom Kolinovičom Šenkvickým (1698-1770), od ktorého chcel odkúpiť nepublikované rukopisy a s historikom a archivárom Jozefom Kollerom (1745-1832), autorom Histórie biskupstva v Pécsi vydanej v 8 zväzkoch v rokoch 1782-1812.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Biografický lexikón Slovenska IV CH – Kl. Martin : Slovenská národná knižnica; Národný biografický ústav, 2010. 587 s. ISBN 978-80-89301-57-7. S. 567.
- KLČO, Marián a kol.. Dolný Lopašov 1394 – 2014 (620. výročie prvej písomnej zmienky o obci). Dolný Lopašov : Obec Dolný Lopašov, 2014. ISBN 978-80-971683-0-8. S. 196 – 198.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Juraj Klimo Archivované 2020-04-10 na Wayback Machine - Oficiálna stránka obce Dolný Lopašov
- WYATT, Walter James. Hungarian celebrities. London : Longmans, Green and Co., 1871. Dostupné online. S. 122. (Wyatt copies much of Bright's text)